2. kniha Samuelova

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

2Sam 12, 1-31

1 Preto Pán poslal k Dávidovi Nátana. On šiel k nemu a povedal mu: „V ktoromsi meste boli dvaja mužovia, jeden bohatý a jeden chudobný. 2 Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. 3 Chudobný zas nemal nič, len malú ovečku, ktorú si kúpil a vychoval. Rástla spolu s ním a s jeho deťmi. Jedla z jeho smidky, pila z jeho pohára, spala v jeho lone a bola mu ako dcéra. 4 Tu prišiel k bohatému mužovi pocestný a jemu bolo ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka a pripraviť to pocestnému, ktorý k nemu prišiel, preto vzal ovečku chudobného muža a pripravil ju mužovi, ktorý k nemu prišiel.“ 5 Dávid sa veľmi rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, človek, ktorý to urobil, je synom smrti. 6 A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie.“ 7 Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž! Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vyslobodil zo Šaulovej ruky. 8 Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do lona a dal som ti dom Izraela a dom Júdu a ak je to málo, doložím ti to i ono. 9 Prečo si opovrhol Pánovým slovom, že si urobil, čo sa mu nepáči?! Hetejca Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu. Zabil si ho mečom Amončanov. 10 Preto od tvojho domu nikdy neodstúpi meč, lebo si opovrhol mnou a vzal si si manželku Hetejca Uriáša, aby bola tvojou ženou. 11 Toto hovorí Pán: Hľa, ja z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie; pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka. 12 Lebo ty si to urobil potajomky, ale ja urobím túto vec pred celým Izraelom a pred slnkom.“ 13 Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi!“ A Nátan vravel Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš! 14 Že si však touto vecou zavinil rúhanie u Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, iste zomrie!“ 15 Potom Nátan odišiel domov. Pán však udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova manželka, a ochorelo. 16 Dávid prosil Boha za chlapca, Dávid sa prísne postil a keď prišiel (domov), ležal celú noc na zemi. 17 Starší jeho domu pristúpili k nemu a chceli ho zdvihnúť zo zeme. Ale nechcel, ani s nimi nejedol. 18 Na siedmy deň chlapec zomrel. A Dávidovi sluhovia sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo. Vraveli si: „Kým chlapec ešte žil, prihovárali sme sa mu, a nepočúval na náš hlas. Akože mu povieme: »Chlapec umrel.«?! Veď porobí zle!“ 19 Dávid videl, že si jeho sluhovia pošuškávajú. Dávid pochopil, že chlapec zomrel. A Dávid sa spýtal svojich sluhov: „Zomrel chlapec?“ Odpovedali: „Zomrel.“ 20 Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal, vzal si iné šaty, išiel do Pánovho domu a klaňal sa. Potom šiel domov, žiadal, aby mu predložili pokrm, a jedol. 21 Jeho sluhovia sa ho pýtali: „Čo to znamená, čo robíš? Kým bol chlapec živý, postil si sa a plakal si a keď chlapec zomrel, vstávaš a ješ!“ 22 Odpovedal: „Kým chlapec žil, postil som sa a plakal som, lebo som si vravel: Ktovie, azda sa Pán zmiluje a chlapec ostane nažive. 23 Teraz je však mŕtvy, načo by som sa postil? Môžem ho vari ešte vrátiť späť? Ja pôjdem za ním, ale on sa ku mne nevráti.“ 24 Potom Dávid tešil svoju ženu Betsabe, vošiel k nej a spal s ňou. I porodila syna, ktorého nazval Šalamúnom. Pán ho miloval. 25 A Pán ho prostredníctvom proroka Nátana dal s ohľadom na Pána nazvať Jedidjá. 26 Joab však bojoval pri Rabe Amončanov a zaujal kráľovské mesto. 27 Joab poslal k Dávidovi poslov so správou: „Bojoval som proti Rabe a Vodné mesto som aj zaujal. 28 Preto teraz zhromaždi ostatok mužstva, obliehaj mesto a doby ho, aby som nedobyl mesto ja, lebo by sa nazvalo mojím menom.“ 29 Nato Dávid pozbieral všetko mužstvo, išiel k Rabe, bojoval proti nej a dobyl ju. 30 Vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesli veľké množstvo koristi. 31 A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol, roztrhal pílami, železnými mláťačkami a železnými sekerami a pohádzal ich do tehliarskej pece. Podobne naložil so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.

