Kniha Genezis

1 (KAT) Jozef potom šiel a oznámil faraónovi: „Prišli môj otec a moji bratia so svojimi ovcami a dobytkom i so všetkým svojím majetkom z krajiny Kanaán a teraz sú v kraji Gesen.“
1 (ROH) Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.
1 ----
1 (EKU) Jozef odišiel a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi stádami, s dobytkom a s celým majetkom. Sú v kraji Góšen.

2 (KAT) Zo svojich bratov vzal so sebou piatich a predstavil ich faraónovi.
2 (ROH) A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.
2 ----
2 (EKU) Potom spomedzi svojich bratov vybral piatich a predstavil ich faraónovi.

3 (KAT) Keď sa potom faraón pýtal jeho bratov: „Čím sa zamestnávate?“ - oni odpovedali faraónovi: „Tvoji sluhovia sú pastiermi oviec, tak my, ako i naši otcovia.“
3 (ROH) A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.
3 ----
3 (EKU) Faraón sa spýtal jeho bratov: Čím sa zamestnávate? Oni mu odpovedali: Tvoji sluhovia sú pastieri stád, ako boli aj naši otcovia.

4 (KAT) A ďalej vraveli faraónovi: „Prišli sme bývať do krajiny ako cudzinci, lebo niet paše pre ovce tvojich sluhov, pretože hlad veľmi dolieha na krajinu Kanaán.
4 (ROH) A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.
4 ----
4 (EKU) Povedali mu ešte: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, lebo pre stáda tvojich sluhov niet paše. Na Kanaán dolieha veľký hlad. Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia mohli bývať v kraji Góšen.

5 (KAT) Dovoľ teda, aby tvoji sluhovia zostali v kraji Gesen!“
5 (ROH) A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.
5 ----
5 (EKU) Faraón povedal Jozefovi: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.

6 (KAT) Nato faraón takto hovoril Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. Egyptská krajina je (voľná) pred tebou, v najlepšom kraji zeme osaď svojho otca a svojich bratov! Môžu zostať aj v kraji Gesen a ak vieš, že sú medzi nimi súci mužovia, ustanov ich za dohliadačov nad mojimi stádami!“
6 (ROH) Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.
6 ----
6 (EKU) Celý Egypt je vám otvorený. Usídli svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji. Nech teda obývajú kraj Góšen. Ak uznáš, že sú medzi nimi schopní muži, ustanov ich za správcov nad mojimi stádami.

7 (KAT) Potom Jozef voviedol dnu svojho otca a predstavil ho faraónovi. A Jakub žehnal faraónovi.
7 (ROH) Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.
7 ----
7 (EKU) Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna.

8 (KAT) Nato sa faraón opýtal Jakuba: „Koľkože máš rokov?“
8 (ROH) A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?
8 ----
8 (EKU) Faraón sa spýtal Jákoba: Koľko máš rokov?

9 (KAT) A Jakub odpovedal faraónovi: „Dní môjho putovania je stotridsať rokov. Nemnohé a nešťastné sú roky môjho života a nedosahujú roky života mojich otcov, čo oni preputovali.“
9 (ROH) A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.
9 ----
9 (EKU) Jákob odvetil faraónovi: Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov.

10 (KAT) A Jakub opäť požehnal faraóna a vyšiel od faraóna.
10 (ROH) A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.
10 ----
10 (EKU) Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho.

11 (KAT) Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im v egyptskej krajine pozemok v najlepšom kraji zeme, v kraji Rameses, ako rozkázal faraón.
11 (ROH) A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.
11 ----
11 (EKU) Jozef usídlil svojho otca a bratov a dal im majetok v Egypte, v jeho najlepšej časti, v kraji Raamsés, ako to rozkázal faraón.

12 (KAT) A Jozef sa staral o potravu pre svojho otca a svojich bratov, ako i pre celú rodinu svojho otca podľa ich množstva.
12 (ROH) A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.
12 ----
12 (EKU) Jozef sa postaral o živobytie svojho otca a bratov a celej otcovej rodiny podľa počtu detí.

