Hľadaný výraz: luke 20, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“ 3 On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“ 5 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?« 6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol. 8 A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ 9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno. 11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno. 12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.« 14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!« 15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“ 17 On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“ 19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. 20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci. 21 Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ 23 On však prehliadol ich lesť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“ 25 Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ 26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli. 27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: 28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. 29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si ju druhý, 31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ 34 Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. 38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ 40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať. 41 On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.« 44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ 45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom: 46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách. 47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“ |