Verš 6

A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože sa dopustil tejto veci a nemal zľutovanie.“

Ex 22:1 - Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec.

Verš 7

Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž! Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vyslobodil zo Šaulovej ruky.

1Sam 16:13 - Nato Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho uprostred jeho bratov. A od toho dňa pôsobil na Dávida Pánov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.

Verš 11

Toto hovorí Pán: Hľa, ja z tvojho vlastného domu dopustím na teba nešťastie; pred tvojimi očami vezmem tvoje ženy a dám ich inému. On bude spať s tvojimi ženami pred očami tohoto slnka.

Dt 28:30 - Zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať.

2Sam 16:22 - Nato postavili Absolónovi na streche stan a Absolón vošiel pred očami celého Izraela k vedľajším ženám svojho otca.

Verš 24

Potom Dávid tešil svoju ženu Betsabe, vošiel k nej a spal s ňou. I porodila syna, ktorého nazval Šalamúnom. Pán ho miloval.

Mt 1:6 - a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy.

1Krn 22:9 - Hľa, narodí sa ti syn, ktorý bude mierumilovný, a ja mu zaistím pokoj od všetkých jeho okolitých nepriateľov. Veď sa bude volať Pokojný a za jeho čias dám Izraelu pokoj a mier.

Verš 26

Joab však bojoval pri Rabe Amončanov a zaujal kráľovské mesto.

1Krn 20:1 - Po roku, v tom čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Joab vojenskú moc a spustošil krajinu Amončanov. Potom prišiel k Rábe a obliehal ju. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril Rábu.

Verš 30

Vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesli veľké množstvo koristi.

1Krn 20:2 - Dávid vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy a zistil, že váži hrivnu zlata. Bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesol množstvo koristi.

Verš 31

A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol, roztrhal pílami, železnými mláťačkami a železnými sekerami a pohádzal ich do tehliarskej pece. Podobne naložil so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.

1Krn 20:3 - A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol a roztrhal pílami a železnými sekerami. Podobne naložil Dávid so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.

2Sam 12,6 - Viacnásobnú vynáhradu zapríčinenej škody predpisoval Mojžišov zákon Ex 22,1.

2Sam 12,11 - Splnenie pozri 16,22.

2Sam 12,21 - Sluhovia sa divia, že kráľ preukazoval obvyklé znaky smútku za života dieťaťa, a nie po jeho smrti.

2Sam 12,24 - Pán miloval Šalamúna a neusmrtil ho ako prvé dieťa Betsaby. Svoju lásku k nemu preukazuje navonok tým, že mu prostredníctvom proroka Nátana dáva meno Jedidjá – Miláčik Pána.

2Sam 12,26 - Niektorí už v tomto verši čítajú ako v nasledujúcom: Vodné mesto, a nie Kráľovské mesto.

2Sam 12,27 - Vodné mesto bola asi tá časť Rabat Amonu, ktorá ležala pri brehu rieky Nahr Amman.

2Sam 12,30 - Kráľ Amončanov nemohol nosiť 59 kg (=1 hrivna zlata) ťažkú korunu na hlave. Preto so LXX je lepšie čítať "korunu Milchoma". Milchom (Moloch) bol boh Amončanov. Ťažkú zlatú korunu mala na hlave táto modla. Dávid nosil len drahokam, ktorý zdobil prv túto korunu (1 Krn 20,2).

2Sam 12,31 - Dávid zaobchodil s Amončanmi nemilosrdne, ako oni zaobchodili s inými (porov. 1 Sam 11,1 n.). Ale mnohí vykladajú tento nejasný verš tak, že Dávid urobil z Amončanov otrokov, ktorí museli robiť pri pílach, mláťačkách a pri pálení tehál. Mláťačky boli veľmi jednoduché. Bola to dreve ná doska alebo valec, opatrený ostrými železnými zubami.