| Kniha GenezisBiblia - Sväté písmo(CEP - Český - Ekumenický preklad) | Gn 10, 1-32 |
1 Gn 10, 1 Toto je rodopis synů Noeho: Šém, Chám a Jefet. Po potopě se jim narodili synové. 2 Gn 10, 2 Synové Jefetovi: Gomer a Mágog a Mádaj, Jávan a Túbal, Mešek a Tíras. 3 Gn 10, 3 Synové Gomerovi: Aškenaz a Rífat a Togarma. 4 Gn 10, 4 Synové Jávanovi: Elíša a Taršíš, Kitejci a Dódanci. 5 Gn 10, 5 Z nich vzešly ostrovní pronárody v různých zemích, pronárody různého jazyka a různých čeledí. 6 Gn 10, 6 Synové Chámovi: Kúš a Misrajim, Pút a Kenaan. 7 Gn 10, 7 Synové Kúšovi: Seba a Chavíla, Sabta a Raema a Sabteka. Synové Raemovi: Šeba a Dedán. 8 Gn 10, 8 Kúš pak zplodil Nimroda; ten se stal na zemi prvním bohatýrem. 9 Gn 10, 9 Byl to bohatýrský lovec před Hospodinem; proto se říká: Jako Nimrod, bohatýrský lovec před Hospodinem. 10 Gn 10, 10 Počátkem jeho království byl Babylón, Erek, Akad a Kalné v zemi Šineáru. 11 Gn 10, 11 Z této země vyšel do Asýrie a vystavěl Ninive - i Rechobót-ír a Kelach 12 Gn 10, 12 a Resen mezi Ninivem a Kelachem - to je to veliké město. 13 Gn 10, 13 Misrajim zplodil Lúďany a Anámce, Lehábany a Naftúchany 14 Gn 10, 14 i Patrúsany a Kaslúchany - z nich vyšli Pelištejci - a Kaftórce. 15 Gn 10, 15 Kenaan zplodil Sidóna, svého prvorozeného, a Chéta, 16 Gn 10, 16 Jebúsejce, Emorejce a Girgašejce 17 Gn 10, 17 i Chivejce, Arkejce a Síňana, 18 Gn 10, 18 Arváďana a Semárce a Chamáťana. Potom se čeledi kenaanské rozptýlily. 19 Gn 10, 19 Pomezí kenaanské se táhlo od Sidónu směrem přes Gerar až ke Gáze, směrem přes Sodomu, Gomoru, Admu a Sebójím až k Leše. 20 Gn 10, 20 To jsou synové Chámovi v různých zemích, pronárody různých čeledí a jazyků. 21 Gn 10, 21 Také Šémovi, praotci všech Heberovců, staršímu bratrovi Jefeta, se narodili synové. 22 Gn 10, 22 Synové Šémovi: Élam a Ašúr, Arpakšád a Lúd a Aram. 23 Gn 10, 23 Synové Aramovi: Ús a Chúl, Geter a Maš. 24 Gn 10, 24 Arpakšád zplodil Šelacha a Šelach zplodil Hebera. 25 Gn 10, 25 Heberovi se narodili dva synové: jméno jednoho bylo Peleg (to je Rozčlenění ), neboť za jeho dnů byla země rozčleněna; a jméno jeho bratra bylo Joktán. 26 Gn 10, 26 Joktán pak zplodil Almódada a Šelefa, Chasarmáveta a Jeracha, 27 Gn 10, 27 Hadórama a Úzala a Diklu, 28 Gn 10, 28 Óbala a Abímaela a Šebu, 29 Gn 10, 29 Ofíra a Chavílu a Jóbaba; ti všichni jsou synové Joktánovi. 30 Gn 10, 30 Jejich sídliště bylo od Méši směrem k Sefáru, hoře na východě. 31 Gn 10, 31 To jsou synové Šémovi různých čeledí a různých jazyků, různé pronárody v různých zemích. 32 Gn 10, 32 To jsou čeledi synů Noeho podle jejich rodopisu v různých pronárodech; z nich pak po potopě vzešly všechny pronárody na zemi.
| | Gn 10, 1-32 |
Verš 1
Toto je rodopis synů Noeho: Šém, Chám a Jefet. Po potopě se jim narodili synové.
1Krn 1:4 - Noe, Šém, Chám a Jefet.
Verš 2
Synové Jefetovi: Gomer a Mágog a Mádaj, Jávan a Túbal, Mešek a Tíras.
1Krn 1:5 - Synové Jefetovi: Gomer a Mágog a Mádaj, Jávan a Túbal, Mešek a Tíras.
Verš 6
Synové Chámovi: Kúš a Misrajim, Pút a Kenaan.
1Krn 1:8 - Synové Chámovi: Kúš a Misrajim, Pút a Kenaan.
Verš 8
Kúš pak zplodil Nimroda; ten se stal na zemi prvním bohatýrem.
1Krn 1:10 - Kúš pak zplodil Nimroda; ten se stal na zemi prvním bohatýrem.
Verš 22
Synové Šémovi: Élam a Ašúr, Arpakšád a Lúd a Aram.
