Kniha Genezis - 1. Mojžišova

1 (EKU) Jozef potom rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov potravou, koľko len unesú a každému z nich vlož jeho peniaze navrch do vreca.

2 (EKU) Tomu najmladšiemu polož však navrch do vreca môj strieborný kalich spolu s peniazmi za potravu. Správca urobil tak, ako mu Jozef rozkázal.

3 (EKU) Ráno za svitania vystrojili tých mužov aj s ich oslami.

4 (EKU) Keď vyšli z mesta a ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi domu: Choď, ponáhľaj sa za tými mužmi a keď ich dohoníš, povedz im: Prečo ste sa za dobro odplatili zlom?

5 (EKU) Či ste neukradli strieborný kalich, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste si počínali, keď ste to vykonali.

6 (EKU) Keď ich dohonil, zopakoval im tie slová.

7 (EKU) Oni mu odpovedali: Prečo to hovorí môj pán? Tvojim sluhom ani nenapadne, aby spáchali niečo také.

8 (EKU) Pozri, peniaze, ktoré sme našli navrchu vo svojich vreciach, sme priniesli späť z Kanaánu. Ako by sme mohli ukradnúť striebro či zlato z domu tvojho pána?

9 (EKU) U ktorého z tvojich služobníkov sa to nájde, nech zomrie, a my ostatní sa staneme otrokmi svojho pána.

10 (EKU) Povedal: Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u ktorého sa to nájde, stane sa mojím otrokom a ostatní budete bez viny.

11 (EKU) Každý z nich sa ponáhľal, aby zložil svoje vrece na zem a každý ho otvoril.

12 (EKU) Potom začal hľadať od najstaršieho až po najmladšieho a kalich sa našiel vo vreci Benjamína.

13 (EKU) Nato si každý roztrhol rúcho, naložil náklad na osla a spolu sa vrátili do mesta.

14 (EKU) Tak došiel Júda so svojimi bratmi do domu Jozefa, ktorý bol ešte tam a padli pred ním na zem.

15 (EKU) Jozef im povedal: Akého to skutku ste sa dopustili? Neuvedomili ste si, že človek ako ja vie veštiť?

16 (EKU) Júda odvetil: Čo môžeme povedať svojmu pánovi? Čo máme hovoriť? Ako sa ospravedlniť? Sám Boh to dopustil na svojich sluhov pre ich previnenie. Teraz, pane, sme tvoji sluhovia, my, i ten, u ktorého sa našiel kalich.

17 (EKU) On však odpovedal: Ani mi nenapadne niečo také urobiť. Otrokom mi bude len ten, u koho sa našiel kalich. Vy ostatní môžete pokojne odísť k svojmu otcovi.

18 (EKU) Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi. Nehnevaj sa na svojho sluhu, veď ty si ako faraón!

19 (EKU) Môj pán sa vypytoval svojich sluhov: Máte ešte otca alebo brata?

20 (EKU) My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Máme ešte staručkého otca a malého brata, ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je už mŕtvy, zostal jediným dieťaťom svojej matky a otec ho miluje.

21 (EKU) Ty si však svojim sluhom rozkázal: Priveďte mi ho, aby som ho videl na vlastné oči.

22 (EKU) My sme vtedy svojmu pánovi povedali: Ten chlapec nemôže opustiť otca, lebo keby ho opustil, otec by zomrel.

23 (EKU) Ty si však svojim sluhom povedal: Ak s vami váš najmladší brat nepríde, neukazujte sa mi na oči!

24 (EKU) Keď sme potom prišli k tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, rozpovedali sme mu všetko, čo povedal môj pán.

25 (EKU) Náš otec povedal: Choďte znova a nakúpte trochu potravy.

26 (EKU) Odpovedali sme mu: Nemôžeme ísť, ak s nami nepôjde aj náš najmladší brat, inak nepôjdeme ani my. Bez neho sa totiž tomu mužovi nesmieme ukázať na oči.

27 (EKU) Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch synov.

28 (EKU) Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: Iste ho divá zver roztrhala. Už ho niet.

29 (EKU) Ak vezmete odo mňa aj tohto a na ceste by ho zastihlo nejaké nešťastie, v žiali by ste priviedli moje šediny do ríše mŕtvych.

30 (EKU) Ako teda prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, keď chlapec, na ktorom celou dušou lipne, s nami nebude?

31 (EKU) Keď zistí, že chlapca niet, zomrie. Tvoji sluhovia v žiali privedú šediny tvojho sluhu, nášho otca, do ríše mŕtvych.

32 (EKU) Tvoj sluha sa za toho chlapca svojmu otcovi zaručil: Ak ti ho nedovediem späť, prehreším sa voči tebe, môjmu otcovi, na celý život.

33 (EKU) Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto toho chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi.

34 (EKU) Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie, ktoré by postihlo môjho otca?