1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 18, 1-33

1 Hospodin sa zjavil Abrahámovi pri dubine Mamrého, keď za horúceho dňa sedel pri vchode do stanu. 2 Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi 3 a povedal: Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, neobíď svojho sluhu. 4 Dám doniesť trochu vody, aby ste si umyli nohy; a odpočiňte si pod stromom. 5 Ja však prinesiem kus chleba, aby ste sa občerstvili a potom pôjdete ďalej - veď práve preto ste odbočili k svojmu služobníkovi. 6 Abrahám sa poponáhľal do stanu k Sáre a povedal: Chytro vezmi tri miery jemnej múky, zamies a narob posúchy. 7 Potom Abrahám bežal k dobytku a vybral pekné mladé, dobré teľa, dal ho sluhovi a ten sa ponáhľal pripraviť ho. 8 Potom vzal smotanu a mlieko i teľa, ktoré pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom. 9 Opýtali sa ho: Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: Tamhľa v stane. 10 Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode. 12 I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý. 13 Vtedy riekol Hospodin Abrahámovi: Prečo sa Sára smeje a myslí si: Či naozaj budem rodiť, keď som ostarela? 14 Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna. 15 Ale Sára zaprela slovami: Nesmiala som sa. Bála sa totiž. On však riekol: Nie! Veru si sa smiala! 16 Nato sa mužovia odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi a vyprevadil ich. 17 Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím? 18 Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme. 19 Lebo jeho som si vyhliadol, aby prikazoval svojim synom a svojmu domu zachovať po jeho smrti cestu Hospodinovu, konať spravodlivosť a právo, aby tak Hospodin splnil Abrahámovi, čo mu zasľúbil. 20 Tu riekol Hospodin: Pretože je veľká ponosa na Sodomu a Gomoru a ich hriech je veľmi ťažký, 21 zostúpim a uvidím, či všetci konali tak, ako znie ponosa, ktorá došla ku mne. Ak nie, dozviem sa. 22 Nato sa mužovia pobrali odtiaľ a i šli do Sodomy; Abrahám však stál ešte pred Hospodinom. 23 I pristúpil Abrahám a povedal: Či zahubíš s bezbožným aj spravodlivého? 24 Možno bude v meste päťdesiat spravodlivých; či ich zahubíš a neodpustíš miestu pre päťdesiat spravodlivých, ktorí sú v ňom? 25 Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo? 26 I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu. 27 Abrahám odpovedal: Hľa, odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom, i keď som len prach a popol. 28 Možno bude spravodlivých o päť menej ako päťdesiat; či pre tých piatich zahubíš celé mesto? I riekol: Nezahubím, ak tam nájdem štyridsaťpäť. 29 On mu však hovoril ďalej: Možno sa ich tam nájde štyridsať. I riekol: Kvôli štyridsiatim to neurobím. 30 A povedal: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte hovoriť: Možno sa ich tam nájde tridsať. On však na to riekol: Neurobím to, ak tam nájdem tridsiatich. 31 Potom povedal: Hľa odvážil som sa hovoriť so svojím Pánom. Možno sa ich tam nájde dvadsať. I riekol: Ani kvôli dvadsiatim nezahubím. 32 A hovoril ďalej: Nech môj Pán nevzbĺkne hnevom, ak budem ešte raz hovoriť: Možno sa ich tam nájde desať. A On riekol: Ani kvôli desiatim nezahubím. 33 Keď s Abrahámom dohovoril, Hospodin odišiel a Abrahám sa vrátil na miesto svojho pobytu.

Verš 2

Tu pozdvihol oči, obzrel sa a videl troch mužov stáť pred sebou. Len čo ich zazrel, bežal im v ústrety od stanového vchodu, poklonil sa k zemi

Heb 13:2 - Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí - nevedomky - pohostili už anjelov.

Verš 10

Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním.

