  | 1. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 1Moj 12, 1-20 |
1 1Moj 12, 1 Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. 2 1Moj 12, 2 Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním. 3 1Moj 12, 3 Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme. 4 1Moj 12, 4 Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin; šiel s ním aj Lót. Abrám mal sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Cháránu. 5 1Moj 12, 5 Abrám teda vzal svoju ženu Sáraj, bratovho syna Lóta i všetko svoje imanie, ktoré nadobudli, i ľudí, ktorých získali v Cháráne, a vyšli, aby putovali do Kanaánu. Tak prišli do Kanaánu. 6 1Moj 12, 6 Abrám prešiel krajinou až po posvätné miesto v Sícheme, totiž k dubu Móreho. V tom čase boli v krajine Kanaánci. 7 1Moj 12, 7 Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil. 8 1Moj 12, 8 Odtiaľ sa pobral do pohoria východne od Bételu a rozložil si stan; Bétel mu padol na západ a Aj na východ. Tam postavil Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo. 9 1Moj 12, 9 Potom postupoval Abrám ďalej k Negebu. 10 1Moj 12, 10 Keď však nastal v krajine hlad, Abrám zišiel do Egypta, aby tam začas býval, lebo na krajinu ťažko doliehal hlad. 11 1Moj 12, 11 Keď mal vstúpiť do Egypta, povedal svojej žene Sáraji: Viem, že si žena krásna na pohľad; 12 1Moj 12, 12 keď ťa Egypťania uzrú, povedia si: To je jeho žena! Mňa zabijú, teba však nechajú nažive. 13 1Moj 12, 13 Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojím pričinením ostal nažive. 14 1Moj 12, 14 Keď prišiel Abrám do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena. 15 1Moj 12, 15 Keď ju uvideli faraónovi dvorania, vychvaľovali ju faraónovi; tak odviedli ženu do faraónovho domu. 16 1Moj 12, 16 Ale s Abrámom nakladal dobre kvôli nej, takže mal oviec, dobytka, oslov, sluhov i služobníc, oslíc aj tiav. 17 1Moj 12, 17 Faraóna však i jeho dom stíhal Hospodin veľkými ranami pre Sáraj, ženu Abrámovu. 18 1Moj 12, 18 Vtedy faraón zavolal Abráma a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena? 19 1Moj 12, 19 Prečo si hovoril: To je moja sestra? Tak som si ju vzal za ženu. Teraz tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď! 20 1Moj 12, 20 Potom mu faraón pridelil mužov, aby vyprevadili jeho i jeho ženu i všetko, čo mal.
| | | 1Moj 12, 1-20 |
Verš 1
Hospodin riekol Abrámovi: Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.
Sk 7:3 - a riekol mu: Vyjdi zo svojej zeme a spomedzi svojho príbuzenstva a choď do zeme, ktorú ti ukážem.
Heb 11:8 - Vierou poslúchol Abrahám, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa, a nevedel, kam ide.
Verš 3
Žehnať budem tých, čo teba žehnajú, prekľajem toho, čo tebe zlorečí, a v tebe budú požehnané všetky čeľade zeme.
Gn 18:18 - Abrahám sa iste stane veľkým a mocným národom a požehnané budú v ňom všetky národy zeme.
Gn 22:18 - A v tvojom potomstve požehnané budú všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.
Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,
Sk 3:25 - Vy ste synovia prorokov a synovia zmluvy, ktorú uzavrel Boh s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: V tvojom potomkovi budú požehnané všetky čeľade zeme.
Gal 3:8 - Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy.
Verš 5
Abrám teda vzal svoju ženu Sáraj, bratovho syna Lóta i všetko svoje imanie, ktoré nadobudli, i ľudí, ktorých získali v Cháráne, a vyšli, aby putovali do Kanaánu. Tak prišli do Kanaánu.
Sk 7:4 - Vyšiel teda z Chaldejska a býval v Chárane. Keď mu otec umrel, presťahoval ho (Boh) odtiaľ do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.
Verš 6
Abrám prešiel krajinou až po posvätné miesto v Sícheme, totiž k dubu Móreho. V tom čase boli v krajine Kanaánci.
Gn 10:18 - Arvaďanov, Gemáranov a Chamáťanov. Potom sa roztrúsili čeľade Kanaáncov;
Gn 13:7 - I vznikol spor medzi pastiermi Abrámových a Lótových stád. V tom čase bývali v krajine aj Kanaánci a Perizejci.
Verš 7
Tu sa Abrámovi zjavil Hospodin a riekol: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu. Nato postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu zjavil.
