Hľadaný výraz: genesis 42, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Keď Jákob videl, že v Egypte je obilie, povedal svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého? 2 A dodal: Ajhľa, počul som, že v Egypte je obilie. Choďte a nakúpte tam pre nás obilie, aby sme ostali nažive a nemuseli pomrieť. 3 Tak odišli desiati Jozefovi bratia nakúpiť obilie v Egypte. 4 Ale Jozefovho brata, Benjamína Jákob nepustil s bratmi, lebo si pomyslel: Mohla by ho zastihnúť nehoda. 5 Izraelovi synovia prišli nakúpiť obilia spolu s inými, čo tam prichádzali; v Kanaáne bol totiž hlad. 6 Vtedy bol Jozef vládcom v krajine; predával obilie všetkému ľudu v krajine. Keď prišli Jozefovi bratia, poklonili sa mu tvárou až po zem. 7 Keď Jozef uzrel svojich bratov, poznal ich, ale správal sa voči nim ako cudzí; hovoril s nimi prísne a opýtal sa ich: Odkiaľ prichádzate? Oni odpovedali: Z Kanaánu nakúpiť potravín. 8 Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali. 9 Vtedy sa rozpomenul na sny, ktoré mal o nich, a povedal im: Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny. 10 Oni mu však odvetili: Nie, pane, tvoji sluhovia si prišli nakúpiť potravín. 11 Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční; tvoji sluhovia nie sú vyzvedačmi. 12 Ale on im povedal: Nie, veru ste si prišli obzrieť nechránené miesta krajiny. 13 Vtedy povedali: My, tvoji sluhovia sme dvanásti bratia, synovia jedného muža v Kanaáne; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet. 14 Ale Jozef im povedal: Tak je, ako som vám povedal: Vyzvedači ste. 15 Takto si vás vyskúšam - na faraónov život - neodídete odtiaľto, iba ak príde sem váš najmladší brat. 16 Pošlite jedného spomedzi seba, aby priviedol vášho brata, ale vy zostanete uväznení; tak budú preskúšané vaše reči, či vravíte pravdu. Ale ak nie - na faraónov život - ste vyzvedači. 17 A dal ich na tri dni do väzenia. 18 Na tretí deň im Jozef povedal: Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. 19 Ak ste statoční, jeden váš brat nech ostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení, vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na utíšenie hladu. 20 Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť. I urobili tak. 21 Potom si povedali: Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvali sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. 22 Nato im povedal Rúben: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na zodpovednosť za jeho krv. 23 Oni však nevedeli, že im Jozef rozumie, lebo sa dorozumievali pomocou tlmočníka. 24 Vtedy sa odvrátil od nich a zaplakal. Potom sa obrátil k nim a zhováral sa s nimi; nato vzal spomedzi nich Šimeóna a dal ho pred ich očami sputnať. 25 Nato Jozef rozkázal, aby im naplnili vrecia obilím, peniaze aby vrátili každému do jeho vreca a aby im dali stravu na cestu. A urobili tak. 26 Naložili si obilie na osly a odišli odtiaľ. 27 Keď si však jeden z nich otvoril vrece, aby na mieste nocľahu dal obrok oslovi, zazrel svoje peniaze na vrchu vo vreci, 28 a povedal bratom: Peniaze sa mi vrátili, tu hľa, mám ich vo vreci. I stratili odvahu; s rozochvením hľadeli jeden na druhého a hovorili: Čo nám to Boh urobil? 29 Keď prišli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, rozpovedali mu všetko, čo sa im prihodilo: 30 Prísne hovoril s nami ten muž, pán krajiny, dal nás do väzenia, akoby sme chceli vyzvedať v krajine. 31 Povedali sme mu: Sme statoční; my nie sme vyzvedači; 32 sme dvanásti bratia, synovia svojho otca; jedného niet a najmladší je teraz u nášho otca v Kanaáne. 33 A ten muž, čo je pánom krajiny, nám povedal: Podľa tohto poznám, či ste statoční: jedného zo svojich bratov nechajte u mňa, naberte si obilia svojim domácim na utíšenie hladu a choďte! 34 Ale priveďte mi svojho najmladšieho brata; tak poznám, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční; vydám vám vášho brata a môžete voľne chodiť po krajine. 35 Keď vyprázdňovali vrecia, hľa, každý mal svoj mešec peňazí vo svojom vreci. Keď aj s otcom zazreli svoje mešce peňazí, zľakli sa. 36 Vtedy im povedal ich otec Jákob: Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Šimeóna niet a Benjamína mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa. 37 Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamína neprivediem späť. Zver ho mne a ja ti ho privediem späť. 38 Ale on odpovedal: Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia. |
