Hľadaný výraz: acts 16, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka, 2 o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo. 3 Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka. 4 Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme. 5 A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň. 6 Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii. 7 Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil. 8 Prešli teda Mýziou a zišli do Troady. 9 Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám! 10 Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium. 11 Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu, 12 odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie. 13 V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde - ako sme sa nazdávali - (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. 14 Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril. 15 Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás. 16 Keď sme potom išli na miesto, kde sa modlievali, stretla sa s nami služobná dievka, ktorá mala veštiaceho ducha a veštením prinášala svojim pánom bohatý zárobok. 17 Nasledovala Pavla a volajúc za nami, hovorila: Títo ľudia sú služobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia. 18 A robila to mnoho dní. Ale Pavel sa hneval a obrátiac sa, povedal tomu duchovi: Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu. 19 Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd; 20 i predviedli ich pred sudcov hovoriac: Títo ľudia búria naše mesto; sú Židia 21 a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme prijať, ani zachovávať. 22 Súčasne aj zástup povstal proti nim a sudcovia strhli z nich rúcho a rozkázali ich zbičovať. 23 Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil. 24 Keď dostal taký príkaz, uvrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im tuho zovrel do klady. 25 Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. 26 Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasali základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. 27 Keď sa žalárnik prebudil a dvere väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. 28 Ale Pavel zavolal silným hlasom: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! 29 I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, 30 vyviedol ich hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? 31 Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! 32 Potom hovorili mu slovo Božie, aj všetkým v jeho dome. 33 V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu. 35 Keď sa rozodnilo, poslali sudcovia drábov s odkazom: Vypusť tých ľudí! 36 Žalárnik oznámil Pavlovi tie slová: Sudcovia odkázali, aby sme vás prepustili. Vyjdite teda a choďte v pokoji! 37 Ale Pavel im povedal: Verejne a bez odsúdenia zbili nás, rímskych občanov, a uvrhli do väzenia; a teraz nás ešte tajne vyháňajú? To nie; nech sami prídu a vyvedú nás! 38 Drábi oznámili sudcom tieto slová. I preľakli sa, keď počuli, že sú Rimania. 39 A prišli, odprosovali ich, potom ich vyviedli a prosili, aby odišli z mesta. 40 Vyjdúc z väzenia, vošli k Lýdii, ponavštevovali, ponapomínali bratov a odišli. |
