1. Kniha Mojžišova

1 (ECAV) Keď Izák zostarel a oči mu natoľko zoslabli, že nevidel, zavolal si staršieho syna Ézava a povedal mu: Syn môj! Ten mu odvetil: Tu som.
1 (ROH) A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslably tak, že nevidel, zavolal Ezava, svojho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu odpovedal: Tu som, otče.

2 (ECAV) Vtedy mu povedal: Ajhľa, som starý a neviem, v ktorý deň umriem.
2 (ROH) A riekol: Nože hľa, som už starý; neviem dňa svojej smrti.

3 (ECAV) Vezmi teraz svoje náčinie - tulec i luk - a vyjdi na pole, ulov mi zver
3 (ROH) Tak teraz vezmi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vyjdi na pole a ulov mi zverinu.

4 (ECAV) a priprav mi pochúťku, akú mám rád. Dones mi ju, nech sa najem; a požehnám ťa prv, ako umriem.
4 (ROH) A priprav mi chutný pokrm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požehnala moja duša, prv ako zomriem.

5 (ECAV) Rebeka však načúvala, keď sa Izák zhováral so svojím synom Ézavom. Ézav medzitým odišiel na pole, aby ulovil zver a priniesol ju.
5 (ROH) Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svojmu synovi. A Ezav odišiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol.

6 (ECAV) Rebeka povedala synovi Jákobovi: Hľa, počula som, ako tvoj otec hovoril tvojmu bratovi Ézavovi:
6 (ROH) A Rebeka povedala Jakobovi, svojmu synovi, a riekla: Hľa, počula som tvojho otca hovoriť Ezavovi, tvojmu bratovi, ktorému povedal:

7 (ECAV) Prines mi divinu a priprav mi pochúťku; keď sa najem, po žehnám ťa pred Hospodinom skôr, ako umriem.
7 (ROH) Dones mi zverinu a priprav mi chutný pokrm, a budem jesť a potom ťa požehnám pred Hospodinom, prv ako zomriem.

8 (ECAV) Teraz však, syn môj, poslúchni ma v tom, čo ti prikážem.
8 (ROH) A tak teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a urob to, čo ti rozkazujem.

9 (ECAV) Choď ku stádu, vezmi odtiaľ dve pekné kozľatá a ja z nich pripravím tvojmu otcovi pochúťku, akú má rád.
9 (ROH) Nože idi ku stádu a vezmi a dones mi odtiaľ dvoje pekných kozliat, a pripravím z nich chutný pokrm pre tvojho otca, jaký má rád.

10 (ECAV) Potom to zanesieš otcovi, aby si zajedol a požehnal ťa skôr, ako umrie.
10 (ROH) Potom zanesieš svojmu otcovi, a zjie, aby ťa požehnal, prv ako zomrie.

11 (ECAV) Jákob však povedal matke Rebeke: Pozri, môj brat Ézav je chlpatý človek, zatiaľ čo ja som hladký.
11 (ROH) A Jakob povedal Rebeke, svojej matke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký.

12 (ECAV) Možno ma otec ohmatá a potom budem v jeho očiach ako taký, ktorý si robí z neho posmech; tak uvediem na seba kliatbu, a nie požehnanie.
12 (ROH) Môj otec ma môže ohmatať a potom budem v jeho očiach ako podvodník a uvediem na seba zlorečenstvo a nie požehnanie.

13 (ECAV) Ale matka odvetila: Nech padne kliatba na mňa, syn môj; len ma poslúchni, choď a dones mi ich!
13 (ROH) Na to mu povedala jeho matka: Nech prijde na mňa tvoje zlorečenstvo, môj synu, len poslúchni, čo hovorím, a idi, vezmi a dones mi.

14 (ECAV) Šiel teda, vzal ich a priniesol matke. Jeho matka pripravila pochúťku, akú mal jeho otec rád.
14 (ROH) A tak išiel a vzal a doniesol svojej matke, a jeho matka pripravila chutný pokrm, aký mal rád jeho otec.

15 (ECAV) Potom Rebeka vzala najlepšie šaty svojho staršieho syna Ézava, ktoré mala doma pri sebe, a obliekla ich mladšiemu Jákobovi.
15 (ROH) A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie najlepšie, ktoré mala u seba v dome, a obliekla do nich Jakoba svojho mladšieho syna.

