Hľadaný výraz: Z 78, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Poučný žalm Ásáfov.Načúvaj, ľud môj, môjmu poučeniu, nakloň si uši k rečiam mojich úst. 2 Otvoriť chcem ústa k podobenstvu, pradávnych časov vyrozprávať deje, 3 ktoré sme počuli a poznáme, a naši otcovia nám o nich rozprávali. 4 Nezatajíme ich pred synmi, rozpovieme ich budúcemu pokoleniu, Hospodinove slávne skutky, Jeho silu, aj divy, ktoré urobil: 5 Postavil v Jákobovi svedectvo a ustanovil zákon v Izraeli, o ktorom našim otcom prikázal, aby ho hlásali svojim synom. 6 Aby vedelo o tom i budúce pokolenie; synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom, 7 aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, ale zachovávali Jeho prikázania; 8 aby neboli ako ich otcovia, to pokolenie odbojné a spurné, pokolenie, čo vrtkavé má srdce a ducha Bohu neverného. 9 Efrajimci, ozbrojení lukostrelci, dali sa na útek v deň boja 10 a nezachovávali zmluvu Božiu i zdráhali sa chodiť podľa Jeho zákona; 11 zabudli na Jeho činy a na Jeho divné skutky, ktoré im ukázal. 12 Pred ich otcami robil divy v Egypte, na Cóánskom poli; 13 rozdelil more a previedol ich: postavil vody ako val. 14 Oblakom ich viedol vo dne a svetlom ohňa po celú noc. 15 Rozštiepil skaly na púšti a napájal ich hojne ako z podzemného vodstva. 16 Vyviedol riavy zo skaly a vody spustil ako rieky. 17 Oni však ďalej hrešili proti Nemu, na púšti priečili sa Najvyššiemu. 18 A pokúšali Boha v srdci, žiadajuc pokrm podľa svojich chúťok. 19 Hovorili proti Bohu a vraveli: Či môže Boh stôl prestrieť na púšti? 20 Hľa, udrel na skalu, a tiekli vody a valili sa potoky. Ale či môže dať aj chleba? Či svojmu ľudu mäso pripraví? 21 Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev, 22 lebo neverili Bohu a nedúfali v Jeho pomoc. 23 Dal teda hore rozkaz mračnám a poroztváral dvere nebies; 24 manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie. 25 Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti. 26 Pohol na nebi východným vetrom a svojou silou prihnal južný. 27 I spustil na nich dážď mäsa ako prachu, okrídleného vtáctva ako piesku morského; 28 spúšťal ich uprostred jeho tábora, okolo jeho príbytkov. 29 Tak jedli, že sa presýtili, priniesol im, čo si žiadali. 30 Ešte ani neuspokojili svoju žiadosť a pokrm mali ešte v ústach, 31 už vystúpil hnev Boží proti nim a vraždil medzi jeho vznešenými, pozrážal junač Izraela. 32 Jednako ďalej hrešili a neverili Jeho divom. 33 Dal teda miznúť ich dňom v márnosti a ich rokom v predčasnom skone. 34 Keď ich vraždil, pýtali sa naňho a Boha znova hľadali; 35 rozpomenuli sa, že Boh im je skalou a Najvyšší, Boh, ich vykupiteľom. 36 Zavádzali Ho ústami a svojím jazykom Mu luhali, 37 no ich srdce pevne nestálo pri Ňom, nedržali sa verne Jeho zmluvy. 38 On však bol milosrdný, vinu odpúšťal a nevyhubil; mnohokrát odvrátil svoj hnev, neprejavil všetku svoju prchkosť. 39 Pamätal, že sú telo, dych, ktorý odchádza a nevracia sa. 40 Čo sa Mu napriečili na púšti a natrápili sa Ho na pustatine! 41 Potom zas pokúšali Boha, zarmucovali Svätého Izraelovho. 42 Na Jeho ruku sa nepamätali ani na deň, keď ich oslobodil od utláčateľa, 43 keď konal v Egypte svoje znamenia, zázraky svoje na Cóánskom poli; 44 keď premenil ich rieky na krv, aj ich potoky tak, že piť nemohli; 45 hmyz poslal na nich, aby ich žral, a žaby, aby ich hubili; 46 ich úrodu vydal žravému hmyzu a výťažok ich práce kobylkám; 47 kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom; 48 dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom; 49 pálčivosť svojho hnevu pustil na nich, prchkosť, zlosť i súženie, húf poslov nešťastia. 50 Otvoril cestu svojmu hnevu, ich duše neušetril od smrti, ich život vydal moru. 51 V Egypte pobil všetko prvorodené, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. 52 Lež svoj ľud vyviedol sťa ovce a sprevádzal ich púšťou ako stádo; 53 vodil ich v bezpečí, takže sa neľakali, ale ich nepriateľov more prikrylo. 54 I priviedol ich na svoje sväté územie, k vrchu, čo nadobudla Jeho pravica. 55 Pred nimi vyhnal národy, lanom im rozmeral dedičné vlastníctvo, v ich stanoch ubytoval kmene izraelské. 56 Lež spurne pokúšali Najvyššieho Boha a nezachovávali Jeho svedectvá. 57 Odklonili sa a spreneverili ako ich otcovia, zlyhali ako nespoľahlivý luk. 58 Popudzovali Ho svojimi výšinami, svojimi modlárskymi rezbami Ho rozhorčovali. 59 Boh to počul a rozhneval sa a Izraela celkom zavrhol. 60 Zamietol príbytok šilónsky, stan, v ktorom býval medzi ľuďmi. 61 Do zajatia vydal svoju silu a do rúk protivníka svoju okrasu. 62 Napospas meču vydal svoj ľud a zanevrel tak na svoje dedičstvo. 63 Jeho mládencov strávil oheň a jeho pannám nespievali piesne svadobné. 64 Jeho kňazi padli mečom a jeho vdovy neplakali. 65 Tu precitol Pán ako zo spánku, ako hrdina rozjarený vínom. 66 Odrazil späť svojich protivníkov a vydal ich na večnú potupu. 67 Pohrdol stanom Jozefovým a nevyvolil si kmeň Efrajimov, 68 lež vyvolil si Júdov kmeň, vrch Sion, ktorý miloval. 69 A vystavil si svätyňu ako nebeské výsosti, ako zem, ktorú založil naveky. 70 Potom si vyvolil svojho sluhu Dávida a vzal ho od košiarov. 71 Odviedol ho spoza dojných oviec, aby pásol Jákoba, Jeho ľud, a Jeho dedičstvo, Izrael. 72 I pásol ich so srdcom bezúhonným, vodil ich rukou skúsenou. |
