Kniha Genezis - 1. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Gn 41, 1-57

1 Po dvoch rokoch mal aj faraón sen: stál pri Níle 2 a videl z neho vystupovať sedem kráv, na vzhľad pekných a tučných, ktoré sa začali pásť na mokradi. 3 Po nich vystúpilo z Nílu sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv, ktoré si stali na breh Nílu vedľa prvých kráv. 4 Potom tie na vzhľad nepekné a vychudnuté kravy zožrali sedem na vzhľad pekných a tučných kráv. Vtom sa faraón prebudil. 5 Znova však zaspal a mal iný sen: z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. 6 Po nich vyrástlo sedem suchých, východným vetrom zahorených klasov. 7 Tie suché klasy pohltili sedem bohatých a plných klasov. Vtedy sa faraón prebudil. Bol to sen. 8 Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil. 9 Vtedy hlavný čašník faraónovi povedal: Dnes si spomínam na svoje previnenie. 10 Keď sa faraón rozhneval na svojich služobníkov, uväznil ma spolu s hlavným pekárom v dome veliteľa telesnej stráže. 11 Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen. 12 Bol tam s nami hebrejský mladík, sluha veliteľa telesnej stráže. Keď sme mu vyrozprávali svoje sny, on nám ich vyložil; každému vyložil jeho sen. 13 Ako nám ich vyložil, tak sa stalo. Ja som sa dostal na svoje pôvodné miesto a toho druhého obesili. 14 Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón povedal Jozefovi: Mal som sen a nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že ti stačí rozpovedať sen a ty ho vyložíš. 16 Jozef odpovedal faraónovi: Nie ja, len Boh dá uspokojivú odpoveď faraónovi. 17 Potom faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: Prisnilo sa mi, že som na brehu Nílu. 18 Z Nílu vystúpilo sedem tučných a na vzhľad pekných kráv, ktoré sa začali pásť na mokradi. 19 Po nich vystúpilo sedem iných, na vzhľad nepekných a vychudnutých kráv. Niečo také škaredé som nevidel v celom Egypte. 20 Tie škaredé, vychudnuté kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21 Hoci sa dostali do ich vnútra, nebolo badať, že sú v nich, lebo stále vyzerali tak škaredo ako predtým. Vtedy som sa prebudil. 22 Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, krásnych klasov. 23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych, suchých, východným vetrom zahorených klasov. 24 Suché klasy pohltili tých sedem pekných klasov. To som potom rozpovedal veštcom, no nikto z nich mi to nevedel vyložiť. 25 Jozef povedal faraónovi: Faraónove sny znamenajú jedno a to isté. Boh oznamuje faraónovi, čo hodlá urobiť. 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov. Sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. To je ten istý sen. 27 Sedem vychudnutých a škaredých kráv, ktoré vystúpili potom, je sedem rokov práve tak, ako sedem prázdnych a východným vetrom zahorených klasov; to bude sedem rokov hladu. 28 To je to, čo som povedal faraónovi; Boh ukázal, čo urobí. 29 Prichádza sedem rokov veľkej hojnosti v celom Egypte. 30 Po nich príde sedem rokov hladu a na hojnosť sa zabudne v celom Egypte. Hlad zničí celú krajinu. 31 V krajine nebude ani spomienka na hojnosť pre veľký hlad, ktorý potom nastane. 32 Sen sa faraónovi zopakoval, pretože Boh sa pevne rozhodol čoskoro ho uskutočniť. 33 Teraz sa poobzeraj, faraón, po rozvážnom, múdrom mužovi a ustanov ho za správcu Egypta. 34 Nech faraón ustanoví v krajine správcov, ktorí počas siedmich rokov hojnosti budú vyberať pätinu výnosu Egypta. 35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú všetku potravu a obilie nech uskladnia do miest pod faraónovu moc a nech naň dohliadajú. 36 Táto potrava bude v krajine zásobou počas siedmich rokov hladu, ktoré prídu na Egypt, takže nezhynie hladom. 37 Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom. 38 Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch? 39 Potom faraón povedal Jozefovi: Keď ti dal Boh toto všetko poznať, nikto nie je natoľko rozvážny a múdry ako ty. 40 Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať. 41 Faraón ešte dodal: Pozri, ustanovujem ťa za správcu celého Egypta. 42 Faraón potom sňal svoj prsteň z ruky a navliekol ho Jozefovi na ruku; obliekol ho do šiat z jemnej ľanovej látky a na krk mu zavesil zlatú reťaz. 43 Dal ho voziť v druhom najkrajšom voze a volať pred ním: Padnite na kolená! Tak bol ustanovený nad celým Egyptom. 44 Faraón povedal Jozefovi: Ja som faraón, ale bez teba v celom Egypte nikto nesmie pohnúť ani rukou, ani nohou. 45 Faraón zmenil Jozefovi meno na Cáfenat Panéach a dal mu za ženu Ásenat, dcéru ónskeho kňaza Pótifera. Jozef sa vydal na cestu po Egypte. 46 Jozef mal tridsať rokov, keď ho predstavili faraónovi, egyptskému kráľovi. Jozef potom odišiel od faraóna a cestoval po celom Egypte. 47 Po sedem rokov dávala zem hojnú úrodu. 48 Počas nasledujúcich siedmich rokov zhromažďoval Jozef v Egypte všetku potravu a zásoby ukladal v mestách. V každom meste uložil potravu z okolitých polí. 49 Jozef nahromadil toľko obilia ako morského piesku, takže to prestali aj počítať, lebo spočítať sa to nedalo. 50 Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera. 51 Prvorodenému dal Jozef meno Menašše, lebo povedal: Boh mi dal zabudnúť na všetky moje útrapy a na celú rodinu môjho otca. 52 Druhému dal meno Efrajim, lebo povedal: Boh ma urobil plodným v krajine môjho utrpenia. 53 Sedem rokov hojnosti v Egypte sa skončilo 54 a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť. 55 Keď už i celý Egypt trpel hladom a ľud volal k faraónovi o chlieb, faraón vravel všetkým Egypťanom: Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie! 56 Keď hlad zachvátil celú zem, Jozef otvoril všetky sklady a predával Egypťanom obilie; v Egypte bol totiž veľmi veľký hlad. 57 Do Egypta prichádzali k Jozefovi nakupovať obilie zo všetkých krajín, lebo hlad bol veľmi veľký na celej zemi.

