Kniha Genezis - 1. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Gn 28, 1-22

1 (EKU) Izák si zavolal Jákoba a požehnal ho. Prikázal mu: Neber si ženu spomedzi Kanaánok.
1 (ROH) A Izák povolal Jakoba a požehnal ho, potom mu prikázal a riekol mu: Nevezmeš si ženy z dcér Kanaánových.

2 (EKU) Vyber sa do Paddan Arama, do domu Betúela, otca tvojej matky, a tam si vyber ženu z dcér Lábana, brata tvojej matky.
2 (ROH) Zober sa, idi do Pádan-arama, do domu Betuela, otca svojej matky, a odtiaľ si vezmi ženu, z dcér Lábana, brata svojej matky.

3 (EKU) Kiež ťa Boh Všemohúci požehná, urobí plodným a rozmnoží, aby si sa stal spoločenstvom národov.
3 (ROH) A silný Bôh všemohúci nech ťa požehná, nech ťa rozplodí a rozmnoží, aby si bol hromadou národov.

4 (EKU) Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu, aby si sa stal vlastníkom krajiny, v ktorej si cudzincom, a ktorú Boh dal Abrahámovi.
4 (ROH) A nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu semenu s tebou, aby si dedične dostal zem svojho pohostínstva, ktorú dal Bôh Abrahámovi.

5 (EKU) Izák prepustil Jákoba a ten sa odobral do Paddan Arama k Lábanovi, synovi Aramejčana Betúela, brata Rebeky, Jákobovej a Ézavovej matky.
5 (ROH) A tak poslal Izák Jakoba, a išiel do Pádan-arama k Lábanovi, synovi Betuela Aramejského, bratovi Rebeky, matky Jakobovej a Ezavovej.

6 (EKU) Ézav videl, že Izák Jákoba požehnal a poslal do Paddan Arama, aby si odtiaľ vzal ženu, a že mu pri požehnaní prikázal: Neber si ženu spomedzi Kanaánčaniek.
6 (ROH) A keď videl Ezav, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Pádan-arama, aby si vzal odtiaľ ženu, keď ho žehnal, a že mu prikázal povediac: Nevezmeš, si ženy z dcér Kanaánových

7 (EKU) Ézav videl, že Jákob poslúchol otca i matku a odišiel do Paddan Arama.
7 (ROH) a že Jakob poslúchol svojho otca a svoju matku a išiel do Pádan-arama,

8 (EKU) Keď Ézav postrehol, že sa jeho otcovi Izákovi Kanaánčanky nepáčia,
8 (ROH) a keď tiež videl Ezav, že dcéry Kanaánove sú zlé očiach Izáka, jeho otca,

9 (EKU) odišiel k Izmaelovi a vzal si k svojim ženám ešte Máchalat, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, sestru Nebajóta.
9 (ROH) odišiel Ezav k Izmaelovi a vzal si Machalatu, dcéru Izmaela, syna Abrahámovho, sestru Nebajotovu, popri svojich ženách za ženu.

10 (EKU) Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháranu.
10 (ROH) A Jakob vyšiel z Bér-šeby a išiel do Chárana.

11 (EKU) Došiel na miesto, kde prenocoval, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov, čo tam boli, dal si ho pod hlavu a ľahol si tam.
11 (ROH) A nadišiel na nejaké miesto a nocoval tam, pretože bolo slnce zapadlo. A vzal z kameňov, ktoré boly na mieste, a položil si pod hlavu a ľahol si na tom mieste spať.

12 (EKU) Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali.
12 (ROH) A snívalo sa mu, že hľa, rebrík bol postavený na zem, ktorého vrch dosahoval do neba. A hľa, anjeli Boží vystupovali a sostupovali po ňom.

13 (EKU) Nad ním stál Hospodin a hovoril: Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu.
13 (ROH) A hľa, Hospodin stál nad ním a riekol: Ja som Hospodin, Bôh Abraháma, tvojho otca, a Bôh Izáka; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu semenu.