16 (ECAV) Kože z kozliat mu natiahla na ruky a na hladkú časť jeho šije.
16 (ROH) A kožky z kozleniec obvliekla na jeho ruky a na hladké miesto jeho hrdla.

17 (ECAV) Pochúťku a chlieb, čo pripravila, dala do ruky svojmu mladšiemu synovi Jákobovi.
17 (ROH) A dala chutný pokrm a chlieb, to, čo bola pripravila, do ruky Jakoba, svojho syna.

18 (ECAV) Keď vošiel k svojmu otcovi, povedal: Otče môj! On mu odpovedal: Tu som; kto si, syn môj?
18 (ROH) A prišiel k svojmu otcovi a povedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu?

19 (ECAV) A Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený; vykonal som, ako si mi kázal. Zdvihni sa a sadni si, jedz z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať.
19 (ROH) A Jakob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezav, tvoj prvorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požehnala tvoja duša.

20 (ECAV) A Izák povedal svojmu synovi: Ako si to tak rýchlo našiel, syn môj? On však odvetil: Pretože tvoj Boh, Hospodin, dal mi natrafiť na zver.
20 (ROH) A Izák povedal svojmu synovi: Čo to, že si tak rýchle našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hospodin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo.

21 (ECAV) Vtedy povedal Izák Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech ťa ohmatám, či si to ty, môj syn Ézav, a či nie.
21 (ROH) A Izák povedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie.

22 (ECAV) Jákob pristúpil k otcovi Izákovi. Keď ho ten ohmatal, povedal: Hlas je Jákobov, ale ruky sú Ézavove.
22 (ROH) A Jakob pristúpil k Izákovi, svojmu otcovi, ktorý ho ohmatal a povedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove.

23 (ECAV) A nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ézava. Potom ho požehnal
23 (ROH) A nepoznal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chlpaté, a požehnal ho.

24 (ECAV) a povedal: Si to ty, syn môj Ézav? Ten odvetil: Áno, som.
24 (ROH) A povedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A odpovedal: Som.

25 (ECAV) Nato povedal: Podaj mi, nech sa najem z úlovku svojho syna, aby som ťa požehnal. Nato mu podal a on jedol; priniesol mu aj víno a on sa napil.
25 (ROH) Vtedy povedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svojho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil.

26 (ECAV) Potom mu otec Izák povedal: Pristúp, syn môj, a bozkaj ma.
26 (ROH) A Izák, jeho otec, mu povedal: Nože pristúp sem a bozkaj ma, môj synu!

27 (ECAV) A on pristúpil a bozkal ho. Keď zacítil vôňu jeho šiat, požehnal ho a povedal:
27 (ROH) A pristúpil a bozkal ho. Tu zavoňal vôňu jeho šiat a požehnal ho a riekol: Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin.

28 (ECAV) Hľa, vôňa syna môjho je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin. Daj ti Boh z nebeskej rosy, zo žírnych strání zeme, i hojnosť obilia a muštu.
28 (ROH) Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a hroznovej šťavy.

29 (ECAV) A nech ti slúžia národy a kmene sa ti klaňajú. Buď pánom svojim bratom, nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky. Nech je prekliaty, kto ťa preklína, no požehnaný, kto ťa požehnáva.
29 (ROH) Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žehnal, nech je požehnaný!

30 (ECAV) Len čo Izák požehnal Jákoba a sotva vyšiel Jákob od otca Izáka, vrátil sa jeho brat Ézav z lovu.
30 (ROH) A stalo sa hneď, ako prestal Izák žehnať Jakoba, len priam čo bol vyšiel Jakob od Izáka, svojho otca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svojho lovu.

31 (ECAV) Aj on pripravil pochúťku a priniesol ju otcovi. A povedal svojmu otcovi: Otče môj, vstaň a zajedz si z úlovku svojho syna, aby si ma mohol požehnať.
31 (ROH) A bol aj on pripravil chutný pokrm a doniesol svojmu otcovi a povedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša!

32 (ECAV) Ale otec Izák mu povedal: A ty si kto? On odpovedal: Ja som Ézav, tvoj prvorodený syn.
32 (ROH) A Izák, jeho otec, mu povedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezav.

33 (ECAV) Tu sa Izák náramne zľakol a povedal: A to bol kto, čo ulovil zver a priniesol mi? Ja som už jedol zo všetkého skôr, ako si prišiel; aj som ho požehnal a bude požehnaný!
33 (ROH) Vtedy sa zľakol Izák prenáramne a povedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všetkého prv ako si prišiel, a požehnal som ho, aj bude požehnaný!

