1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 49, 1-33

1 (ECAV) Potom si Jákob zavolal synov a povedal: Zhromaždite sa a oznámim vám, čo vás v budúcnosti čaká:
1 (KAT) Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal: „Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo na vás čaká v ďalekých dňoch!

2 (ECAV) Dajte sa dovedna, ó počujte synovia Jákobovi, a počúvajte svojho otca, Izraela!
2 (KAT) Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, otca svojho!

3 (ECAV) Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily.
3 (KAT) Ruben! Ty si môj prvorodený, ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti. Prvý si v hodnosti a prvý v moci!

4 (ECAV) Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil.
4 (KAT) Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, lebo si vstúpil na lôžko svojho otca a zneuctil si ho - na moje lôžko vystúpil!

5 (ECAV) Šimeón a Lévi sú bratia, ich zbrane sú nástrojmi násilia.
5 (KAT) Simeon a Lévi sú praví bratia, ľstivosť a násilie sú ich zbrane,

6 (ECAV) Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov.
6 (KAT) do ich kruhu moja duša nevkročí a k ich jednote sa moja sláva nepripojí! Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.

7 (ECAV) Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli.
7 (KAT) Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná, aj ich hnev, lebo taký hrozný bol! V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.

8 (ECAV) Ó Júda, nech ťa chvália tvoji bratia, tvoja ruka nech spočinie na šiji tvojich nepriateľov, nech sa ti klaňajú synovia tvojho otca.
8 (KAT) Júda, ty si ten, ktorého budú chváliť tvoji bratia! Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov, pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.

9 (ECAV) Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať?
9 (KAT) Levom mladým si, Júda: od koristi si vstal, syn môj, na odpočinok si si ľahol sťa lev, ako levica: ktože ho zobudí?!

10 (ECAV) Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať.
10 (KAT) Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy.

11 (ECAV) Osla si uviaže o vinič, o révu šľachetnú svoje osliatko, vo víne perie si šaty a v krvi hrozna svoje rúcho.
11 (KAT) K viniču priväzuje svoje oslíča a k vzácnej réve mláďa svojej oslice. Vo víne si perie odev a v hroznovej krvi svoj plášť.

12 (ECAV) Oči mu žiaria od vína, zuby sa belejú od mlieka.
12 (KAT) Jeho oči sú černejšie od vína a jeho zuby belšie nad mlieko.

13 (ECAV) Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón.
13 (KAT) Zabulon býva na morskom pobreží, je blízko prístavu pre lode a bok jeho hranice je pri Sidone.

14 (ECAV) Jissáchár je osol kostnatý, čo leží medzi košiarmi.
14 (KAT) Isachar je osol kostnatý, čo odpočíva za ohradami,

15 (ECAV) Keď videl, že odpočinok je príjemný a krajina je krásna, zohol si plecia pod bremeno a stal sa sluhom poddaným.
15 (KAT) a keď videl, že odpočinok je taký sladký a že kraj je taký nádherný, sklonil svoju šiju pod bremeno a stal sa sluhom poddaným.

16 (ECAV) Dán nech prisluhuje právo svojmu ľudu ako hociktorý z kmeňov Izraela.
16 (KAT) Dan vymôže právo svojmu ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.

17 (ECAV) Dán bude hadom pri ceste a zmijou pri chodníku, čo štípe koňom kopytá, až jazdec padne dozadu.
17 (KAT) Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte, takže jeho jazdec padá dozadu.

18 (ECAV) Na tvoju pomoc čakám, Hospodine!
18 (KAT) Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!

19 (ECAV) Gáda napadnú hordy, on ich však napadne odzadu.
19 (KAT) Gad - doliehajú naň bandy zbojnícke, lež on im šliape na päty.

20 (ECAV) Ašérov chlieb bude chutný, dodávať bude kráľovské lahôdky.
20 (KAT) Aser má jedla nadbytok, ba dodáva i kráľovské lahôdky.

21 (ECAV) Naftálí, jelenica voľná, hovorí rozkošné reči.
21 (KAT) Neftali je sťa rýchla jelenica, preukáže sa krásnymi rečami.

22 (ECAV) Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr.
22 (KAT) Ovocný stromček je Jozef ovocný stromček pri prameni, jeho ratoliestky prerastajú múr.

23 (ECAV) Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci,
23 (KAT) I roztrpčovali ho, hádali sa s ním a napádali ho kušostrelci.

24 (ECAV) jeho luk však ostáva pevný a obratné sú paže jeho rúk, zásahom Mocnára Jákobovho, pre meno Pastiera, Skaly Izraela,
24 (KAT) No jeho luk je pevný a obratná je sila jeho rúk

25 (ECAV) pre Boha tvojho otca, On ti pomáhaj! pre Boha všemohúceho, On ťa požehnaj! požehnaním nebies zhora, požehnaním prahlbiny, ktorá leží dolu, požehnaním pŕs a materského lona.
25 (KAT) pre pomoc Mocného Jakubovho odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha, a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva požehnaniami nebies zhora, požehnaniami hlbín, čo ležia dolu, požehnaniami pŕs a lona.

