Hľadaný výraz: Job 30, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom, ktorých otcov by som sa bol štítil pridružiť ku psom svojho stáda. 2 Čo by som bol mal zo sily ich rúk? Zhynula ich zdatnosť. 3 Pre nedostatok a hladomor sú vyčerpaní, obhlodávajú vyprahnutý kraj a krovie pustej stepi. 4 Lobodu trhajú pri kroví, korene kručiny sú im pokrmom. 5 Vyháňajú ich zo spoločenstva, kričia za nimi ako za zlodejmi. 6 Na svahoch údolí musia bývať v zemných a skalných dierach. 7 Medzi krovím pokrikujú, pod bodľačím sa schádzajú. 8 Blázni a bezmenná háveď, bičom boli vyhnaní z krajiny. 9 Teraz som sa stal pre nich posmešnou piesňou, stal som sa predmetom rečí. 10 Ošklivím sa im, a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre. 11 Keďže Boh uvoľnil moju tetivu a pokoril ma, preto sa správajú bezuzdne voči mne. 12 Po pravici mi povstáva plemeno, podrážajú mi nohy, navršujú proti mne svoje zhubné hrádze; 13 rozrývajú moje chodníky, chcú mi dopomôcť k pádu, hoci nikto im nepomáha. 14 Prichádzajú ako cez širokánsku trhlinu, s burácaním sa valia. 15 Hrôzy sa obrátili proti mne, sťa vietor zaháňajú moju dôstojnosť; moja spása zmizla ako oblak. 16 Teraz však rozplýva sa môj život vo mne, zachvacujú ma dni biedy. 17 Za noci mi to vŕta v kostiach a moje hlodavé bolesti neodpočívajú. 18 S veľkou silou ma to chytá za šaty, škrtí ma ako golier košele, 19 Boh ma uvrhol do blata, takže sa podobám prachu a popolu. 20 K Tebe volám o pomoc, a neodpovedáš mi, tu stojím, ale Ty si ma nevšímaš. 21 Na ukrutníka si sa zmenil voči mne, svojou mocnou rukou útočíš na mňa. 22 Dvíhaš ma do vetra, unášať ma dávaš a rozpúšťaš ma v hukote búrky. 23 Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí. 24 Či človek nevystrie ruku spod zrúcanín, vo svojej záhube nevolá o pomoc? 25 Či som neplakal nad tými, čo prežívali tvrdé dni, a nesmútil som z duše nad chudobnými? 26 Keď som sa však úfal dobru, prišlo zlé, očakával som svetlo, a prišla mrákava. 27 Vnútornosti sa mi búria a nemôžu sa upokojiť, doľahli na mňa časy biedy. 28 V smútku chodím bez jasu slnka, staviam sa do zhromaždenia a volám o pomoc. 29 Stal som sa bratom šakalov a spoločníkom pštrosov, 30 sčernela koža na mne, kosti mi horia od horúčky. 31 Moja hra na harfu zmenila sa na smútok a tón mojej píšťaly na hlas plačúcich. |
