Hľadaný výraz: nehemiah 9, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Potom dvadsiateho štvrtého dňa toho istého mesiaca shromaždili sa synovia Izraelovi postiac sa a súc oblečení v smútočnom rúchu drsnom a majúc zem posypanú na sebe. 2 A semä Izraelovo sa boli oddelili od všetkých synov cudziny a stojac vyznávali svoje hriechy a neprávosti svojich otcov. 3 A povstanúc na svojom mieste čítali z knihy zákona Hospodina, svojeho Boha, štvrtinu dňa a štvrtinu vyznávali a klaňali sa Hospodinovi, svojmu Bohu. 4 A povstal na vyvýšenom mieste Levitov Ješua, Banaj, Kadmiel, Šebaniáš, Bunni, Šerebiáš, Báni a Chenáni a kričali veľkým hlasom k Hospodinovi, svojmu Bohu. 5 A riekli Levitovia, Ješua, Kadmiel, Báni, Chašabneiáš, Šerebiáš, Hodiáš, Šebaniáš a Petachiáš: Vstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu, od vekov až na veky! A nech dobrorečia menu tvojej slávy a vyvýšenému nad každé dobrorečenie a chválu! 6 Ty si, ó, Hospodine, ty si sám jediný! Ty si učinil nebesia, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich, a ty dávaš tomu všetkému život, a vojsko nebies sa tebe klania. 7 Ty si, Hospodine, ten Bôh, ktorý si si vyvolil Abrama a vyviedol si ho z Úr Chaldejov a dal si mu meno Abrahám. 8 A našiel si jeho srdce verné pred sebou a učinil si s ním smluvu, že dáš zem Kananeja, Heteja, Amoreja, Ferezeja, Jebuzeja a Gergezeja, že ju dáš jeho semenu a uskutočnil si svoje slová, lebo ty si spravedlivý. 9 A pohliadol si na trápenie našich otcov v Egypte a ich krik si počul pri Rudom mori. 10 A dal si činiť znamenia a zázraky na faraonovi a na všetkých jeho sluhoch a na všetkom ľude jeho zeme, lebo si vedel, že prevádzali pýchu proti nim, a tak si si učinil meno, jako to vidieť dnes. 11 A more si rozdelil vo dvoje pred nimi, takže prešli prostredkom mora po suchu, a tých, ktorí ich stíhali, vrhol si do hlbín ako nejaký kameň do mohutných vôd prudkých. 12 A viedol si ich v oblakovom stĺpe vodne a v ohnivom stĺpe vnoci osvecujúc im cestu, ktorou mali ísť. 13 Potom si sostúpil na vrch Sinai a hovoril si s nimi s neba, dal si im spravedlivé súdy a pravdivé zákony vyučujúce, dobré ustanovenia a prikázania. 14 A dal si im poznať sobotu svojej svätosti a prikázal si im zachovávať prikázania, ustanovenia a vyučujúci zákon skrze Mojžiša, svojho služobníka. 15 Dal si im aj chlieb z neba v ich hlade a vyviedol si im vody zo skaly v ich smäde a riekol si im, aby vošli dedične zaujať zem, vzhľadom na ktorú si bol pozdvihol svoju ruku prisahajúc, že im ju dáš. 16 Ale oni a naši otcovia prevádzali pýchu a zatvrdili svoju šiju a nepočúvali na tvoje prikázania. 17 A nechceli počuť ani nepamätali na tvoje divy, ktoré si činil pri nich, ale zatvrdili svoju šiju a ustanovili si vodcu, aby sa vrátili do svojho rabstva vo svojej spúre. Ale ty si Bôh odpúšťania, milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a preto si ich neopustil. 18 Ba ešte si spravili aj teľa - sliatinu a povedali: Toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol hore z Egypta! A dopustili sa veľkých rúhaní. 19 Ale ty vo svojom mnohom zľutovaní jednako si ich len neopustil na púšti. Oblakový stĺp neuhnul zponad nich vodne, aby ich viedol cestou, ani ohnivý stĺp vnoci, aby im svietil a osvecoval cestu, ktorou mali ísť. 20 A dal si svojho dobrého Ducha, aby ich učil rozumu, a svojej manny si neodňal od ich úst a dal si im vody v ich smäde. 