Gn 13:15 - Lebo celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.
Gn 15:18 - V onen deň uzavrel Hospodin zmluvu s Abrámom slovami: Tvojmu potomstvu dávam túto krajinu od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, po veľtok Eufrat:
Gn 17:8 - A tebe i tvojmu potomstvu dám do večného vlastníctva celý Kanaán, krajinu, v ktorej žiješ ako cudzinec; a budem im Bohom.
Gn 24:7 - Hospodin, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z môjho otcovského domu, z mojej vlasti, a ktorý hovoril so mnou a takto mi prisahal: Tvojmu potomstvu dám túto krajinu! On sám pošle pred tebou anjela, aby si vybral odtiaľ ženu pre môjho syna.
Gn 26:4 - Rozmnožím tvoje potomstvo ako nebeské hviezdy; tvojmu potomstvu dám všetky tieto krajiny a požehnané budú v tvojom potomstve všetky národy zeme,
Dt 34:4 - A Hospodin mu riekol: Toto je krajina, ktorú som prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Tvojmu potomstvu ju dám. Dovolil som ti uvidieť ju na vlastné oči, avšak do nej nevojdeš.
Verš 13
Hovor, že si mi sestra, aby sa mi dobre vodilo popri tebe a ja aby som tvojím pričinením ostal nažive.
Gn 20:12 - A vskutku, ona je aj mojou sestrou; je dcérou môjho otca, len nie dcérou matky; a tak sa mi mohla stať ženou.
Gn 26:7 - Keď sa mužovia tohto mesta pýtali na jeho ženu, povedal: Je to moja sestra. Bál sa povedať: Je to moja žena; myslel si: Aby ma mužovia toho miesta nezabili pre Rebeku, keďže je krásna na pohľad.
Verš 17
Faraóna však i jeho dom stíhal Hospodin veľkými ranami pre Sáraj, ženu Abrámovu.
Ž 105:14 - nikomu nedovolil utláčať ich, aj kráľov pre nich potrestal:
Gn 12,1-3 - Ťažko rozhodnúť, či povolanie, ktoré sa popisuje v týchto veršoch, stalo sa v Harane alebo už v Ure. Podľa Sk 7,2 tieto slová povedal Boh Abramovi v Ure; v našom kontexte skorej patria do času, keď Abram už bol v Harane a keď mu už otec zomrel. Vec možno chápať aj tak, že svätopisec najprv dokončil rozpravu o ceste a potom uvádza slová povolania, ale nemožno vylúčiť ani opakovanie povolania Abrama: prvý raz v Ure a druhý raz v Harane.Pre Abrama a jeho rodinu nebolo ľahko opustiť vlastnú krajinu. Má ísť do neznámej krajiny, do krajiny, ktorá nebude hneď jeho, ale len v neskorších pokoleniach. Má teda zameniť isté za neisté a neznáme. V jeho poslušnosti možno vidieť živú vieru v slová Božie (Hebr 11,8). "V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme" porov. Gn 22,18; Gal 3,6-18.
Gn 12,4-7 - Abram odišiel aj z Haranu. Karavána tiahla od severovýchodu k Damasku a odtiaľ popri Genezaretskom jazere na juh k Sichemu. Terebint Moreho – dub vidiaceho alebo veštca. Pravdepodobne pod týmto košatým terebintom bolo nejaké bohoslužobné miesto kanaánskych modloslužobníkov. Vari z pohybu listov a ich šumotu vyvodzoval budúce príbehy. Je známe, že v Kanaáne bolo veľa posvätných stromov, celé háje. Izraeliti ich pálili, ale zavše aj oni odpadli k modloslužbe a uctievali v týchto hájoch Bála a Aštartu.
Gn 12,8-9 - Od Sichemu tiahol Abram na juh. Betel sa v časoch Abramových volal Luza; tu sa uvádza pod známejším menom z časov Jakubových (Gn 28,19). Negeb, južný kraj alebo juh, je vlastným pomenovaním najjužnejšej čiastky Palestíny.
Gn 12,13 - Abram zamlčal, že Sára je jeho ženou. Hovoril však aj pravdu, keď vravel, že je jeho sestrou (20,12), a konal podľa stupňa morálky svojho veku, keď svedomie neodsudzovalo každú lož a keď sa život muža hodnotil viac ako česť ženy. Svä topiscovi tu záleží hlavne na tom, aby ukázal, ako Boh uchránil čistotu matky budúceho vyvoleného národa.