14 (EKU) Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme.
14 (ROH) A tvojho semena bude jako prachu zeme, a rozmôžeš sa na západ, k moru, i na východ, na sever i na juh, a požehnané budú v tebe všetky čeľade zeme a v tvojom semene.

15 (EKU) Ja som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a dovediem ťa späť do tejto krajiny. Neopustím ťa, kým nesplním, čo som ti sľúbil.
15 (ROH) A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade kamkoľvek pojdeš, a navrátim ťa do tejto zeme, lebo ťa neopustím, dokiaľ len nevykonám toho, čo som ti hovoril.

16 (EKU) Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj, Hospodin je na tomto mieste, ja som to nevedel.
16 (ROH) A Jakob sa prebudil zo svojho sna a povedal: Naozaj je Hospodin na tomto mieste, a ja som nevedel o tom!

17 (EKU) Bál sa a povedal: Akú hrôzu vzbudzuje toto miesto! Nie je to nič iné ako Boží dom, toto je nebeská brána.
17 (ROH) A bál sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto nie je iné ako dom Boží, a toto je brána nebies.

18 (EKU) Jákob včasráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom.
18 (ROH) A Jakob vstal skoro ráno a vzal kameň, ktorý si bol položil pod hlavu, a postavil ho za pamätný stĺp a na jeho vrch nalial oleja.

19 (EKU) Tomu miestu dal meno Bétel. Pôvodne sa to mesto volalo Lúz.
19 (ROH) A nazval meno toho miesta Bét-el . Ale prv bolo meno toho mesta Lúz.

20 (EKU) Vtedy Jákob sľúbil: Ak bude so mnou Boh, ak ma bude chrániť na ceste, na ktorú som sa vydal, ak mi dá chlieb na jedenie a šaty na oblečenie
20 (ROH) Vtedy sľúbil Jakob sľub a povedal: Ak bude Bôh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho odiať sa,

21 (EKU) a šťastne sa vrátim do domu svojho otca, Hospodin bude mojím Bohom.
21 (ROH) a navrátim sa v pokoji do domu svojho otca, bude mi Hospodin Bohom.

22 (EKU) Tento kameň, ktorý som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti verne odvádzať desiatky.
22 (ROH) A tento kameň, ktorý som postavil na pamiatku, bude domom Božím. A zo všetkého, čo mi dáš, ó, Bože, dám ti istotne desatinu.

Verš 2

Vyber sa do Paddan Arama, do domu Betúela, otca tvojej matky, a tam si vyber ženu z dcér Lábana, brata tvojej matky.

Oz 12:12 - S Gileádom je ničomnosť, akí sú len prázdni! V Gilgále obetovali dobytku a ich oltáre sú tak ako hromada kamenia na brázde oráčiny.

Verš 4

Nech dá Abrahámovo požehnanie tebe i tvojmu potomstvu, aby si sa stal vlastníkom krajiny, v ktorej si cudzincom, a ktorú Boh dal Abrahámovi.

Gn 12:7 - Abrámovi sa zjavil Hospodin a povedal mu: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. Potom tam postavil oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.

Gn 13:15 - Celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.

Gn 15:18 - V ten deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom a povedal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptského potoka až po Veľkú rieku, rieku Eufrat,

Gn 24:7 - Hospodin, Boh nebies, ma vyviedol z domu môjho otca, z mojej rodnej krajiny, oslovil ma a prisahal mi: Túto krajinu dám tvojmu potomstvu. On pošle pred tebou svojho anjela a ty budeš môcť vybrať ženu pre môjho syna.

Gn 26:3 - Pobudni v tej krajine ako cudzinec. Ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. Tak splním prísahu, ktorou som sa zaviazal tvojmu otcovi Abrahámovi:

Dt 34:4 - Hospodin mu povedal: Toto je krajina, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Dám ju tvojmu potomstvu. Dovolil som ti ju uvidieť na vlastné oči, do nej však nevojdeš.

