Hľadaný výraz: Gn 43, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Avšak hlad ťažko doliehal na krajinu. 2 Keď strovili obilie, čo priniesli z Egypta, povedal im otec: Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín. 3 Júda mu však odpovedal: Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak nebude s vami váš brat. 4 Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín. 5 Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami. 6 Nato povedal Izrael: Prečo ste mi tak zle urobili, keď ste prezradili tomu mužovi, že máte ešte brata? 7 Oni povedali: Ten muž sa nás veľmi vypytoval na naše príbuzenstvo: Žije ešte váš otec? Máte brata? A my sme mu odpovedali len na tieto otázky. Či sme my mohli vedieť, že nám povie: Priveďte sem brata!? 8 Vtedy Júda povedal svojmu otcovi Izraelovi: Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti. 9 Ja sa ti zaručím za neho, z mojej ruky ho môžeš vyžadovať; ak ti ho neprivediem späť a nepostavím pred teba, navždy ponesiem vinu pred tebou. 10 Veru, keby sme neboli otáľali, boli by sme sa už dva razy vrátili. 11 Nato im povedal ich otec Izrael: Ak je to teda tak, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodín krajiny, a dopravte tomu mužovi ako dar niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle. 12 Vezmite so sebou aj iné peniaze a peniaze vložené na vrch do vašich vriec vráťte vlastnoručne späť; bude to asi omyl. 13 Vezmite brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi. 14 Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem. 15 Potom mužovia vzali ten dar, vzali so sebou aj iné peniaze; vybrali sa, odišli do Egypta a predstúpili pred Jozefa. 16 Keď Jozef uzrel Benjamína s nimi, povedal správcovi svojho domu: Uveď týchto mužov do domu, zabi niečo a priprav, lebo títo mužovia budú so mnou obedovať na poludnie. 17 Správca urobil, ako Jozef rozkázal; uviedol mužov do Jozefovho domu. 18 Vtedy sa mužovia zľakli, že ich priviedli do Jozefovho domu, a povedali: To nás uviedli sem pre peniaze, ktoré sme pri prvom raze dostali do našich vriec; chcú nás napadnúť a vrhnúť sa na nás, aby nás vzali za otrokov aj s našimi oslami. 19 Pristúpili teda k mužovi, ktorý bol správcom nad Jozefovým domom a prihovorili sa mu v bráne domu: 20 Prosíme, pane, už sme tu raz boli nakúpiť potravín. 21 Keď sme však prišli na miesto nocľahu a otvorili sme svoje vrecia, každý mal svoje peniaze v plnej váhe. Teraz ich prinášame späť. 22 Priniesli sme so sebou aj iné peniaze, aby sme nakúpili potravín. Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec. 23 Ten im však povedal: Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vám vložil poklad do vriec; vaše peniaze sa dostali ku mne. A vyviedol k nim Šimeóna. 24 Keď tento muž voviedol tých ľudí do Jozefovho domu, podal im vody, aby si umyli nohy, a podal krmu ich oslom. 25 Potom, kým neprišiel Jozef na poludnie, chystali dar, lebo počuli, že tam budú obedovať. 26 Keď Jozef prišiel domov, priniesli mu do domu dar, ktorý mali so sebou, a poklonili sa mu až po zem. 27 On sa ich opýtal, ako sa majú, a vravel: Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije? 28 Oni odpovedali: Tvoj sluha, náš otec, sa má dobre; ešte žije. Nato sa poklonili a padli na tváre. 29 Keď pozdvihol oči a uzrel svojho brata Benjamína, syna vlastnej matky, povedal: Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Potom riekol: Boh ti buď milostivý, syn môj! 30 Nato sa Jozef náhle vzdialil, lebo sa rozcitlivel pri pohľade na brata a chcelo sa mu plakať; vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal. 31 Keď si umyl tvár, vyšiel von a ovládajúc sa povedal: Podávajte jedlo! 32 A podávali, osobitne jemu, osobitne im a osobitne Egypťanom, ktorí jedli s ním. Egypťania totiž nesmú jesť s Hebrejcami, lebo je to pre Egypťanov ohavnosť. 33 A oni sedeli pred ním: prvorodený podľa svojho prvorodenectva a najmladší podľa svojej mladosti, takže s údivom hľadeli títo mužovia jeden na druhého. 34 Potom im dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi. Benjamínovi sa však dostalo päť ráz toľko jedla ako ostatným. Potom sa napili s ním a dostali sa do dobrej vôle. |
