Hľadaný výraz: luke 8, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. 2 A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali. 4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok. 16 Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. 17 Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. 18 Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. 19 Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. 20 Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. 21 On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho. 22 Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. 23 Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24 Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. 25 Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho? 26 Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. 27 Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28 Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma! 29 (Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním; reťazami a putami ho poviazali a strážili, ale on zlámal okovy, hnaný démonom na púšť. 30 Ježiš sa ho spýtal: Ako sa voláš? Odpovedal: Légia! Lebo mnoho démonov vošlo do neho. 31 Títo prosili (Ježiša), aby im nekázal ísť do priepasti. 32 Pásla sa tam na vrchu veľká črieda svíň; prosili Ho teda, aby im dovolil vojsť do nich. A dovolil im. 33 Keď potom démoni vyšli z onoho človeka, vošli do svíň a črieda rútila sa svahom do jazera a potopila sa. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, utiekli a vyrozprávali to v meste a po osadách. 35 Vyšli teda (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. A preľakli sa. 36 Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. 37 A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: 39 Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš. 40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42 Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43 Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a [hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov], nikto ju nemohol uzdraviť, 44 pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45 Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter [a tí, čo boli s Ním]: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. 46 Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47 Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48 A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 49 Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50 Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51 Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53 A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54 Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55 A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56 A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo. |
