1. Kniha Mojžišova

1 (ECAV) Hospodin sa zjavil Abrahámovi pri dubine Mamrého, keď za horúceho dňa sedel pri vchode do stanu.
1 (ROH) Potom sa mu ukázal Hospodin v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa.

2 (ECAV) Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi
2 (ROH) A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, traja mužovia stáli naproti nemu. A keď ich uvidel, bežal im v ústrety odo dverí stánu a poklonil sa k zemi.

3 (ECAV) a povedal: Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď svojho sluhu.
3 (ROH) A povedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, neobídi svojho služobníka!

4 (ECAV) Dám doniesť trochu vody, aby ste si umyli nohy; a odpočiňte si pod stromom.
4 (ROH) Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom.

5 (ECAV) Ja však prinesiem kus chleba, aby ste sa občerstvili a potom pôjdete ďalej - veď práve preto ste odbočili k svojmu služobníkovi.
5 (ROH) A donesiem kúsok chleba, a posilnite svoje srdce; potom pojdete ďalej, lebo veď práve preto aj idete popri svojom služobníkovi. A riekli: Učiň tak, ako si povedal.

6 (ECAV) Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej múky, zamies a narob posúchy.
6 (ROH) Vtedy sa ponáhľal Abrahám do stánu k Sáre a povedal: Vezmi rýchle tri saty jemnej bielej múky, zamies a sprav koláče.

7 (ECAV) Potom Abrahám bežal k dobytku a vybral pekné mladé, dobré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho.
7 (ROH) Potom bežal Abrahám k stádu rožného dobytka a vzal útle teľa dobré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pripravil.

8 (ECAV) Potom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom.
8 (ROH) A tak vzal masla, mlieka a teľa, ktoré pripravil, a položil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jedli.

9 (ECAV) Opýtali sa ho: Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: Tamhľa v stane.
9 (ROH) A riekli mu: Kde je Sára, tvoja žena? A on povedal: Hľa, v stáne je.

10 (ECAV) Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním.
10 (ROH) A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním.

11 (ECAV) Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode.
11 (ROH) A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo prestalo byť, ako bývalo ženám.

12 (ECAV) I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý.
12 (ROH) Preto sa smiala Sára sama v sebe a riekla: Či keď som sa už zostarela, bude mi rozkoš? A môj pán je tiež už starý.

13 (ECAV) Vtedy riekol Hospodin Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či naozaj budem rodiť, keď som ostarela?
13 (ROH) A Hospodin riekol Abrahámovi: Prečo sa smiala Sára a riekla: Či ozaj porodím ja, ktorá som už stará?

14 (ECAV) Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna.
14 (ROH) Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi? Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna.

15 (ECAV) Ale Sára zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala!
15 (ROH) A Sára zaprela a riekla: Nesmiala som sa; lebo sa bála. Ale Hospodin riekol: Nie, ale smiala si sa.

16 (ECAV) Nato sa mužovia odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi a vyprevadil ich.
16 (ROH) Potom vstali mužovia odtiaľ a obrátili svoju tvár k Sodome. A Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil.

17 (ECAV) Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím?
17 (ROH) A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním,

18 (ECAV) Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.
18 (ROH) keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?!

19 (ECAV) Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil.
19 (ROH) Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.

20 (ECAV) Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký,
20 (ROH) Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký.

21 (ECAV) zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa.
21 (ROH) Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem.

22 (ECAV) Nato sa mužovia pobrali odtiaľ a i šli do Sodomy; Abrahám však stál ešte pred Hospodinom.
22 (ROH) A mužovia obrátiac sa odtiaľ išli do Sodomy. Ale Abrahám stál ešte vždy pred Hospodinom.

23 (ECAV) I pristúpil Abrahám a povedal: Či zahubíš s bezbožným aj spravodlivého?
23 (ROH) A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným?

24 (ECAV) Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom?
24 (ROH) Snáď je päťdesiat spravedlivých v tom meste, či predsa len zahladíš a neodpustíš miestu pre päťdesiatich spravedlivých, ktorí sú v ňom?

25 (ECAV) Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?
25 (ROH) Kdeže by si učinil takú vec, aby si usmrtil spravedlivého s bezbožným, a aby bol spravedlivý zrovna taký jako bezbožný! Nech je to preč od teba! Či azda sudca celej zeme neučiní súdu?

26 (ECAV) I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu.
26 (ROH) A Hospodin riekol: Ak najdem v Sodome päťdesiat spravedlivých, v tom meste, odpustím pre nich celému tomu miestu.

27 (ECAV) Abrahám odpovedal: Hľa, odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol.
27 (ROH) A Abrahám odpovedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi, kým som ja prach a popol.

28 (ECAV) Možno bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich zahubíš celé mesto? I riekol: Nezahubím, ak tam nájdem štyridsaťpäť.
28 (ROH) Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spravedlivých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mesto? A riekol: Nezkazím, jestli tam najdem štyridsaťpäť.

29 (ECAV) On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam nájde štyridsať. I riekol: Kvôli štyridsiatim to neurobím.
29 (ROH) A ešte mu hovoril Abrahám a riekol: Snáď sa tam najdú štyridsiati. - A riekol: Neučiním pre tých štyridsiatich.

30 (ECAV) A povedal: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam nájde tridsať. On však na to riekol: Neurobím to, ak tam nájdem tridsiatich.
30 (ROH) A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, že budem ešte hovoriť: Snáď sa tam najdú tridsiati. - A riekol: Neučiním, jestli tam najdem tridsiatich.

31 (ECAV) Potom povedal: Hľa odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam nájde dvadsať. I riekol: Ani kvôli dvadsiatim nezahubím.
31 (ROH) A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi. Snáď sa tam najdú dvadsiati. - A riekol: Nezkazím pre tých dvadsiatich.

32 (ECAV) A hovoril ďalej: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím.
32 (ROH) A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči nahnevať môj Pán, a nech mi je dovolené už len tento raz hovoriť: snáď sa tam najdú desiati. - A riekol: Nezkazím pre tých desiatich.

33 (ECAV) Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu.
33 (ROH) A Hospodin odišiel hneď, ako dohovoril s Abrahámom. A Abrahám sa navrátil na svoje miesto.