Hľadaný výraz: isaiah 63, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 „Kto je to, čo prichádza z Edomu, z Bozry v odeve červenom, ten, čo sa skvie vo svojom rúchu, vykračuje v plnej sile?“ „Ja som, ktorý hlásam pravdu, mocný na spásu.“ 2 „Prečo je tvoja šata červená a tvoje rúcho ako šliapača v lise?“ 3 „Lis som šliapal sám a z národov nebol nik pri mne. Pošliapal som ich vo svojom hneve, zdrvil som ich vo svojej prchlivosti, nuž striekala ich vlaha na môj šat a celé rúcho som si poškvrnil. 4 Lebo som mal deň pomsty na mysli, a prišiel rok môjho vykúpenia. 5 Obzeral som sa, ale pomocníka nebolo, díval som sa, nebolo však toho, kto by ma podporil; vtedy mi bolo pomocníkom moje rameno a podporila ma moja prchlivosť, 6 že som šliapal národy vo svojom hneve, opojil som ich svojou prchlivosťou a vylial som na zem ich vlahu.“ 7 Milosrdenstvo Pánovo chcem hlásať, Pánovu chvályhodnosť, pre všetko, čo nám Pán urobil, pre veľkú dobrotu k domu Izraela, čo im preukázal vo svojom zľutovaní a v množstve svojej milosti. 8 Veď povedal: „Je to predsa môj ľud, synovia, ktorí nesklamú!“ - a stal sa im spasiteľom 9 vo všetkom ich súžení. Nie posol ani anjel, ale vyslobodil ich sám. Vo svojej láske a útrpnosti ich sám vykúpil, zdvihol ich a nosil ich po všetky dávne dni. 10 Ale oni sa búrili a zarmucovali jeho ducha svätého; preto sa im zmenil na nepriateľa, a sám bojoval proti nim. 11 Spomenul si však na dávne dni, na Mojžiša a jeho ľud: „Kde je ten, ktorý vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je, ktorý vložil doň svojho ducha svätého, 12 čo za pravicu viedol Mojžiša svojím velebným ramenom, čo rozdvojil vody pred nimi, aby si urobil večné meno, 13 čo ich viedol hlbinami ako koňa púšťou bez potknutia? 14 Ako statok, čo zostupuje dolinou, tak ho viedol Pánov duch.“ Tak si viedol svoj ľud, aby si urobil slávnym svoje meno. 15 Pozri sa z neba a hľaď z príbytku svojej svätosti a veleby. Kde je tvoja horlivosť a tvoja moc? Hnutie tvojej lásky a tvoje zmilovanie (sú zdržanlivé ku mne)? Veď ty si náš otec, 16 lebo Abrahám o nás nevie a Izrael nás nepozná! Ty, Pane, si náš otec, máš meno: vykupiteľ náš pradávny. 17 Prečo nás, Pane, odkláňaš od svojich ciest, zatvrdzuješ nám srdce na bázeň voči tebe? Vráť sa kvôli svojim sluhom, kvôli kmeňom svojho dedičstva. 18 Ako maličkosť zvládli tvoj svätý ľud, naši nepriatelia ti pošliapali svätyňu. 19 Sme ako tí, nad ktorými dávno nevládneš, nad ktorými sa nevzýva tvoje meno. Kiež by si prelomil nebesá a zostúpil, vrchy by sa triasli pred tvojou tvárou. |
