Hľadaný výraz: Job 30, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Teraz sa mi však smejú mladší odo mňa a tí, ktorých otcov som nechcel postaviť ani ku psom svojho stáda. 2 Načo by mi bola sila ich rúk? Veď ich sviežosť zhynula. 3 Pre biedu a krutý hlad vyjedajú step, nedávno spustnutú pustatinu. 4 Vytrhávajú slez pri kríkoch a koreň jalovca je im chlebom. 5 Ľudia ich spomedzi seba vyháňajú, kričia na nich ako na zlodejov, 6 musia bývať v úžľabinách riek, v podzemných dierach a skalných puklinách. 7 Medzi kríkmi pokrikujú, túlia sa v pŕhľave. 8 Hlupáci a niktoši, vyprášili ich z krajiny. 9 A teraz o mne spievajú a posmešne hovoria. 10 S odporom sa odo mňa vzďaľujú a neváhajú napľuť mi do tváre. 11 Pretože Boh moju tetivu uvoľnil a ponížil ma, zbavili sa predo mnou všetkých zábran. 12 Po mojej pravici povstáva zberba tých, čo mi podrážajú nohy, vŕšia proti mne cesty trápenia. 13 Rozryli môj chodník, aby ma zahubili, darí sa im, hoci im nikto nepomáha. 14 Prichádzajú akoby cez široký prielom, ako pri búrke sa valia dnu. 15 Dopadla na mňa hrôza, moja česť uniká ako vietor a moja spása sa míňa sťa oblak. 16 Teraz sa moja duša vo mne rozliala, zachvacujú ma dni trápenia. 17 V noci mi vŕta v kostiach, moje trýznivé bolesti nikdy neutíchajú. 18 Násilím mi berie odev, uchopil ma ako pás tuniky. 19 Hodil ma do blata, som podobný prachu a popolu. 20 Volám k tebe o pomoc, ale mi neodpovedáš, stojím tu, ale si ma nevšímaš. 21 Zmenil si sa a si ku mne neľútostný, silou svojej ruky mi odporuješ. 22 Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma na ňom jazdiť ako na koni, nechávaš ma zmiznúť v búrke. 23 Viem, že ma vrátiš smrti, zhromaždisku všetkých živých. 24 Veď či k núdznemu ruku nevztiahneš, keď v nešťastí kričí o pomoc? 25 Vari som neplakal nad tými, ktorých deň bol ťažký a duša mi nežialila nad chudobným? 26 Nádejal som sa na dobré, prišlo zlé, dúfal som vo svetlo a prišla tma. 27 Vnútornosti vo mne vrú a neutíchajú, stretli ma dni nešťastia. 28 Zarmútený kráčam bez jasu slnka, v zhromaždení vstávam a kričím o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov, spoločníkom pštrosov. 30 Koža na mne černie, kosti ma pália od horúčky. 31 Moja harfa sa stala nástrojom žiaľu, moja flauta hlasom náreku. |