13 (KAT) Vtedy nebolo chleba na celej zemi, lebo hlad sa veľmi rozrástol; egyptská krajina aj krajina Kanaán boli hladom celkom vyčerpané.
13 (ROH) A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.
13 ----
13 (EKU) V celej krajine nebolo chleba; hlad veľmi ťažko doliehal na Egypt a Kanaán a celkom ich zničil.

14 (KAT) A tak Jozef za obilie, ktoré sa muselo kupovať, stiahol všetky peniaze, čo sa nachodili v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, a uložil ich vo faraónovom dome.
14 (ROH) A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.
14 ----
14 (EKU) Jozef za predané obilie zhromaždil všetko striebro, čo bolo v Egypte a v Kanaáne a odviedol ho do faraónovho domu.

15 (KAT) A keď už nebolo peňazí v egyptskej krajine a v krajine Kanaán, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a vraveli: „Daj nám chleba! Prečo by sme mali umierať pred tvojimi očami len preto, že niet peňazí?“
15 (ROH) A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?
15 ----
15 (EKU) Keď však už peňazí v Egypte a v Kanaáne nebolo, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a žiadali: Daj nám chlieb! Máme azda zomrieť len preto, že sa nám minuli peniaze?

16 (KAT) Jozef im odpovedal: „Dajte mi svoj dobytok a za dobytok vám dám chlieb, keď už niet peňazí!“
16 (ROH) A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.
16 ----
16 (EKU) Jozef im povedal: Keď nemáte peniaze, priveďte dobytok a budem vám predávať za dobytok.

17 (KAT) Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a Jozef im vydával chlieb za kone, ovce, hovädzí dobytok a osly a v tom roku ich zaopatroval chlebom za všetok ich dobytok.
17 (ROH) Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.
17 ----
17 (EKU) Privádzali teda k Jozefovi svoj dobytok a on im dával chlieb za kone, ovce, dobytok a osly. V tom roku ich Jozef zásobil chlebom za všetky ich stáda.

18 (KAT) Keď sa však rok minul, prišli aj v nasledujúcom roku k nemu a vraveli: „Nezatajujeme, pane, pred tebou, že peniaze sa minuli a že stáda dobytka, pane, sú už tvoje. Neostalo už nič, pane, pred tebou, len naše telá a naše polia!
18 (ROH) A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.
18 ----
18 (EKU) Tak sa minul jeden rok. V nasledujúcom roku prišli znova a vraveli: Nechceme tajiť pred tebou, pane, že peniaze sa nám minuli a tvoje sú už aj naše stáda dobytka, pane. Nezostalo nám už nič, pane, iba naše telo a pôda.

19 (KAT) Prečo by sme však mali pred tvojimi očami hynúť spolu i s našimi poľami?! Kúp si nás a naše polia za chlieb, a tak budeme i s našimi poľami faraónovými nevoľníkmi. Daj nám však zrno na siatie, aby sme žili a nepomreli a aby sa naše polia nestali púšťou!“
19 (ROH) Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.
19 ----
19 (EKU) Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my i naša pôda? Kúp si nás aj s našou pôdou za chlieb a budeme aj s pôdou faraónovými otrokmi. Len nám daj osivo, aby sme zostali nažive a nezomreli a nespustla naša pôda.

20 (KAT) Takto Jozef odkúpil pre faraóna všetky egyptské pozemky, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože ich hlad veľmi ťažil.
20 (ROH) A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.
20 ----
20 (EKU) Takto skúpil Jozef všetku egyptskú pôdu pre faraóna. Všetci Egypťania predávali svoje polia, lebo hlad na nich ťažko doliehal. Takto sa dostala pôda do faraónovho vlastníctva.

21 (KAT) Takto sa krajina dostala do faraónovho vlastníctva. A obyvateľstvo od jedného konca egyptského územia až po druhý urobil faraónovými nevoľníkmi.
21 (ROH) A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.
21 ----
21 (EKU) Tým sa egyptský ľud dostal do otroctva od jedného konca krajiny po druhý.

