Hľadaný výraz: jeremiah 48, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 O Moábsku. Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: Beda mestu Nebó, lebo bude zničené, zahanbený a podmanený bude Kirjatajim! Zhanobená a zrúcaná bude skalná pevnosť. 2 Pýcha Moábska už nejestvuje, v Chešbóne mu pripravujú nešťastie. Poďte, zničme ho, nech už nie je národom! Aj ty, Madmen, zmĺkneš, za tebou tiahne meč. 3 Z Chóronajimu počuť krik o pomoc: Veľké násilie a skaza! 4 Moábsko je rozbité, jeho maličkí kričia o pomoc. 5 Po úbočí Luchítu vystupuje veľký plač, na svahu Chóronajimu počuť krik pre skazu: 6 Utekajte, zachráňte si život, budete ako borievka na púšti. 7 Pretože si sa spoliehal na svoje diela a poklady, aj ty budeš podmanený. Kemóš pôjde do zajatia, jeho kňazi spolu s kniežatami. 8 Ničiteľ vnikne do každého mesta, ani jedno mesto sa nezachráni. Zničené bude údolie a úbočie spustne, ako povedal Hospodin. 9 Dajte krídla Moábsku, nech sa letiac vzdiali! Jeho mestá sa stanú púšťou, obyvateľov v nich nebude. 10 Prekliaty, kto bude vykonávať dielo Hospodinovo nedbanlivo, prekliaty, kto svoj meč nechce zakrvaviť. 11 Bezstarostne si žil Moáb od mladosti, spokojne spočíval ako víno na svojich kvasniciach, neprelieval sa z nádoby do nádoby a do zajatia nešiel. Preto si zachoval svoju chuť a jeho vôňa sa nezmenila. 12 Preto hľa, blíži sa čas — znie výrok Hospodina —, keď pošlem proti nemu vinárov, ktorí ho stočia, jeho nádoby vyprázdnia a jeho krčahy porozbíjajú. 13 Na hanbu vyjde Moáb pre Kemóša, ako vyšiel na hanbu dom Izraela pre Bétel, ktorému dôveroval. 14 Ako môžete hovoriť: Sme hrdinovia a mocní muži súci do boja? 15 Ničiteľ Moába vchádza do jeho miest, výkvet jeho mládeže ide na jatky — znie výrok Kráľa, ktorý sa volá Hospodin zástupov. 16 Blíži sa skaza Moábska, jeho nešťastie sa veľmi ponáhľa. 17 Ľutujte ho, všetci susedia, všetci, ktorí poznáte jeho meno, hovorte: Ako sa zlomila silná palica, berla prekrásna! 18 Zostúp zo svojej slávy, seď o smäde, obyvateľka, dcéra Dibónu, veď ničiteľ Moábska prichádza na teba, zrúca tvoje pevnosti. 19 Postav sa na cestu a pozoruj, obyvateľka Aróeru, pýtaj sa bežcov a utečencov. Povedz: Čo sa stalo? 20 Na hanbu vyšlo Moábsko, je plné hrôzy; kvíľte a kričte, oznámte v Arnóne, že Moábsko je zničené. 21 Príde súd na rovinatý kraj, na Cholón, na Jahac a na Méfaat, 22 na Dibón, na Nebó a na Bét-Diblátajim, 23 na Kirjatajim, Bét-Gamúl a na Bét-Meón, 24 na Kerijót, na Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábska. 25 Odrezaný je roh Moábska, jeho rameno je zlomené — znie výrok Hospodina. 26 Opoj ho, lebo sa vyvyšoval nad Hospodina. Nech sa Moáb váľa v tom, čo vyvrátil, nech je sám na posmech. 27 Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho prichytili medzi zlodejmi, že si nad ním posmešne pokyvoval hlavou, kedykoľvek si o ňom hovoril? 28 Opustite mestá, bývajte v skaliskách, obyvatelia Moábska, buďte ako holub, čo hniezdi na okraji priepasti. 29 Počuli sme o pýche Moába, veľmi je pyšný, o jeho namyslenosti a pýche, nadutosti a povýšeneckom srdci. 30 Ja poznám — znie výrok Hospodina — jeho spupnosť, jeho táranie je bezobsažné a jeho konanie bezcieľne. 31 Preto kvílim nad Moábskom, volám o pomoc pre celé Moábsko, vzdychám nad ľuďmi v Kír-Cherese. 32 Oplakávam ťa viac ako Jázer, vinič Sibmy, tvoje ratolesti prerástli more, siahali až k Jázeru. Do tvojej letnej oberačky a vinobrania vpadol ničiteľ. 33 Stratila sa radosť i plesanie z ovocnej záhrady a z Moábska. Vínu z lisov urobím koniec, ten, čo šliape v lise, už nebude lisovať, pokrik už nebude radostným pokrikom. 34 Krik z Chešbónu zaznieva až po Eleále, až po Jahac vydávajú svoj hlas, od Cóaru po Chóronajim, po Eglat-Šelišiju; veď aj vody Nimrímu sa zmenia na púšť. 35 V Moábsku skoncujem s tými — znie výrok Hospodina —, čo vystupujú na výšinu a tam pália kadidlo svojim bohom. 36 Preto srdce mi vzdychá nad Moábskom ako flauta, moje srdce vzdychá nad ľuďmi v Kír-Cherese ako flauta, lebo stratia všetko, čo im zostane. 37 Veď každá hlava bude plešivá, každá brada oholená, na všetkých rukách budú zárezy a na bedrách vrecovina. 38 Na všetkých strechách v Moábsku a na jeho uliciach bude iba nárek, lebo som rozbil Moábsko ako nádobu, ktorá sa nikomu nepáči — znie výrok Hospodina. 39 Aké je len rozbité! Kvíľte! Ako sa len Moáb s hanbou obracia chrbtom! Moábsko vyšlo na posmech a hrôzu pred všetkými jeho susedmi. 40 Veď toto hovorí Hospodin: Ktosi priletí ako orol, rozprestrie krídla nad Moábskom. 41 Zajaté budú mestá, zabrané pevnosti. Srdce moábskych hrdinov bude v ten deň ako srdce ženy pri pôrodných bolestiach. 42 Moáb bude zničený, nebude už národom, pretože sa vyvyšoval nad Hospodina. 43 Postrach, priepasť, pasca, pre teba, obyvateľ Moábska — znie výrok Hospodina. 44 Kto unikne postrachu, padne do priepasti, a kto vyjde z priepasti, chytí sa do pasce. Toto dopustím na Moábsko v roku jeho potrestania — znie výrok Hospodina. 45 V tôni Chešbónu zostanú vysilení utečenci. Veď oheň vyšľahne z Chešbónu a plameň z domu Síchona, pohltí sluchy Moába a temeno hlučného ľudu. 46 Beda ti, Moábsko, zahynie ľud Kemóša, lebo ti vezmú synov do väzenia a dcéry do zajatia. 47 V budúcnosti však zmením údel Moábska — znie výrok Hospodina. Potiaľto je súd nad Moábskom. |