Sk 7:5 - V nej mu nedal dedičný podiel ani na stopu nohy, ale prisľúbil, že túto krajinu dá do vlastníctva jemu a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal dieťa.

Verš 12

Vo sne videl rebrík postavený na zemi, ktorého vrchol sa dotýkal neba. Boží anjeli po ňom vystupovali a zostupovali.

Jn 1:51 - Potom mu povedal: Amen, amen, hovorím vám, uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.

Verš 13

Nad ním stál Hospodin a hovoril: Ja som Hospodin, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka. Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu potomstvu.

Gn 35:1 - Boh povedal Jákobovi: Vstaň, vystúp do Bétela a usaď sa tam! Postav tam oltár Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ézavom.

Gn 35:3 - Vstaňme, vystúpme do Bétela. Tam postavím oltár Bohu, ktorý ma vypočul v deň môjho súženia a sprevádzal ma po ceste.

Gn 48:3 - Jákob povedal Jozefovi: Boh Všemohúci sa mi zjavil v Lúze, v Kanaáne, a požehnal ma.

Dt 12:20 - Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako ti sľúbil, a ty si povieš: Chcel by som jesť mäso a zatúžiš po ňom, jedz mäso, koľko sa ti žiada.

Dt 19:8 - Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá,

Verš 14

Tvojho potomstva bude ako prachu zeme. Rozmnožíš sa na západ i na východ, na sever i na juh. V tebe a v tvojom potomstve budú požehnané všetky rody zeme.

Gn 12:3 - Požehnám tých, čo žehnajú teba, zlorečiť budem tým, čo tebe zlorečia. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.

Gn 18:18 - Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme.

Gn 22:18 - Pretože si poslúchol môj hlas, v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.

Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy a tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny. V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.

Verš 18

Jákob včasráno vstal, vzal kameň, čo mal položený pod hlavou, postavil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom.

Gn 31:13 - Ja som Boh z Bétela, kde si pomazal posvätný stĺp a zaviazal si sa sľubom. Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny svojho príbuzenstva.

Gn 35:14 - Na tom mieste, kde sa s ním zhováral Boh, postavil Jákob kamenný stĺp. Priniesol na ňom nápojovú obetu a nalial naň olej.

Gn 28,11 - Jakub asi nevedel, že na tomto mieste sa už Abrahámovi zjavil Pán (12,7).

Gn 28,14 - Pán opakuje prísľuby, ktoré dal Abrahámovi a Izákovi (12,2.3; 13,14 n.; 22,17 n.; 26,4.24).

Gn 28,18 - Jakub na tomto pamätnom mieste stavia pomník na pamiatku mimoriadnej udalosti. Keď maže horný koniec pamätníka olejom, chce tým naznačiť, že tento kameň je odlišný od ostatných. Pomník by mohol najviac označovať nejaký oltár, postavený pre Pána. Vonkoncom nie je možné, že by Jakub bol tu skale priznával nejakú poklonu, ako to bolo zvykom u rozličných kmeňov kanaánskych, ktoré v takýchto pomníkoch priamo uctievali svoje božstvá.

Gn 28,20 - Boh dal Jakubovi trojitý prísľub, teraz Jakub sľubuje tiež troje; sľubuje, že bude uctievať Pána, ako to robievali Abrahám a Izák (17,7); miesto, na ktorom sa mu zjavil Pán, bude preň pamätným miestom, miestom bohoslužby (35,7); a napokon, keď sa všetko dobre skončí, na tomto mieste prinesie Pánovi obetu, desiatky zo všetkého, čo bude mať. Jakub svoj sľub po návrate z Mezopotámie splnil (35,7 n.). Dávať desiatky alebo obetovať desiatky (Dt 14,28) bolo starým zvykom (Gn 14,20) a tu značí hojnú, bohatú obetu. V časoch, keď Izrael nemal ešte kráľa, putovávalo sa do Betelu (dnes Beitin) poradiť sa Pána a vyprosiť si potrebnú pomoc (Sdc 20,18.26; 1 Sam 10,3 atď.).