Hľadaný výraz: Job 13, Preklad: Roháčkov preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu. 2 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy. 3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom. 4 Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci. 5 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť! 6 Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov! 7 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť? 8 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha? 9 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka? 10 Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu. 11 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach? 12 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny. 13 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek. 14 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky? 15 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou. 16 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár. 17 Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť! 18 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý. 19 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem. 20 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou: 21 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza! 22 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj. 23 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech! 24 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa? 25 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo? 26 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti. 27 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí. 28 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ. |
