1. Kniha Mojžišova

1 (ECAV) Potom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ovcami, s dobytkom i so všetkým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen.
1 (ROH) Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.

2 (ECAV) Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a predstavil ich faraónovi.
2 (ROH) A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.

3 (ECAV) Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším zamestnaním? Oni odpovedali faraónovi: Pastieri oviec sú tvoji služobníci, my aj naši otcovia.
3 (ROH) A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.

4 (ECAV) Potom povedal faraónovi: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, keďže nieto pastvy pre ovce tvojich služobníkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Dovoľ teda tvojim služobníkom bývať v krajine Góšen.
4 (ROH) A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.

5 (ECAV) Nato povedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.
5 (ROH) A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.

6 (ECAV) Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v najlepšej časti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak poznáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správcami nad stádami, ktoré mám.
6 (ROH) Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.

7 (ECAV) Vtedy Jozef voviedol svojho otca, a keď ho predstavil faraónovi, Jákob pozdravil faraóna so žehnaním.
7 (ROH) Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.

8 (ECAV) I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov?
8 (ROH) A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?

9 (ECAV) Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov.
9 (ROH) A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.

10 (ECAV) Keď faraóna pozdravil so žehnaním, odišiel od neho.
10 (ROH) A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.

11 (ECAV) Jozef usadil svojho otca i bratov a dal im majetky v Egypte, a to najlepšie časti krajiny, v krajine Rameses, ako prikázal faraón.
11 (ROH) A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.

12 (ECAV) Tak Jozef živil svojho otca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej príslušníkov.
12 (ROH) A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.

13 (ECAV) Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán.
13 (ROH) A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.

14 (ECAV) Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu.
14 (ROH) A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.

15 (ECAV) Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí?
15 (ROH) A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?

16 (ECAV) Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí.
16 (ROH) A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.

17 (ECAV) Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom.
17 (ROH) Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.

18 (ECAV) Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda.
18 (ROH) A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.

19 (ECAV) Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme otročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme ostali nažive a nepomreli, a aby nám pôda nespustla.
19 (ROH) Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.

20 (ECAV) Tak Jozef vykúpil všetku pôdu Egypta pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovou
20 (ROH) A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.

21 (ECAV) a ľud od jedného konca územia Egypta po druhý urobil otrokmi.
21 (ROH) A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.

22 (ECAV) Len pôdu kňazov nevykúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok a žili z dôchodku, čo im dával faraón; preto svoju pôdu nemuseli predať.
22 (ROH) Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.

23 (ECAV) Vtedy Jozef povedal ľudu: Ajhľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, obsejte pôdu!
23 (ROH) A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.

24 (ECAV) Ale z úrody piatu čiastku odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám za obsiatie poľa a na výživu vašich detí.
24 (ROH) A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.

25 (ECAV) Nato povedali: Zachoval si nás nažive; ak nájdeme priazeň v očiach svojho pána, budeme faraónovými otrokmi.
25 (ROH) A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.

26 (ECAV) Z toho Jozef urobil zákon o egyptskej pôde, platný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú povinní odvádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.
26 (ROH) A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.

27 (ECAV) Tak sa Izrael usadil v Egypte, v krajine Góšen; udomácnili sa v nej, množili sa a veľmi sa rozrástli.
27 (ROH) A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.

28 (ECAV) Jákob žil v Egypte sedemnásť rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol stoštyridsaťsedem.
28 (ROH) A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.

29 (ECAV) Keď sa Izraelovi priblížili dni jeho smrti, zavolal syna Jozefa a povedal mu: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: nepochovaj ma v Egypte.
29 (ROH) A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.

30 (ECAV) Rád by som ležal pri svojich otcoch, odnes ma teda z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke. On odpovedal: Urobím podľa tvojho slova.
30 (ROH) Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.

31 (ECAV) On však povedal: Prisahaj mi! A keď mu prisahal, Izrael sa sklonil ku hlave postele.
31 (ROH) Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.