Verš 37

Táto reč sa zapáčila faraónovi a všetkým jeho služobníkom.

Sk 7:10 - a vyslobodil ho zo všetkých súžení, dal mu milosť a múdrosť pred faraónom, egyptským kráľom, a ten ho ustanovil za hlavného správcu Egypta a celého svojho domu.

Verš 38

Nato faraón povedal svojim služobníkom: Nájde sa taký muž, v ktorom je Boží Duch?

Ž 105:22 - aby poúčal jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.

Verš 8

Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zavolať všetkých egyptských veštcov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. No nebolo nikoho, kto by ich faraónovi vyložil.

Gn 40:5 - Obaja väzni, čašník i pekár egyptského kráľa, mali sen. Jednej noci sa každému z nich prisnil sen zvláštneho významu.

Verš 11

Jednej noci sa každému z nás prisnil iný, osobne významný sen.

Dan 2:2 - Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa.

Verš 14

Nato dal faraón zavolať Jozefa, ktorého hneď priviedli zo žalára. Dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.

Ž 105:20 - Kráľ rozkázal, aby ho rozviazali, vládca národov ho oslobodil.

Dan 2:25 - Nato Arjók urýchlene predviedol Daniela pred kráľa a povedal mu: Našiel som muža z judských zajatcov, ktorý by mohol kráľovi rozpovedať sen a jeho význam.

Verš 40

Budeš správcom môjho domu a všetok môj ľud bude poslúchať tvoje rozkazy; len trónom ťa budem prevyšovať.

Ž 105:21 - Ustanovil ho za pána svojho domu, za vládcu nad celým svojím majetkom,

Verš 50

Skôr ako nastal rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.

Gn 46:20 - Jozefovi sa v Egypte narodil Menašše a Efrajim, ktorých mu porodila Ásenat, dcéra ónskeho kňaza Pótifera.

Gn 48:5 - Tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte ešte pred mojím príchodom k tebe do Egypta, budú odteraz moji, Efrajim a Menašše sú moji ako Rúben a Šimeón.

Verš 54

a ako Jozef povedal, začalo sa sedem rokov hladu. Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bolo zatiaľ chleba dosť.

Gn 45:6 - Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať.

Ž 105:16 - Skôr než na krajinu dopustil hlad a pozbavil ich chleba,

Gn 41,1 - Hoci čašník zabudol na Jozefa, Boh nezabudol naň.

Gn 41,8 - Egypt bol krajinou mudrcov a jasnovidcov. Ich poznanie však bolo obmedzené Božím poznaním.

Gn 41,42-46 - Faraón ustanovil Jozefa za egyptského miestokráľa. Dáva mu na ruku svoj prsteň, teda kráľovskú pečiatku. Jozef dostáva drahocenný odev: kment, hebr. šeš, bola jemná, snehobiela látka z ľanu alebo bavlny. Taký odev nosieval len kráľ, kňazi a veľmožovia. Zlatá reťaz, odznak Jozefovej hodnosti. Heliopolis bolo mesto severovýchodne od dnešnej Káhiry. Hebrejsky sa volalo On. Mesto bolo známe kultom boha slnka Ra. Aj okolnosť, že Jozef dostáva za ženu dcéru egyptského kňaza, je prejavom faraónovej dôvery a priazne. Putifar, otec tejto ženy, je asi iný ako skôr spomenutý Putifar, veliteľ telesnej stráže.

Gn 41,51 - Manasses, hebr. Menaššeh, t. j. ,ten, čo dáva zabudnúť'. Jozef chcel tým vyjadriť, že jeho bolesť nad odlúčením od domova nie je už taká živá, lebo aj on už má svoju rodinu.

Gn 41,52 - Efraim značí ,dvojitú plodnosť, dvojitý údel'. Chce sa tým vyjadriť, že Jozef mal dvoch synov.