1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 35, 1-29

1 Potom riekol Boh Jákobovi: Vyber sa a choď do Bételu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ézavom. 2 Vtedy Jákob povedal svojim domácim i všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte so sebou, očistite sa a preoblečte si šaty. 3 Potom sa vyberieme a pôjdeme do Bételu; tam urobím oltár Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia, keď som bol na svojej ceste. 4 Vtedy odovzdali Jákobovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali pri sebe, ako aj krúžky, čo mali v ušiach, a Jákob ich zakopal pod dubom, ktorý je pri Sícheme. 5 Keď sa pohli, strach pred Bohom zachvátil okolité mestá, takže Jákobových synov neprenasledovali. 6 Tak prišiel Jákob i všetok ľud, čo bol s ním, do Lúzu, ktorý je v Kanaáne - to je Bétel. - 7 Tam postavil oltár a pomenoval to miesto Él Bétel, lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom. 8 Vtedy zomrela Rebekina varovkyňa Debora a pochovali ju pod dubom poniže Bételu; i pomenoval ho Dubom plaču. 9 A Boh sa opäť zjavil Jákobovi, keď prichádzal z Paddán-Aramu, a požehnal ho. 10 I riekol mu Boh: Tvoje meno je Jákob, nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izrael bude meno tvoje. Vtedy ho nazval Izraelom. 11 Potom mu riekol Boh: Ja som Boh všemohúci; rozploď sa a rozmnož, nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier. 12 A zem, čo som dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, a dám tú zem aj tvojmu potomstvu po tebe. 13 Potom sa Boh vzniesol od neho z miesta, na ktorom s ním hovoril. 14 Jákob postavil posvätný stĺp na miesto, kde hovoril s Ním, kamenný stĺp, obetoval na ňom uliatbu a polial ho olejom. 15 I pomenoval Jákob miesto, na ktorom s ním Boh hovoril, Bételom. 16 Potom odišiel z Bételu. Mali ešte kus cesty do Efraty, keď Ráchel porodila; mala ťažký pôrod. 17 Keď jej prišlo pri pôrode zle, baba jej povedala: Neboj sa, máš zase syna. 18 Keď jej život unikal, lebo už umierala, dala mu meno Ben-Óní, jeho otec ho však pomenoval Benjamínom. 19 Tak Ráchel umrela a pochovali ju na ceste do Efraty, to jest do Betlehema. 20 Jákob postavil nad jej hrobom posvätný stĺp. To je posvätný stĺp na Ráchelinom hrobe, ktorý je tam až podnes. 21 Potom sa Izrael pobral ďalej a rozložil svoj stan za Migdal-Éderom. 22 Izrael už býval v tej krajine, Rúben šiel a ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa však o tom dopočul. Jákobových synov bolo dvanásť. 23 Leini synovia boli: prvorodený Jákobov Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissáchár a Zebulún. 24 Ráchelini synovia: Jozef a Benjamín. 25 Synovia Ráchelinej slúžky Bilhy: Dán a Naftálí. 26 Synovia Leinej slúžky Zilpy: Gád a Ašér. To sú synovia Jákobovi, ktorí sa mu narodili v Paddán-Arame. 27 Potom prišiel Jákob k svojmu otcovi Izákovi do Mamré, do Kirjat-Arby, to jest do Chebrónu, kde býval Abrahám aj Izák. 28 Izák sa dožil stoosemdesiat rokov. 29 Potom skonal. Keď zomrel, starý a sýty života, bol pripojený k príslušníkom svojho ľudu; pochovali ho jeho synovia, Ézav a Jákob.

Verš 1

Potom riekol Boh Jákobovi: Vyber sa a choď do Bételu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ézavom.

Gn 28:12 - Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom.

Gn 27:43 - Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu.

Verš 7

Tam postavil oltár a pomenoval to miesto Él Bétel, lebo tam sa mu zjavil Boh, keď utekal pred svojím bratom.

Gn 28:19 - To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz.

Verš 9

A Boh sa opäť zjavil Jákobovi, keď prichádzal z Paddán-Aramu, a požehnal ho.

Oz 12:4 - V materinskom lone svojho brata držal za pätu a v dospelosti zápasil s Bohom.

Verš 10

I riekol mu Boh: Tvoje meno je Jákob, nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izrael bude meno tvoje. Vtedy ho nazval Izraelom.

Gn 32:28 - Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob.

2Kr 17:34 - Až dodnes konajú podľa predošlých zvykov: Hospodina neuctievajú a nečinia podľa Jeho ustanovení, Jeho práva a Jeho zákona, ani podľa prikázaní, ktoré dal Hospodin synom Jákobovým, ktorých nazval menom Izrael.

Verš 11

Potom mu riekol Boh: Ja som Boh všemohúci; rozploď sa a rozmnož, nech povstane z teba národ, ba zbor národov, i králi nech vzídu z tvojich bedier.