Gn 17:19 - Boh však riekol: Nie. Ale tvoja žena Sára ti porodí syna; dáš mu meno Izák a ja ustanovím svoju zmluvu s ním ako večnú zmluvu pre jeho potomstvo.

Gn 17:21 - Ustanovím svoju zmluvu s Izákom, ktorého ti o rok o tomto čase porodí Sára.

Gn 21:2 - Sára počala a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril.

Verš 11

Abrahám a Sára boli starí, v rokoch, a Sára bola už po prechode.

Gn 17:17 - Vtedy Abrahám padol na tvár, usmial sa a pomyslel si: Či sa storočnému môže niečo narodiť a či deväťdesiatročná Sára môže ešte rodiť?

Rim 4:19 - A neoslabol vo viere, keď hľadel na svoje odumreté telo - veď mal asi sto rokov - a na odumretý život Sárin.

Heb 11:11 - A tiež Sára vierou nadobudla silu počať, hoci sa jej čas už minul. Pokladala totiž za verného Toho, ktorý dal zasľúbenie.

Verš 12

I zasmiala sa Sára v sebe a pomyslela si: Keď som už uvädla, môžem mať ešte rozkoš? Aj môj pán je starý.

Sdc 19:26 - Keď sa rozbrieždilo, žena sa vrátila, padla pred vchodom do mužovho domu, v ktorom bol jej pán, a zostala tam ležať až do bieleho rána.

1Pt 3:6 - ako Sára, ktorá poslúchala Abraháma a nazývala ho pánom. Vy ste jej dcérami, keď dobre robíte a nebojíte sa nijakého postrachu.

Verš 14

Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna.

Mt 19:26 - Ježiš sa zahľadel na nich a odpovedal: U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.

Lk 1:37 - Lebo Bohu nič nebude nemožné.

Verš 17

Tu si pomyslel Hospodin: Či zatajiť pred Abrahámom, čo urobím?

Am 3:7 - Pretože Hospodin, Pán, neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom.

Verš 18

Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.

Gn 12:3 - Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.

Gn 22:18 - A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.

Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,

Sk 3:25 - Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme.

Gal 3:8 - Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy.

Verš 25

Vystríhaj sa konať tak, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivých. Potom by spravodlivý pochodil ako bezbožný. Vystríhaj sa toho! Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?

Rim 3:6 - Vôbec nie! Veď ako by potom súdil Boh svet?

Gn 18,1-5 - Boh zjavuje sa Abrahámovi v podobe Anjela a sprevádzajú ho ešte dvaja anjeli. Zjavenie sa odohráva na poludnie. Abrahám považoval hostí za ľudí, neskoršie v jednom poznáva Pána. Abrahám oslovuje z príchodiacich len jedného, toho najvznešenejšieho a najhlavnejšieho. Pane, hebr. adoni, je úctivé oslovenie. Seba Abrahám volá sluhom. Takto to vyžadovala orientálna zdvorilosť. Kúsok chleba je zdvorilé pozvanie na hojný obed.

Gn 18,9-14 - Aj Sára sa smeje tejto reči. Jej počínanie treba obdobne chápať ako Abrahámovo predtým (17,17). Aj Sárin smiech je alúziou na Izákovo meno.

Gn 18,15 - Tento verš je náznakom, že smiech Sárin nebol bez viny, bola tam istá pochybnosť a teraz pristupuje k tomu ešte aj lož.

Gn 18,22-25 - Lež Boh nejde sám do Sodomy, ale posiela svojich dvoch sprievodcov, anjelov. Vtedy Abrahám prihovorí sa Pánovi a vyzvedá sa o Sodome, v ktorej býva jeho synovec Lot. Hovorí sa len o Sodome, pretože ona prevyšovala svojou ohavnosťou ostatné mestá Pentapolisu a aj preto, že tam býval Lot. Obdivuhodná je pokora Abrahámova a tiež láskavá dobrota Božia. Tu máme príklad účinnosti orodovania svätých ľudí.