Hľadaný výraz: job 3, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Potom Jób otvoril ústa a preklial svoj deň. 2 Keď sa Jób ujal slova, povedal: 3 Nech zhynie deň, v ktorý som sa zrodil, i noc, ktorá riekla: Počal sa chlapec. 4 Nech je tmou ten deň, nech sa nepýta naň Boh zhora, nech sa nerozsvieti nad ním denný jas! 5 Nech si ho nárokuje tma a tieň smrti, nech spočíva na ňom temné mračno, nech ho prestrašujú denné zatmenia! 6 Onú noc nech zachváti temnota, nech sa nespojí s dňami roku a nech nepríde do počtu mesiacov! 7 Nuž nech je tá noc neplodná, nech nevstúpi do nej plesanie! 8 Nech ju prekľajú tí, čo preklínajú deň, schopní prebudiť aj Leviatana! 9 Nech sa zatmejú hviezdy za jej súmraku, nech čaká na svetlo, ktoré nepríde, nech neuzrie otvárať sa mihalnice úsvitu. 10 Lebo nezavrela pre mňa brány materského lona, pred očami mi biedu neskryla. 11 Prečo som nezomrel hneď pri narodení a neskonal hneď, keď som vyšiel z lona matky? 12 Prečo ma prijali kolená a prsia, ktoré som sal? 13 Teraz by som ležal a mal by som pokoj, spal by som, a tak odpočíval 14 spolu s kráľmi a radcami zeme, ktorí si stavali pyramídy, 15 alebo s kniežatmi, ktoré mali zlato, ktoré si striebrom napĺňali domy. 16 Alebo prečo nie som ako zahrabané nedochôdča, ako deti, ktoré neuzreli svetlo! 17 Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní. 18 Aj väzni sú tam na pokoji, nepočujú už hlas dozorcu. 19 Tam je malý i veľký, aj otrok je tam slobodný od svojich pánov. 20 Prečo dáva svetlo strápenému a život ľuďom so zatrpknutou dušou, 21 ktorí čakajú na smrť, ale neprichádza, ktorí sliedia po nej viac ako po skrytých pokladoch, 22 ktorí by sa radovali náhrobnému kameňu, tešili by sa, že už našli hrob 23 pre muža, ktorému je skrytá jeho cesta, ktorému Boh východisko zahradil? 24 Veď miesto jedla prichádza mi vzdychať, a môj nárek sa leje ako voda. 25 Lebo pred čím som sa strachom chvel, to ma zastihlo, a čoho som sa strachoval, to ide na mňa. 26 Nemám tíš, nemám pokoj, nemám odpočinok; prišiel nepokoj. |
