Hľadaný výraz: Z 104, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hospodine, môj Bože, si veľmi veliký! Obliekol si veličenstvo a nádheru. 2 Odievaš sa svetlom ako rúchom; rozťahuješ nebesia, ako pokrovec, 3 ktorý si kleníš na vodách svoje paláce; ktorý si učinil oblaky svojím vozom; ktorý sa vznášaš na krýdlach vetra; 4 ktorý robíš vetry svojimi posly, svojimi svätoslužobníkmi plápolajúci oheň. 5 Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky. 6 Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody. 7 Od tvojho karhania zutekaly; ponáhľaly sa pred hrmotom tvojho hromu. 8 Vystúpily na vrchy; sostúpily do údolí na miesto, ktoré si im založil. 9 Položil si hranice, aby neprekročily, aby sa nevrátily pokryť zem. 10 Púšťaš pramene riečišťami, aby tiekly pomedzi vrchy. 11 Napájajú každý živočuch poľný; divokí osli uhášajú svoj smäd. 12 Nad nimi hniezdi vtáctvo nebies; zpomedzi konárov vydávajú svoj hlas. 13 Zvlažuješ vrchy zo svojich výšin; z ovocia tvojich diel sýti sa celá zem. 14 Dávaš, aby rástla tráva hovädu a bylina na službu človeka, aby tak vyvodil chlieb zo zeme. 15 A víno obveseľuje srdce smrteľného človeka, aby sa skvela tvár nad olej, a pokrm posilňuje srdce človeka. 16 Nasycujú sa stromy Hospodinove, cedry Libanona, ktoré posadil, 17 kde si vtáci robia svoje hniezda, bocian, ktorý má svoj dom na cyprusoch. 18 Vysoké vrchy sú kamzíkom, skaly útočišťom zajačkom. 19 Učinil mesiac na určenie časov, a slnce zná svoj západ. 20 Rozkladáš tmu, a je noc, v ktorej sa hemží všetka lesná zver. 21 Ľvíčatá revú po koristi a idú hľadať svoj pokrm od silného Boha. 22 Keď vychádza slnce, zase sa shromažďujú a líhajú do svojich brlohov. 23 Tu zase vyjde človek po svojej práci, aby robil až do večera. 24 Jaké mnohé a veľké sú tvoje skutky, Hospodine! Všetky si múdre učinil! Zem je plná tvojho imania. 25 Tu hľa, more, veľké a širošíre, kde je hmyzu bez počtu, zvierat malých i veľkých. 26 Tam chodia lode; tam i leviatán, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. 27 Všetko to tvorstvo očakáva na teba, aby si im dal pokrm, keď tomu čas. 28 Keď im dávaš, sberajú; keď otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrým. 29 Keď skrývaš svoju tvár, desia sa; keď odnímaš ich ducha, mrú a navracajú sa k svojmu prachu. 30 A zase, keď posielaš svojho ducha, tvoria sa, a obnovuješ tvár zeme. 31 Nech je sláva Hospodinova na veky! Nech sa raduje Hospodin vo svojich dielach! 32 Ktorý keď len pozrie na zem, trasie sa; keď sa dotkne vrchov, kúria sa. 33 Spievať budem Hospodinovi, dokiaľ žijem; žalmy budem spievať svojmu Bohu, kým len trvám. 34 Nech mu je príjemné moje premýšľanie, a ja sa budem radovať v Hospodinovi. 35 Nech vyhynú hriešnici zo zeme a bezbožníci tak, aby ich už nebolo! 36 Dobroreč, moja duša, Hospodinovi! Hallelujah! |
