Kniha Genezis

1 (VUL) Quae postquam gesta sunt, tentavit Deus Abraham et di xit ad eum: “Abraham”. Ille respondit: “Adsum”.
1 (ROH) A stalo sa po tých udalostiach, že Bôh zkúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som.

2 (VUL) Ait: “Tolle filium tuum unigenitum, quem diligis, Isaac et vade in terram Moria; atque offer eum ibi in holocaustum super unum montium, quem monstravero tibi”.
2 (ROH) A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.

3 (VUL) Igitur Abraham de nocte consurgens stravit asinum suum ducens secum duos iuvenes suos et Isaac filium suum. Cumque concidisset ligna in holocaustum, surrexit et abiit ad locum, quem praeceperat ei Deus.
3 (ROH) A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh.

4 (VUL) Die autem tertio, elevatis oculis, vidit locum procul
4 (ROH) Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka.

5 (VUL) dixitque ad pueros suos: “Exspectate hic cum asino. Ego et puer illuc usque properantes, postquam adoraverimus, revertemur ad vos”.
5 (ROH) A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom, a ja a chlapec pojdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám.

6 (VUL) Tulit quoque ligna holocausti et imposuit super Isaac filium suum; ipse vero portabat in manibus ignem et cultrum. Cumque duo pergerent simul,
6 (ROH) A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obidvaja spolu.

7 (VUL) dixit Isaac Abrahae patri suo: “Pater mi”. Ille respondit: “Quid vis, fili?”. “Ecce, inquit, ignis et ligna; ubi est victima holocausti?”.
7 (ROH) Vtedy povedal Izák Abrahámovi, svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť?

8 (VUL) Dixit Abraham: “Deus providebit sibi victimam holocausti, fili mi”. Pergebant ambo pariter;
8 (ROH) A Abrahám riekol: Bôh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu.

9 (VUL) et venerunt ad locum, quem ostenderat ei Deus, in quo aedificavit Abraham altare et desuper ligna composuit. Cumque colligasset Isaac filium suum, posuit eum in altari super struem lignorum
9 (ROH) A tak prišli na miesto, o ktorom mu povedal Bôh, a Abrahám tam postavil oltár a poukladal drevo. Potom poviazal Izáka, svojho syna, a položil ho na oltár na drevo.

10 (VUL) extenditque Abraham manum et arripuit cultrum, ut immolaret filium suum.
10 (ROH) A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

11 (VUL) Et ecce angelus Domini de caelo clamavit: “Abraham, Abraham”. Qui respondit: “Adsum”.
11 (ROH) Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane!

12 (VUL) Dixitque: “Non extendas manum tuam super puerum neque facias illi quidquam. Nunc cognovi quod times Deum et non pepercisti filio tuo unigenito propter me”.
12 (ROH) A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného.

13 (VUL) Levavit Abraham oculos suos viditque arietem unum inter vepres haerentem cornibus; quem assumens obtulit holocaustum pro filio.
13 (ROH) A Abrahám pozdvihol svoje oči a videl a hľa, baran bol za ním chytený v kroví za rohy. A Abrahám pošiel, vzal barana a obetoval ho v zápalnú obeť miesto svojho syna.

14 (VUL) Appellavitque nomen loci illius: “Dominus videt”. Unde usque hodie dicitur: “In monte Dominus videtur”.
14 (ROH) A Abrahám nazval meno toho miesta: Jehova-jireh , jako sa hovorí do dnes: Na vrchu Hospodinovom sa uvidí.

15 (VUL) Vocavit autem angelus Domini Abraham secundo de caelo et dixit:
15 (ROH) Vtedy zavolal anjel Hospodinov na Abraháma po druhé z neba

16 (VUL) “Per memetipsum iuravi, dicit Dominus: quia fecisti hanc rem et non pepercisti filio tuo unigenito,
16 (ROH) a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, že si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného,

17 (VUL) benedicam tibi et multiplicabo semen tuum sicut stellas caeli et velut arenam, quae est in litore maris. Possidebit semen tuum portas inimicorum suorum,
17 (ROH) požehnám, áno požehnám ťa a rozmnožiť rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi čo do počtu a jako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov,

18 (VUL) et benedicentur in semine tuo omnes gentes terrae, quia oboedisti voci meae”.
18 (ROH) a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas.

19 (VUL) Reversus est Abraham ad pueros suos, et surrexerunt abieruntque Bersabee simul, et habitavit Abraham in Bersabee.
19 (ROH) Vtedy sa navrátil Abrahám ku svojim sluhom, a vstali a išli spolu do Bér-šeby. A Abrahám býval v Bér-šebe.

20 (VUL) His ita gestis, nuntiatum est Abrahae quod Melcha quoque genuisset filios Nachor fratri suo:
20 (ROH) A stalo sa po týchto udalostiach, že bolo oznámené Abrahámovi, hľa, vraj i Milka porodila synov Náchorovi, tvojmu bratovi,

21 (VUL) Us primogenitum et Buz fratrem eius et Camuel patrem Aram
21 (ROH) Úca, jeho prvorodeného, a Búza jeho brata, a Kemuela, otca Aramovho,

22 (VUL) et Cased et Azau, Pheldas quoque et Iedlaph
22 (ROH) a Kézeda a Chazó-va a Pildáša a Jidlafa a Betuela.

23 (VUL) ac Bathuel, de quo nata est Rebecca. Octo istos genuit Melcha Nachor fratri Abrahae.
23 (ROH) A Betuel splodil Rebeku. Týchto osem splodila Milka Náchorovi, bratovi Abrahámovmu.

24 (VUL) Concubina vero illius, nomine Reuma, peperit Tabee et Gaham et Tahas et Maacha.
24 (ROH) A jeho ženina, ktorej bolo meno Reúma, tiež porodila, a to Tébacha a Gachama a Tachaša a Máchu.