Hľadaný výraz: Job 31, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu. 2 Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný? 3 Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie? 4 Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi? 5 Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila, 6 nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť! 7 Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla, 8 nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa! 9 Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho, 10 nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú. 11 Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež. 12 Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu. 13 Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore, 14 čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi? 15 Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?! 16 Či odprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var’ skormútil? 17 Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla? 18 Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval. 19 Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’ a bez prikrývky videl bedára, 20 či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial? 21 Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu, 22 nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno! 23 Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe. 24 Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: »Moja istota!«? 25 Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala? 26 Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa, 27 či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali? 28 To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi. 29 Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo? 30 Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali. 31 Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: »Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?« 32 Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným. 33 Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som, 34 bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel? 35 Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca, 36 či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si? 37 Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho.“ 38 Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali, 39 ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril, 40 nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili. |
