Hľadaný výraz: Job 29, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Jób pokračoval vo svojich výrokoch takto: 2 Kiežby mi bolo ako v dávnych mesiacoch, ako v dňoch, keď bdel nado mnou Boh, 3 keď nad mojou hlavou žiarila jeho svieca a ja som pri jeho svetle kráčal temnotou, 4 ako v dňoch mojej mladosti, keď bola Božia priazeň nad mojím stanom, 5 keď bol ešte so mnou Všemohúci a moje deti okolo mňa, 6 keď sa moje kroky kúpali v smotane, ba aj moja skala vydávala prúdy oleja. 7 Keď som prechádzal mestskou bránou a keď som na námestí zaujímal svoj stolec, 8 mladíci, hneď ako ma zbadali, skryli sa, starci vstali a ostali stáť. 9 Kniežatá sa zdržiavali slov a ústa si zakryli dlaňou. 10 Vládcom zlyhával hlas a jazyk sa im lepil na podnebie. 11 Ucho, ktoré ma počulo, mi blahorečilo a oko, ktoré ma videlo, mi prisviedčalo, 12 pretože som zachraňoval úbožiaka volajúceho o pomoc aj sirotu, aj toho, kto nemal nijakého pomocníka. 13 Zostupovalo na mňa požehnanie hynúcich a srdce vdovy som dokázal rozjasať. 14 Zaodieval som sa spravodlivosťou a ona zaodievala mňa, môj súd bol pre mňa ako plášť s turbanom. 15 Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého, 16 pre chudobných som bol otcom a spor toho, koho som nepoznal som preskúmal. 17 Tesáky nešľachetného som vylamoval, zo zubov som mu vytrhával korisť. 18 Povedal som si: skonám spolu so svojím hniezdom a rozmnožím svoje dni ako fénix. 19 Môj koreň sa rozrastá pri vode a v mojich vetvách bude nocovať rosa. 20 Moja sláva je svieža a luk v mojej ruke vrhá šíp za šípom. 21 Počúvali ma, čakali a pri mojej rade umĺkli. 22 Po mojej reči sa už neozvali, moje slovo padalo na nich ako rosa, 23 čakali na mňa ako na dážď a naširoko otvárali ústa ako pre jarnú spŕšku. 24 Usmial som sa na nich, keď nemali dôveru. Svetlo mojej tváre neodmietli. 25 Cestu som im určoval a stal som sa im vodcom. Sedel som ako kráľ medzi šíkmi, ako ten, kto potešuje zronených. |
