Hľadaný výraz: luke 16, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
1 Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3 Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5 Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6 Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. 8 I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9 Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov. 10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom. 11 Keďže ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé (bohatstvo)? 12 A keď ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? 13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude nenávidieť, a druhého milovať; buď sa jedného bude pridŕžať, a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone. 14 Počuli to všetko aj farizeji, ktorí milovali peniaze, a posmievali sa Mu. 15 A povedal im: Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosť pred Bohom. 16 Zákon a proroci sú až po Jána; odvtedy zvestuje sa kráľovstvo Božie, a každý sa tlačí do neho. 17 Ale ľahšie sa pominie nebo a zem, ako vypadne čo len jedna čiaročka zo zákona. 18 Ktokoľvek prepustí manželku a vezme si inú, cudzoloží, a kto si prepustenú ženu vezme, cudzoloží. 19 Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20 A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21 a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, [ale nikto mu ich nedal], len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24 zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25 Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26 Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27 Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28 mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. 31 Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. |