26 (ECAV) Požehnania tvojho otca prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť odvekých výšin; kiež spočinú na hlave Jozefovej a na temeni vznešeného medzi bratmi.
26 (KAT) Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých, nech zostúpia na hlavu Jozefovi, na temä kniežaťa jeho bratov!

27 (ECAV) Benjamín, dravý vlk, za rána požiera korisť a večer rozdeľuje lup.
27 (KAT) Benjamín je dravý vlk, čo ráno korisť zožiera a večer korisť delí.“

28 (ECAV) Títo všetci sú dvanástimi kmeňmi Izraela a toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každého požehnal osobitným požehnaním.
28 (KAT) Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

29 (ECAV) Potom im dal príkaz a povedal: Budem pripojený k svojmu ľudu; pochovajte ma k mojim otcom do jaskyne, ktorá je na poli Chetejca Efróna,
29 (KAT) Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona,

30 (ECAV) do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.
30 (KAT) v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.

31 (ECAV) Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu;
31 (KAT) Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu.

32 (ECAV) pole s jaskyňou kúpili od Chetejcov.
32 (KAT) Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“

33 (ECAV) Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu.
33 (KAT) Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.

Verš 33

Keď Jákob ukončil príkazy svojim synom, vyložil si nohy na posteľ a skonal; nato bol pripojený k svojmu ľudu.

Sk 7:15 - A šiel Jákob do Egypta a skonal on aj naši otcovia.

Verš 3

Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily.

Gn 29:32 - Lea počala, porodila syna a pomenovala ho Rúbenom hovoriac: Hospodin videl moje utrpenie; teraz ma môj muž bude milovať.

Verš 4

Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil.

Gn 35:22 - Izrael už býval v tej krajine, Rúben šiel a ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa však o tom dopočul. Jákobových synov bolo dvanásť.

1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený.

Verš 6

Nech nevstúpi moja duša do ich kruhu a s ich zborom sa mi srdce nezdruží, lebo v svojom hneve vraždia mužov a vo svojej samovôli ochromujú býkov.

Gn 34:25 - Avšak na tretí deň, keď mali bolesti, dvaja synovia Jákobovi, Šimeón a Lévi, bratia Díny, chopili sa každý svojho meča, vnikli do mesta, ktoré sa cítilo v bezpečí, a pobili všetkých mužov.

Verš 7

Prekliaty buď ich hnev, lebo je prudký, a ich zlosť, lebo je krutá! Rozdelím ich v Jákobovi a rozptýlim ich v Izraeli.

Joz 19:1 - Druhý lós pripadol na Šimeóna, na kmeň potomkov Šimeónových podľa ich čeľadí. Ich dedičné vlastníctvo bolo uprostred dedičného vlastníctva potomkov Júdových.

Joz 21:3 - Izraelci dali Lévíjcom zo svojho dedičného vlastníctva podľa rozkazu Hospodinovho tieto mestá a ich pasienky.

Verš 9

Júda je mladý lev, z lúpeže si sa povzniesol, syn môj! Skrčil sa, ľahol si ako lev a ako levica; ktože ho donúti povstať?

Nm 24:9 - Skrčil sa, líha ako lev a ako levica, kto ho smie vyrušiť? Kto ťa žehná, nech je požehnaný, kto ťa preklína, nech je prekliaty!

Mi 5:8 - Nech je tvoja ruka vyvýšená nad tvojimi protivníkmi a nech sú vyhubení všetci tvoji nepriatelia.

Verš 10

Nevzdiali sa berla od Júdu ani veliteľské žezlo od jeho nôh, dokiaľ mu nepríde panovník, ktorého národy budú poslúchať.

Mt 2:6 - A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.

Verš 13

Zebulún bude bývať pri morskom brehu, prístavom bude lodiam a jeho pomedzie dosiahne Sidón.

Joz 19:10 - Tretí lós pripadol na potomkov Zebulúna podľa jeho čeľadí. Územie jeho dedičného vlastníctva siahalo po Sáríd.

Verš 22

Jozef je plodný strom, plodný strom nad prameňom, výhonky ktorého pnú sa ponad múr.

Verš 23

Roztrpčujú ho a podstreľujú, útočia naňho lukostrelci,

Gn 50:20 - Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.

Verš 30

do jaskyne na poli Machpéla oproti Mamré v Kanaáne, ktorú Abrahám aj s poľom kúpil od Chetejca Efróna na dedičné pohrebisko.

Gn 23:9 - aby mi dal jaskyňu Machpéla, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju dá za plnú cenu na dedičnú hrobku medzi vami.

Gn 23:16 - Abrahám poslúchol Efróna; odvážil mu toľko striebra, koľko on verejne pred Chetejcami spomenul, štyristo šekelov striebra bežnej kupeckej váhy.

