Hľadaný výraz: isaiah 2, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme. 2 Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. 3 Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema. 4 Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju. 5 Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom! 6 Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú. 7 Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom. 8 Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty: 9 a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to! 10 Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy. 11 Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň. 12 Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené. 13 Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu, 14 nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami, 15 nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom, 16 nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou. 17 Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň, 18 modly však úplne zmiznú. 19 Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem. 20 V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom, 21 aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem. 22 Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať? |
