Hľadaný výraz: lk 1-2, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 2
| 1 Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. 3 Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, 4 aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. 5 Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. 8 Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, 9 podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. 10 V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. 11 Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. 12 Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. 13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. 15 Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. 16 Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ 18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. 20 Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ 21 Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. 22 Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. 24 Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: 25 „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ 26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. 28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“ 29 Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. 30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, 33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! 37 Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ 38 Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. 39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ 46 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. 57 Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. 60 Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ 62 Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. 63 Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. 64 Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. 65 Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. 66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. 67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: 68 „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, 70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74 aby sme mu bez strachu slúžili 75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu 77 a poučíš jeho ľud o spáse, 78 že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi 79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“ 80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael. |
| 1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. 3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, 5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. 6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. 7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. 8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, 10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: 14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ 15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ 16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. 17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. 19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. 20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. 22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ 24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. 25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. 26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, 28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: 29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ 33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. 34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, 35 - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ 36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, 37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. 39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. 41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. 43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. 44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. 45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. 47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ 49 On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ 50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. 51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí. |