Gn 17:1 - Keď mal Abrám deväťdesiat rokov, zjavil sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som Boh všemohúci, kráčaj pod mojím dohľadom a buď bezúhonný,

Gn 28:3 - Nech ťa všemohúci Boh požehná, urobí ťa plodným a rozmnoží ťa, aby si sa stal spoločenstvom národov.

Gn 48:3 - Jákob povedal Jozefovi: Keď sa mi všemohúci Boh zjavil v Lúze - v Kanaáne, a požehnal ma,

Gn 17:6 - Urobím ťa nadmieru plodným a vytvorím z teba národy; i králi vyjdú z teba.

Gn 17:16 - Požehnám ju a dám ti z nej syna; požehnám ju a stane sa matkou národov; z nej vyjdú králi národov.

Mt 1:6 - Jese splodil kráľa Dávida, Dávid splodil z manželky Uriášovej Šalamúna;

Verš 14

Jákob postavil posvätný stĺp na miesto, kde hovoril s Ním, kamenný stĺp, obetoval na ňom uliatbu a polial ho olejom.

Gn 28:18 - Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom.

Verš 19

Tak Ráchel umrela a pochovali ju na ceste do Efraty, to jest do Betlehema.

Gn 48:7 - Keď som sa však vracal z Paddánu, zomrela mi Ráchel v Kanaáne, ešte kus cesty pred Efratou, i pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to jest do Betlehema.

Verš 22

Izrael už býval v tej krajine, Rúben šiel a ležal s Bilhou, vedľajšou ženou svojho otca. Izrael sa však o tom dopočul. Jákobových synov bolo dvanásť.

Gn 49:4 - Prekypel si sťa vody, nebudeš mať prednosť, lebo si vstúpil na posteľ svojho otca, poškvrnil si mi lôžko, na ktoré si vstúpil.

Verš 23

Leini synovia boli: prvorodený Jákobov Rúben, Šimeón, Lévi, Júda, Jissáchár a Zebulún.

Gn 46:8 - Toto sú mená Izraelových synov, ktorí prišli do Egypta: Jákob a jeho synovia: prvorodený Jákobov Rúben.

Ex 1:2 - Rúben, Šimeon, Lévi a Júda,

Verš 29

Potom skonal. Keď zomrel, starý a sýty života, bol pripojený k príslušníkom svojho ľudu; pochovali ho jeho synovia, Ézav a Jákob.

Gn 25:8 - potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu.

Gn 35,1 - Po tom, ako sa Jakubovi synovia tak nepriateľsky zachovali k obyvateľom Sichemu, Jakub nemohol sa tam dlhšie zdržovať. Aj Pán vyžaduje od Jakuba, aby sa pobral na miesto, kde mu prisľúbil pred odchodom do Mezopotámie svoju pomoc a ochranu (28,10 n.).

Gn 35,2-4 - Vtedy Jakub plní aj sľub, čo bol urobil už dávno predtým, že totiž bude slúžiť len pravému Bohu, Pánovi (28,21.22). Cudzí bohovia sú terafim, čo Ráchel vzala z otcovského domu, a tiež nejaké sošky, ktoré Jakubovi synovia odniesli ako korisť zo Sichemu. Krúžky neboli len ozdobou, ale aj amuletmi, čo mali zaručiť istotu pre toho, ktorý ich nosieval. Teda bola to povera, ktorá mala za podklad mnohobožstvo. Išli na posvätné miesto, mali sa teda očistiť: umyť a preobliecť. Vonkajšok však mal vyjadrovať vnútro.

Gn 35,16-20 - Efrata je staršie pomenovanie Betlehema. Efrata značí Krajinu plodov, Betlehem zasa Dom chleba.

Gn 35,21-22 - Veža stáda, hebr. migdal'éder, takto sa volala preto, že slúžila pastierom za prístrešie, keď v noci strážievali stáda. Stála medzi Betlehemom a Hebronom (Lk 2,9 n.). Jakuba už zarmútili dvaja synovia, Simeon a Lévi (34,30), a teraz ho zarmucuje Ruben hanebným skutkom, ktorý Jakub nezabudne a zbaví preň Rubena práva prvorodeného (49,4).

Gn 35,27-29 - Mambre pozri 13,18, Kirjat-Arbe (23,2). Pripojil sa k svojmu ľudu – pozri 25,8. Izáka pochovali v jaskyni Makpele (49,31, porov. s 25,9 a 23,19). – Jakub mal pri otcovej smrti 120 rokov (25,26) a Jakub mal 108 rokov, keď predali sedemnásťročného Jozefa (37,2), teda Izák žil ešte po predaní Jozefa dvanásť rokov, keďže všetkých rokov Izákových bolo 180. Svätopisec opisuje smrť Izákovu vopred a len potom udalosti, ktoré sa zbehli okolo Jozefa.