výhody registrácie

1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1Moj 15, 1-21

1 Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou. 2 Na to povedal Abram: Ó, Pane , Hospodine, čože mi dáš, keď ja ta odchádzam bezdetný, a majiteľom môjho domu je damašský Eliézer! 3 A ešte povedal Abram: Hľa, mne si nedal semena, a tak hľa, cudzí syn môjho domu bude mojím dedičom. 4 A hľa, slovo Hospodinovo stalo sa k nemu povediac: Ten nebude tvojím dedičom, ale ten, ktorý vyjde z tvojho života, ten bude tvojím dedičom. 5 A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä. 6 A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť. 7 A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale. 8 A povedal: Ó, Pane, Hospodine, po čom poznám, že ju zdedím trvale? 9 A riekol mu: Vezmi mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana a hrdličku a holúbä. 10 Vtedy mu vzal všetky tie veci a poroztínal ich na poly a dal každú polovicu oproti jej polovici, ale vtákov nerozťal. 11 Tu sa spustili draví vtáci na mŕtvoly, a Abram ich odháňal. 12 A stalo sa, keď zapádalo slnce, že padol tuhý spánok na Abrama, a hľa, náramný strach a veľká tma pripádala na neho. 13 A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov. 14 Ale aj národ, ktorému budú slúžiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom. 15 A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe. 16 Ale štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja. 17 A stalo sa, keď zašlo slnce, že nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely. 18 Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates, 19 Keneja, Kenizeja, Kadmoneja, 20 Heteja, Ferezeja i Refaimov, 21 ako aj Amoreja, Kananeja, Girgazeja a Jebuzeja.

1Moj 15, 1-21





Verš 1
Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou.
Ž 16:6 - Merné laná mi padly na krásnych miestach, áno, skvelé dedičstvo je u mňa.
Ž 18:2 - a povedal: Srdečne ťa milujem, ó, Hospodine, moja silo!
Ž 19:11 - Žiadúcnejšie sú nad zlato a nad množstvo rýdzeho zlata; sladšie sú ako med, a ako med, tečúci z plástov.

Verš 5
A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä.
Ex 32:13 - Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnožím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky.
Dt 10:22 - V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil Hospodin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.
Rim 4:18 - ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä;
Heb 11:12 - Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora.

Verš 6
A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť.
Rim 4:3 - Lebo veď čo hovorí Písmo? A Abrahám uveril Bohu, a bolo mu to počítané za spravedlivosť.
Rim 4:9 - Čo tedy, či sa vzťahuje toto blahoslavenstvo iba na obriezku a či aj na neobriezku? Lebo hovoríme, že Abrahámovi sa počítala viera za spravedlivosť.
Rim 4:18 - ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa povedaného: Tak bude tvoje semä;
Rim 4:22 - preto mu to aj bolo počítané za spravedlivosť.
Gal 3:6 - Tak ako Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť.
Jak 2:23 - A naplnilo sa písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spravedlivosť, a bol nazvaný priateľom Božím.

Verš 7
A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale.
Ž 105:11 - povediac: Tebe dám Kananejskú zem za podiel vášho dedičstva,

Verš 13
A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov.
Ex 12:40 - A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov.
Sk 7:6 - A takto povedal Bôh, že totiž jeho semä bude pohostínom v cudzej zemi, a zotročia ho a budú s ním zle nakladať štyristo rokov.
Gal 3:17 - Ale to hovorím: Smluvy, predtým uprávoplatnenej Bohom, vzťahujúcej sa na Krista, nezneplatňuje zákon, vzniknuvší po štyristo aj tridsiatich rokoch, tak aby zrušil zasľúbenie.

Verš 14
Ale aj národ, ktorému budú slúžiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom.
Ex 3:22 - Ale žena vyžiada od svojej súsedy aj od tej, ktorá pohostíni v jej dome, strieborné klenoty a zlaté klenoty i rúcha, a pokladiete to na svojich synov a na svoje dcéry a olúpite Egypťanov.
Ex 11:2 - Nože hovor v uši ľudu, aby si vyžiadali každý od svojho blížneho a každá od svojej blížnej strieborné klenoty a zlaté klenoty.
Ex 12:35 - A synovia Izraelovi urobili podľa slova Mojžišovho a vyžiadali si od Egypťanov strieborné klenoty a zlaté klenoty, aj rúcha.

Verš 15
A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe.
Gn 25:7 - A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov.

Verš 16
Ale štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja.
Ex 12:40 - A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov.

Verš 18
Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates,
Gn 12:7 - A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal.
Gn 13:15 - lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu až na veky.
Gn 24:7 - Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ženu.
Gn 26:4 - A rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme,
Ex 32:13 - Pamätaj na Abraháma, Izáka a na Izraela, na svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a hovoril si im: Rozmnožím vaše semeno jako hviezdy nebies a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu semenu, a zdedia ju na veky.
Dt 1:8 - Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. -
Dt 34:4 - A Hospodin mu riekol: Toto je tá zem, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Tvojmu semenu ju dám. Učinil som to, aby si ju videl svojimi očima, ale ta neprejdeš.

Gn 15,1-4 - Abram je už dlhší čas v Kanaáne, ale stále je tu ako cudzinec, ktorý sa musí bedlivo starať o svoj majetok. Za jeho dôveru Boh mu teraz prisľubuje ochranu a odmenu, a to vo videní, čiže zjavení. Táto Božia láska dodáva Abramovi smelosti, aby sa požaloval na svoj osud a aby poprosil Pána o ďalšiu priazeň. Čo mu osoží všetko bohatstvo, sláva a zem, keď ju nebude mať komu zanechať? Nemá potomka, teda pre cudzieho sa namáha: "damašský Eliezer bude majiteľom môjho domu". Eliezer bol asi Abramovým otrokom. Volá sa domorodý, lebo sa narodil už v Abramovom dome z otrockých rodičov. Možno predpokladať, že po odlúčení sa od Lota mal Abram úmysel urobiť ho svojím dedičom. Tu Abram vyjadruje prvý raz Pánovi svoju nespokojnosť.

Gn 15,17 - Starý obrad uzatvárania zmluvy, prevzatý z dosvedčených starovekých zvykov: zmluvné strany prechádzajú pomedzi rozpolené zvieratá a vyhlasujú, že ich môže stihnúť osud obetovaných zvierat, ak porušia túto dohodu. – Boh prešiel v podobe dymiacej pece a horiacej fakle. Prešiel sám, lebo jeho zmluva bola jednostranná, keďže to nie je zmluva medzi rovnocennými partnermi (9,9). Ide o slávnostnú zmluvu, spečatenú prísahou (prechodom pomedzi rozpolené zvieratá).