1Krn 1:17 - Synové Šémovi: Élam a Ašúr, Arpakšád a Lúd a Aram, Ús a Chůl, Geter a Mešek.
Gn 11:10 - Toto je rodopis Šémův: Když bylo Šémovi sto let, zplodil Arpakšáda, druhého roku po potopě.
Verš 24
Arpakšád zplodil Šelacha a Šelach zplodil Hebera.
1Krn 1:18 - Arpakšád zplodil Šelacha a Šelach zplodil Hebera.
Gn 10,1-32 - V tejto hlave rozpráva svätopisec, ako sa z potomkov Noemových, Sema, Chama a Jafeta, opäť rozrástlo ľudské pokolenie. Takto Mojžiš poukazuje na pôvod Semitov, a teda aj izraelského národa, skrze Noema k Setovi, a tým sa viaže s Adamom. Pretože potomci Jafetovi budú najďalej bývať od Izraela, potomka Semovho, autor hovorí najprv o nich a až nakoniec o Semových potomkoch, lebo ich dejiny bude aj naďalej zaznačovať. Rodostromy troch synov Noemových sú známe aj pod menom "tabula gentium", čiže "listina národov". Je to najstarší doklad o rozdelení a pôvode národov. Tento cenný záznam prevzal Mojžiš zo starých dokumentov azda celý alebo aspoň sčiastky, zostavil ho podľa podania, ktoré treba hľadať u Abraháma. On ho mohol priniesť, keď sa vysťahoval z Chaldejska. Dôkazom toho by bola aj tá okolnosť, že stredom v tejto rozprave je nie Egypt, ale Chaldejsko. "Listina národov", ako sa všeobecne pripúšťa, nie je úplná.
Gn 10,6-7 - Vo veršoch 6–21 uvádzajú sa národy, ktoré pochádzajú od Chama. Je ich tridsať. – Je osobitosťou takýchto starých zoznamov, že sa v nich aj mestá a krajiny uvádzajú ako osoby. Podľa hebrejského spôsobu myslenia majú aj mestá a krajiny svojich "praotcov".
Gn 10,8-12 - V pravlasti všetkých národov, niekde pri Tigrise a Eufrate, vznikli najstaršie štáty. Tu vyniká známa postava, Nimród. On sa postupne stal hrdinom Mezopotámie, ktorú však ťažko identifikovať.
Gn 10,16-20 - Potomstvo Kanaánovo sa rozvetvilo na tieto národy: "Sidon", ktoré bolo síce slávne mesto, lež týmto menom označovala sa aj krajina, neskoršie južná Fenícia. "Hetejci" – o týchto sa donedávna nevedelo skoro nič. Dnes vieme, že pôvodne sídlili v Malej Ázii, oni rozbili niekdajšiu ríšu Hamurapiho. Po r. 1500 tiahli až do Egypta a cestou sa osadzovali aj v dnešnej Palestíne (Hebron, Jeruzalem atď.). "Jebuzejci" obývali okolie dnešného Jeruzalema. Meno "Amorejčania" – Amuri označovalo pôvodne východné národy, neskoršie je to vlastné meno ná rodov, čo sa osadili v južnej a východnej Palestíne, kam prišli od severu. "Gergezejčania" bývali možno v Palestíne, no presnejšie určiť to nevieme. "Hevejci" sa zmocnili kraja v okolí Hermonu, severne od Genezaretského jazera, blízko nich boli "Arachejčania" a "Sinijci". Aj ostatné tri národy osadili sa vo Fenícii. Ako vieme, všetky tieto národy sa prisťahovali zo severovýchodu, teda z územia, kde sa naznačuje miesto biblického raja. – Svätopisec určuje aj hranice Kanaánu, zaiste preto, aby naznačil už teraz tú zem, ktorú Boh prisľúbil patriarchom.
Gn 10,21-30 - Sem bol starším bratom Jafetovým, ale svätopisec ho uvádza posledného, lebo ďalej v Písme bude reč skoro výhradne o jeho potomkoch, pretože Sem bol "praotcom všetkých Heberových synov" – čiže Hebrejov, a tým aj Abrahámovým, z ktorého prostredníctvom Izáka, Jakuba a jeho synov vyvinul sa v Egypte izraelský národ. Teda Hebreji pochádzajú zo Sema. Ako sa zdá, "Hebreji" – Habiru boli pôvodne osobitný národ, meno je známe už v 3. tisícročí pr. Kr. aj z mimobiblických pamiatok. Kmene, známe pod týmto menom, prišli z Malej Ázie do Amorejska a aj do Kanaánu. V Písme sa menuje i Abrahám od Kanaánčanov "Hebrejom" a napokon i všetci Izraeliti, ktorí prišli za Jozueho do Kanaánu, ba niekedy týmto menom sa označujú všetky nasťahované národy do Kanaánu. "Heber" odvádzajú od slovesa ,abar' čo značí ,prejsť' (pravdepodobne cez Eufrat do Západnej Sýrie alebo cez Jordán do Palestíny). V Nm 24,24 pod menom Heber rozumie sa časť Mezopotámie na oboch brehoch Eufratu. A odtiaľ prišiel Abrahám, z Uru Chaldejského.