21 Štyridsať rokov si ich zaopatroval na púšti; nemali nedostatku; ich rúcha nezvetšely, a ich nohy neopuchly. 22 Potom si im dal kráľovstvá a národy a podelil si ich na kraje. A tak zaujali dedične zem Síchonovu a zem kráľa Chešbona a zem Óga, kráľa Bázana. 23 A ich synov si rozmnožil, čo do počtu, jako hviezdy nebies. A voviedol si ich do zeme, o ktorej si povedal ich otcom, aby vošli do nej zaujať ju dedične. 24 A tak vošli synovia a zaujali zem dedične, a zohnul si pred nimi obyvateľov zeme, Kananejov, a dal si ich do ich ruky aj ich kráľov aj národy zeme, aby urobili s nimi tak, ako sa im ľúbi. 25 A vzali ohradené mestá a úrodnú zem a zaujali dedične domy, plné všetkého dobrého, vyrúbané studne, vinice, olivové sady a ovocných stromov množstvo. A tak jedli a nasýtili sa a vytučili sa a kochali sa v tvojej veľkej dobrote. 26 Ale sa stali neposlušnými a sprotivili sa ti a zavrhli tvoj zákon za svoj chrbát a povraždili tvojich prorokov, ktorí svedčili proti nim nato, aby ich navrátili k tebe, a dopúšťali sa veľkých rúhaní. 27 Vtedy si ich vydal do ruky ich protivníkov, ktorí ich sužovali. A potom v čase svojho súženia kričali k tebe, a ty si vše len vyslyšal z nebies a podľa svojho mnohého zľutovania si im dal záchrancov, ktorí ich zachránili z ruky ich protivníkov. 28 Ale keď mali zase pokoj, znova sa navrátili robiť to, čo je zlé pred tvojou tvárou, a tak si ich opustil v ruke ich nepriateľov, aby vládli nad nimi. No, keď sa obrátili a kričali k tebe, ty si vyslyšal z nebies a vytrhol si ich podľa svojho mnohonásobného zľutovania, a to tak po mnohé časy. 29 A svedčil si proti nim nato, aby si ich navrátil ku svojmu zákonu; ale oni robili pyšne a nepočúvali na tvoje prikázania a hrešili proti tvojim súdom (ktoré keby činil človek, žil by nimi) a vymykli spurné plece zpod jarma Božieho a zatvrdili svoju šiju a neposlúchali. 30 Avšak zhovieval si im po mnohé roky a svedčil si proti nim svojím Duchom skrze svojich prorokov, ale nepozorovali svojimi ušami, a preto si ich vydal do ruky národov zemí. 31 Avšak pre svoje mnohé zľutovania neučinil si im konca a neopustil si ich, pretože si ty silný Bôh milostivý a ľútostivý. 32 A tak teraz, náš Bože, ty silný, veľký, mocný a strašný Bože, ktorý ostríhaš smluvu a milosť, nech nie je to za málo pred tvojou tvárou, všetko to ťažké strádanie, ktoré nás stihlo, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud odo dní kráľov Assýrie až do tohoto dňa. 33 Ale ty si spravedlivý pri všetkom tom, čo prišlo na nás, lebo ty si činil verne a pravdu, ale my sme páchali bezbožnosť. 34 A naši kráľovia, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovia nečinili tvojho zákona ani nepozorovali na tvoje prikázania a na tvoje svedoctvá, ktorými si svedčil proti nim. 35 Lebo oni vo svojom kráľovstve a v tvojej veľkej a mnohej dobrote, ktorú si im preukazoval, a v zemi, širokej a úrodnej, ktorú si dal pred nich, neslúžili ti ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov. 36 Hľa, my sme dnes sluhami, a zem, ktorú si dal našim otcom, aby jedli jej ovocie a jej dobré, hľa, my sme v nej sluhami! 37 A svoju hojnú úrodu vydáva kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy, a tak panujú nad našimi telami i nad naším hovädom, tak ako sa im ľúbi, a my sme vo veľkom súžení. 38 Pri tom pri všetkom činíme pevnú smluvu a píšeme, ktorú spečaťujú naše kniežatá, naši Levitovia a naši kňazi. |