22 (KAT) Iba kňazské pozemky neodkúpil, lebo kňazi dostávali od faraóna stály prídel a žili zo svojho stáleho prídelu, ktorý im určil faraón. Preto nepredávali svoje pozemky.
22 (ROH) Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.
22 ----
22 (EKU) Len kňazskú pôdu neodkupoval, lebo kňazi dostávali dôchodok od faraóna a žili z dôchodkov, ktoré im poskytoval faraón. Preto svoju pôdu nepredávali.

23 (KAT) Potom Jozef hovoril ľudu: „Hľa, dnes som vás kúpil spolu s vašimi poľami pre faraóna! Tu máte zrno na siatie, aby ste mohli obsiať polia!
23 (ROH) A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.
23 ----
23 (EKU) Jozef povedal ľudu: Dnes som kúpil pre faraóna vás i vašu pôdu. Tu máte osivo, aby ste mohli obsiať polia.

24 (KAT) Lenže z úrody budete odovzdávať piatu čiastku faraónovi, štyri čiastky však budú vaše na osievanie poľa a na živobytie pre vás a pre vaše rodiny a na výživu pre vaše deti.“
24 (ROH) A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.
24 ----
24 (EKU) Pätinu úrody však odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám na obsiatie poľa a na obživu vašu, vašich domácností a vašich detí.

25 (KAT) Oni vraveli: „Ty nám zachraňuješ život! Kiežby sme získali tvoju priazeň, pane, radi budeme faraónovými poddanými.“
25 (ROH) A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.
25 ----
25 (EKU) Oni povedali: Ty si nás udržal pri živote. Kiež by sme získali milosť v očiach svojho pána! Budeme faraónovými otrokmi.

26 (KAT) A Jozef to ustanovil ako záväzok v egyptskej krajine, ktorý trvá až dodnes, podľa ktorého piata časť z výnosu poľa patrí faraónovi, len pozemky kňazov nepodliehali tejto podmienke.
26 (ROH) A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.
26 ----
26 (EKU) Jozef vtedy vydal nariadenie o egyptskej pôde, ktoré je v platnosti dodnes: pätina patrí faraónovi; jedine pôda kňazov nemala patriť faraónovi.

27 (KAT) Izraeliti sa osadili v egyptskej krajine, v kraji Gesen. Zaujali ho, množili sa a veľmi sa rozrástli.
27 (ROH) A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.
27 ----
27 (EKU) Izraeliti sa usídlili v Egypte, v kraji Góšen, zaujali ho, rozmnožili sa a veľmi sa rozrástli.

28 (KAT) Jakub žil v egyptskej krajine ešte sedemnásť rokov a dní Jakubovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.
28 (ROH) A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.
28 ----
28 (EKU) Jákob žil v Egypte ešte sedemnásť rokov. Všetkých dní Jákobovho života bolo stoštyridsaťsedem rokov.

29 (KAT) Keď sa priblížili dni Jakubovej smrti, dal si zavolať svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som našiel lásku v tvojich očiach, tak polož svoju ruku pod moje bedrá a preukáž mi lásku a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte,
29 (ROH) A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.
29 ----
29 (EKU) Keď sa blížili dni Izraelovej smrti, zavolal si svojho syna Jozefa a povedal mu: Ak som získal tvoju priazeň, polož svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: Nepochovaj ma v Egypte.

30 (KAT) lebo ja chcem odpočívať so svojimi otcami! Preto ma odnes z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke!“ On odpovedal: „Urobím tak, ako si hovoril!“
30 (ROH) Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.
30 ----
30 (EKU) Keď spočiniem ako moji otcovia, odnes ma z Egypta a pochovaj v ich hrobke. On povedal: Urobím tak, ako hovoríš.

31 (KAT) On povedal: „Prisahaj mi teda!“ Prisahal mu a Izrael sa poklonil k hlave svojho lôžka.
31 (ROH) Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.
31 ----
31 (EKU) Jákob mu povedal: Prisahaj mi! Keď mu prisahal, Izrael sa úctivo sklonil k záhlaviu svojho lôžka.