Verš 31

Tam pochovali Abraháma i jeho ženu Sáru, tam pochovali aj Izáka a jeho ženu Rebeku, tam som pochoval aj Leu;

Gn 25:9 - Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré,

Gn 35:29 - Potom skonal. Keď zomrel, starý a sýty života, bol pripojený k príslušníkom svojho ľudu; pochovali ho jeho synovia, Ézav a Jákob.

Sk 7:16 - I preniesli ich do Síchemu a pochovali v hrobe, ktorý kúpil Abrahám za zjednané striebro od synov Emorových v Sícheme.

Gn 49,3 - O význame jednotlivých mien Jakubových synov porov. 29,31 – 30,22. Ruben je Jakubovou silou, prvotina jeho mužskosti, čiže jeho plodnej sily. Ruben, ako prvorodený, mal obsiahnuť plnosť požehnania, ale nestáva sa tak. Stal sa totižto nehodným tejto veľkosti pre svoj mrzký prečin (49,3 n.; 35,21 n.).

Gn 49,5 - Aj Simeon a Lévi, nasledujúci po Rubenovi, sú vytvorení z požehnania prvorodeného, oni sa prehrešili krutosťou voči Sichemským (34,25–31), a tak stratili lásku u svojho otca.

Gn 49,6 - Hoci boli vlastní bratia a hoci takú jednotu preukázali vo svojej ukrutnosti, neujdú trestu, budú od seba oddelení a rozdelení medzi ostatné kmene. Vyplnilo sa to najmä na potomstve Léviho, ktoré nedostalo v Kanaáne ani len vlastný podiel… Potomkovia Simeonovi miznú čoskoro, stanú sa súčasťou Júdovcov.

Gn 49,8 - Júda, štvrtý syn Jakubov, stane sa účastným mimoriadnej milosti a otcovského požehnania; z jeho potomstva sa má narodiť prisľúbený Spasiteľ. Aj Júda zhrešil (38), no neskoršie sa ukázal veľkodušný (38,26); zachraňuje Jozefa od smrti (37,26) a ani za Benjamína sa neváha obetovať (44,18 n.). Júda značí ,pochválený'. Teda v pôvodine je tu slovná hračka: Pochválený, chváliť ťa budú…

Gn 49,10 - Žezlo, doslovne palica, je odznakom panovníckej moci. Vládca ho držiaval medzi kolenami, keď sedel na tróne, inakšie sa oň opieral. Júda bude mať vládu nad ostatnými kmeňmi, nie síce nad všetkými, a to až dotiaľ, kým nepríde ten, ktorého je to žezlo, kým nepríde Mesiáš, kým nepríde ten, ktorého je (žezlo). Júda teda bude mať žezlo ako zástupca toho, koho je žezlo, až dotiaľ, kým si ho sám neprevezme, kým nepríde Kráľ Mesiáš, ktorý má neobmedzené a absolútne kráľovstvo. Toto je okrem Protoevanjelia najstaršie miesto, kde sa v Biblii hovorí o osobnom Mesiášovi.

Gn 49,13 - Proroctvo o Zabulonovi sa tiež vyplnilo. Kmeň Zabulonov osadil sa na severe Palestíny v blízkosti Sidonu a bol neďaleko mora (Joz 19,10–16).

Gn 49,14 - Isacharovi bude prináležať žírna pôda, a tak aj bolo, patrila mu Ezdrelonská nížina a južná Galilea. A pretože cez Ezdrelonskú nížinu viedla obchodná cesta, Isacharovci vypomáhali v doprave. Preto ho Jakub prirovnáva k pracovitému oslovi. Mal z čoho žiť, obchod mu nebol potrebný, dal sa naň však dobrovoľne.

Gn 49,16 - Dan ,sudca' uháji a zaobstará právo svojmu ľudu, svojim príslušníkom. Slovná hračka ako 30,6. Rohatá zmija je piesočná zmija, veľmi jedovatá.

Gn 49,22-26 - O Jozefovi naznačuje Jakub niečo z minulosti, niečo mu predpovedá do budúcnosti. Potomstvo Jozefovo bude vzrastať ako chránený strom, ktorého vetvy prerastú aj záhradnú ohradu. Požehnanie nebies zhora je dážď a rosa. Požehnanie hlbín sú mnohé vodné pramene, ktoré budú na území Jozefovho panstva. Požehnanie pŕs a lona je početné potomstvo a hojnosť zvierat.

Gn 49,27 - Hoci Benjamín bol najmenším kmeňom, splnilo sa na ňom Jakubovo proroctvo. Ukázal sa odvážnym, ako to vysvitá z dejín sudcov a prvého kráľa v Izraeli Šaula (Sdc 3,15 n.; 5,14; 2 Sam 2,15 atď.).

Gn 49,29 - Pozri 25,8.

Gn 49,30 - O jaskyni Makpele porov. 23,9-18.

Gn 49,33 - Tak sa pripojil… pozri 25,8.17; 35,29.