2. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Sam 1, 1-27

1 Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amálekmi a pobudol dva dni v Ciklagu. 2 Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Saulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu. 3 Dávid sa ho spýtal: Odkiaľ prichádzaš? Odpovedal mu: Utiekol som z izraelského tábora. 4 Dávid mu povedal: Vyrozprávaj mi, čo sa stalo. On odpovedal: Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Saul i jeho syn Jonatán. 5 Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: Ako vieš, že Saul i jeho syn Jonatán zahynuli? 6 Mladý posol odpovedal: Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Saul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú. 7 Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: Tu som. 8 Spýtal sa ma: Kto si? Odvetil som: Som Amálek. 9 Prikázal mi: Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem. 10 Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi. 11 Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním. 12 Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Saula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom. 13 Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: Odkiaľ si? On odpovedal: Som syn istého Amáleka, prisťahovalca. 14 Dávid mu povedal: Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného? 15 Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: Poď sem a zabi ho. On sa oboril naňho a ten zomrel. 16 Dávid povedal: Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: Ja som zabil Hospodinovho pomazaného. 17 Dávid zaspieval nad Saulom a Jonatánom žalospev. 18 Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného: 19 Tvoj výkvet, Izrael, pobitý leží na tvojich výšinách! Ako len popadali hrdinovia! 20 Nehovorte o tom v Gáte, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov. 21 Vrchy Gilbóy, nech vás nezvlaží rosa ani dážď, polia nech nevydávajú obetné dary, lebo tam sa skropil štít hrdinov, štít Saulov, pomazaný nie olejom, 22 lež krvou pobitých, tukom hrdinov. Luk Jonatánov nikdy neminul cieľ, Saul svoj meč nikdy netasil naprázdno. 23 Saul a Jonatán, vzácni a drahí v živote, ani smrť ich nemohla rozdeliť. Rýchlejší boli než orly, udatnejší ako levy. 24 Dcéry Izraela, oplakávajte Saula! On vás odieval do karmazínu a skvostu, zlatými šperkmi šaty vám zdobieval. 25 Ako popadali hrdinovia v boji! Na tvojich výšinách bol Jonatán zabitý! 26 Žiaľ ma tiesni za tebou, brat môj Jonatán! Bol si mi nadovšetko milý, jedinečná bola tvoja láska, väčšia ako láska žien. 27 Ako len popadali hrdinovia! Zbrane vyšli nazmar!

Verš 1

Po Saulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amálekmi a pobudol dva dni v Ciklagu.

1Sam 30:17 - Dávid ich zabíjal od rána do večera nasledujúceho dňa. Nikto z nich neušiel okrem štyristo mládencov, ktorí nasadli na ťavy a ušli.

Verš 18

Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného:

Joz 10:13 - Slnko sa zastavilo a aj Mesiac zostal stáť, kým sa ľud nepomstil na svojich nepriateľoch. Či to nie je napísané v Knihe úprimného? Slnko sa zastavilo uprostred neba a celý deň sa neponáhľalo zapadnúť.

Verš 11

Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním.

2Sam 3:31 - Dávid prikázal Jóabovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra. Kráľ Dávid šiel za márami.

2Sam 13:31 - Nato kráľ vstal, roztrhol si šaty a ľahol si na zem. Všetci jeho služobníci stáli okolo neho s roztrhnutými šatmi.

Verš 20

Nehovorte o tom v Gáte, nehlásajte to v uliciach Aškalónu, nech sa netešia dcéry Filištíncov, nech nejasajú dcéry neobrezancov.

Mi 1:10 - Neoznamujte to v Gáte a vôbec neplačte. V Bét-Leafre sa váľajte v prachu.

2Sam 1,2 - Roztrhnutý odev a prachom alebo popolom posypaná hlava boli znakom smútku a pokánia.

2Sam 1,5 - Z 1 Sam 31 vieme, že správa Amalekitu je nepravdivá. Chce si získať Dávidovu priazeň, preto tvrdí, že on zabil jeho nepriateľa.

2Sam 1,13 - "Chránenci" boli cudzinci, ktorí sa usadili medzi Izraelitmi, prijali ich náboženstvo, boli pod ich ochranou a požívali určité práva. V časoch gréckych volali ich prozelytmi.

2Sam 1,16 - T. j. sám si zodpovedný za svoju smrť.

2Sam 1,17 - Táto elégia je po básnickej stránke jedna z najkrajších básní Starého zákona. Nemá síce priamo náboženský obsah, ale svedčí o šľachetnom zmýšľaní Dávidovom. Jej osnova je dosť porušená.

2Sam 1,18 - Prekladáme podľa LXX. Hebr. a Vulg čítajú: "treba naučiť synov Izraela kušu". Slovo kuša pôsobí v tomto súvise výkladu veľké ťažkosti a rozličné pokusy meniť text nevedú k cieľu. Možno, že nadpis celej piesne bol "Kuša" (porov. v. 22). – Kniha spravodlivých sa spomína aj v Joz 10,13. Bola to asi zbierka básní, ale nič bližšieho o nej ne vieme.

2Sam 1,20 - "Dcéry pohanov" zneje doslovne: "dcéry neobrezancov".

2Sam 1,21 - Výraz "polia prvotín" robí ťažkosti. Možno to rozumieť tak, že kopce budú také neúrodné, že sa ani prvotiny na nich neurodia. – I tak by bolo možno preložiť: "Vy polia prvotín", azda v tom zmysle, že na nich padol za obeť prvý kráľ Izraela. Niektorí menia znenie a čítajú: "Vy polia smrti" alebo "Vy polia klamné".

2Sam 1,22 - Pred bojom pomazali si bojovníci štíty olejom (Iz 21,5). Šaulov štít bol pomazaný krvou a tukom padlého kráľa. – Predtým bývali Šaul a Jonatán úspešní bojovníci a neustupovali.

2Sam 1,26 - Slová v zátvorkách dokladá len Vulg.

2Sam 1,27 - "Nástroje boja" boli padlí hrdinovia.