Hľadaný výraz: Z 78, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst. 2 Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna. 3 To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali. 4 Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil. 5 Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom, 6 aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom, 7 aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania, 8 a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu. 9 Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja. 10 Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone. 11 Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal. 12 Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana. 13 Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu. 14 Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa. 15 Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín. 16 Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky. 17 A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti. 18 A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše; 19 Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti? 20 Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso? 21 Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi; 22 pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie, 23 hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies 24 a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie. 25 Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti. 26 Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak 27 a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí. 28 Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov. 29 A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali. 30 Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach, 31 vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi. 32 Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom. 33 A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu. 34 A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu 35 a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom, 36 hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom, 37 a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve, 38 on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti. 39 Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa. 40 Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine! 41 A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice. 42 Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia, 43 ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana. 44 A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť. 45 Poslal na nich smesicu, žížaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily. 46 A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom. 47 Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom. 48 Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu. 49 Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov. 50 Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru. 51 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových. 52 A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti. 53 Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more. 54 A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica. 55 Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove. 56 Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev, 57 ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište. 58 A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti. 59 Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela. 60 A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi. 61 A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka. 62 Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo. 63 Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené. 64 Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly. 65 Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína, 66 a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu. 67 Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho, 68 ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje. 69 A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky. 70 A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov, 71 odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. 72 A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk. |
