Hľadaný výraz: daniel 4, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Ja, Nebúkadnecar, žil som pokojne vo svojom dome a blahobytne vo svojom paláci. 2 Videl som sen, a ten ma vydesil. Predstavy, ktoré som mal na lôžku, a vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou, ma znepokojili. 3 Preto som vydal rozkaz, nech predo mňa privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi sen vysvetlili. 4 Vtedy predstúpili čarodejníci, veštci, Chaldejci a astrológovia. Rozpovedal som im sen. Ale jeho výklad mi nepovedali. 5 Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorý mal meno Béltšaccar podľa mena môjho boha, v ktorom prebýva duch svätých bohov, a vyrozprával som mu sen: 6 Béltšaccar, hlavný veštec, viem, že duch svätých bohov prebýva v tebe a nijaké tajomstvo ti nerobí ťažkosti. Toto sú vidiny môjho sna. Povedz mi jeho výklad. 7 Toto sú vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou na mojom lôžku: Ajhľa, strom stál uprostred zeme. Bol veľmi vysoký. 8 Strom rástol a mocnel, jeho vrcholec siahal po nebo; bolo ho vidieť až po koniec zeme. 9 Jeho lístie bolo krásne a hojne bolo jeho ovocia; bol na ňom pokrm pre všetkých. Poľná zver nachádzala pod ním tieň; v jeho ratolestiach bývalo nebeské vtáctvo a z neho sa živilo každé telo. 10 Potom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku prechádzali hlavou: Ajhľa, strážny, svätý, zostúpil z neba. 11 Silno volal a takto vravel: Zotnite strom a obsekajte mu ratolesti. Okmášte mu lístie a rozmetajte jeho ovocie. Zver nech ujde spod neho i vtáctvo z jeho vetví, 12 ale jeho peň s koreňmi nechajte v zemi, v železných a bronzových okovách, v peknej zeleni; a nech sa so zverinou delí o poľné byliny. 13 Nech sa mu zmení ľudské srdce a nech dostane srdce zvieracie. Sedem časov má prebehnúť nad ním. 14 Toto rozhodnutie je podľa rady strážnych a na reči svätých spočíva táto vec, aby živí poznali, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj najchatrnejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť. 15 Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, mi podaj jeho výklad! Lebo ani všetci mudrci môjho kráľovstva mi ho nevedeli vyložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe. 16 Vtedy Daniel, ktorý sa volal Béltšaccar, na istý čas ustrnul a jeho myšlienky ho desili. Ale kráľ povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad. Béltšaccar odpovedal: Pane môj, sen tvojim neprajníkom a jeho význam tvojim nepriateľom! 17 Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi, 18 ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo, 19 ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme. 20 A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov - 21 toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa: 22 Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce. 23 To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc. 24 Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho. 25 To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara. 26 Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci, 27 kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy? 28 Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté. 29 Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov musí prebehnúť nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce. 30 V tú hodinu sa splnilo slovo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebeská rosa mu kropila telo, kým mu nenarástli vlasy ako orlom perie a nechty ako vtákom pazúry. 31 Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého, Jeho vláda je večná a Jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie; 32 všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? 33 V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva môj lesk a veleba. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, znova som bol dosadený do svojho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. 34 Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche. |