34 (ECAV) Keď Ézav počul slová svojho otca, nahlas a trpko vykríkol; svojmu otcovi povedal: Požehnaj i mňa, otče môj.
34 (ROH) Keď počul Ezav slová svojho otca, skríkol velikým krikom a horkým prenáramne a povedal svojmu otcovi: Požehnaj i mňa, môj otče!

35 (ECAV) Ten však odpovedal: Tvoj brat prišiel podvodne a uchvátil ti požehnanie.
35 (ROH) A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požehnanie.

36 (ECAV) Nato Ézav povedal: Či nemá právom meno Jákob, veď ma už dva razy podviedol: Vzal mi prvorodenstvo, a teraz, hľa, uchvátil mi po žehnanie. A dodal: Pre mňa si nezachoval požehnanie?
36 (ROH) A povedal: Správne nazvali jeho meno Jakob , lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje prvorodenstvo a hľa, teraz vzal i moje požehnanie. A dodal: Či si pre mňa neodložil požehnania?

37 (ECAV) Izák odpovedal Ézavovi: Hľa, pánom som ho ustanovil nad tebou, a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov, obilím i muštom som ho zaopatril. Čože môžem urobiť pre teba, syn môj?
37 (ROH) Izák odpovedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za služobníkov a zaopatril som ho obilím a šťavou z hrozna. A tebe kde čo učiním, môj synu?

38 (ECAV) A Ézav povedal otcovi: Či máš len jedno požehnanie, otče? I mňa požehnaj, otče môj! Nato Ézav hlasite zaplakal.
38 (ROH) A Ezav povedal svojmu otcovi: Či máš len to jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj i mňa, môj otče! Potom pozdvihol Ezav svoj hlas a plakal.

39 (ECAV) Tu odpovedal otec Izák: Ajhľa, bez žírnych strání bude tvoje obydlie a bez nebeskej rosy zhora.
39 (ROH) A Izák, jeho otec, odpovedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žírnych polí zeme bude tvoje obydlie, a od nebeskej rosy, ktorú dáva Bôh s hora.

40 (ECAV) Budeš sa živiť svojím mečom, slúžiť však budeš svojmu bratovi, No keď sa vzpružíš, odhodíš jeho jarmo zo svojej šije.
40 (ROH) A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svojmu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jarmo a shodíš ho so svojej šije.

41 (ECAV) Vtedy Ézav znenávidel Jákoba pre požehnanie, ktoré mu dal otec. Ézav si povedal: Nastanú dni smútku za mojím otcom a vtedy zabijem svojho brata Jákoba.
41 (ROH) A Ezav zjavne nenávidel Jakoba pre požehnanie, ktorým ho požehnal jeho otec. A Ezav povedal vo svojom srdci: Priblížia sa dni smútku za môjho otca, a zabijem Jakoba, svojho brata.

42 (ECAV) Keď Rebeke oznámili reči jej staršieho syna Ézava, dala si zavolať svojho mladšieho syna Jákoba a povedala mu: Hľa, tvoj brat Ézav ti strojí pomstu a chce ťa zabiť.
42 (ROH) A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Preto pošlúc zavolala Jakoba, svojho mladšieho syna a povedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľadne teba, že ťa zabije.

43 (ECAV) Teraz ma syn môj, počúvaj: Pober sa a uteč k môjmu bratovi Lábánovi do Cháránu.
43 (ROH) Preto teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môjmu bratovi do Chárana.

44 (ECAV) Zostaň pri ňom nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata,
44 (ROH) A budeš bývať u neho nejaký čas, dokiaľ sa neodvráti prchlivosť tvojho brata.

45 (ECAV) kým sa neodvráti hnev tvojho brata od teba a kým nezabudne, čo si mu vykonal. Potom si ťa dám odtiaľ doviesť. Prečo by som mala prísť o vás oboch v jeden deň?
45 (ROH) Až sa zase odvráti hnev tvojho brata od teba, a zabudne na to, čo si mu urobil, potom pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň!

46 (ECAV) Raz povedala Rebeka Izákovi: Omrzel ma život pre Chetejky. Ak si aj Jákob vezme ženu, ako sú tieto z Chetejok, z dcér tejto krajiny, načo mi je potom život?
46 (ROH) A Rebeka povedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom život?!