Hľadaný výraz: Dt 2, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Potom sme sa obrátili a odišli sme na púšť smerom k Červenému moru, ako mi povedal Hospodin. Dlhší čas sme obchádzali pohorie Seír. 2 Vtedy mi Hospodin povedal: 3 Už dosť dlho ste obchádzali toto pohorie, teraz sa obráťte na sever. 4 Ľudu prikáž: Pôjdete cez územie svojich bratov Ézavovcov, ktorí obývajú Seír. Oni sa vás budú báť, no buďte nanajvýš ostražití. 5 Nepodnecujte ich do boja, lebo z ich územia vám nedám ani piaď pôdy. Pohorie Seír som dal do vlastníctva Ézavovi. 6 Za peniaze si budete od nich kupovať potravu, aby ste mali čo jesť. Aj vodu si budete u nich zaobstarávať za peniaze, aby ste mali čo piť. 7 Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehnával vo všetkom, čo si robil. Vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. Hospodin, tvoj Boh, je už štyridsať rokov s tebou, a nič ti nechýbalo. 8 Prešli sme teda popri našich bratoch Ézavovcoch, ktorí obývajú Seír, stepnou cestou, ktorá vychádza z Élatu a Ecjón-Geberu. Potom sme sa obrátili a šli sme ďalej smerom k Moábskej púšti. 9 Vtedy mi Hospodin povedal: Neútoč na Moábčanov a nepúšťaj sa s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva. Ár som dal do vlastníctva Lótovým synom. 10 Predtým tam bývali Émi, veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. 11 Aj Refáji sú pokladaní za Anákov, ale Moábčania ich nazývajú Émami. 12 Predtým aj v Seíre bývali Chóri, ale Ézavovci ich vyhnali, vyhubili a usadili sa na ich mieste, ako to urobil Izrael v krajine, ktorú mu dal Hospodin. 13 Teraz vstaňte a prejdite cez potok Zered. Prešli sme teda cez potok Zered. 14 Naše putovanie z Kádeš-Barney až po prechod cez potok Zered trvalo tridsaťosem rokov, kým z tábora bojovníkov nevymrelo celé pokolenie, ako im prisahal Hospodin. 15 Aj ruka Hospodina bola proti nim, aby ich hubila v tábore, kým celkom nevymreli. 16 Keď spomedzi ľudu pomreli všetci bojovníci, 17 Hospodin im povedal: 18 Dnes prejdeš územím Moábčanov pri Áre 19 a priblížiš sa k Amónčanom. Nenapádaj ich ani sa nepúšťaj s nimi do boja, lebo z ich územia ti nič nedám do vlastníctva, pretože som ho dal do vlastníctva Lótovým synom. 20 Aj toto územie sa pokladalo za vlastníctvo Refájov. Refáji ho obývali predtým a Amónčania ich nazývali Zamzummčanmi. 21 Bol to veľký a početný ľud vysokej postavy ako Anákovia. Hospodin ich vyhubil pred Amónčanmi, ktorí ich vyhnali. Usadili sa na ich mieste, 22 ako to Hospodin urobil Ézavovcom, ktorí bývajú v Seíre, keď pred nimi vyhubil Chórov, takže ich vyhnali, a na ich mieste sú dodnes. 23 Avvijcov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyhubili Kaftóri, ktorí prišli z Kaftóru a usadili sa na ich mieste. 24 Vstaňte teda, vyjdite a prekročte potok Arnón! Pozri, vydal som ti do rúk Amorejčana, Síchončana, chešbónskeho kráľa aj jeho krajinu. Začni ju obsadzovať a bojuj s ním! 25 Už dnes začnem naháňať hrôzu a strach pred tebou medzi národmi kdekoľvek pod nebom. Tie sa budú triasť a chvieť pred tebou, len čo sa dopočujú o tebe. 26 Vtedy som vyslal poslov z púšte Kedemót k chešbónskemu kráľovi Síchonovi s mierovým návrhom: 27 Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou. Pôjdem len po ceste, neodbočím ani napravo, ani naľavo. 28 Potravu mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a za peniaze mi dáš aj vodu, aby som mal čo piť. Chcem prejsť len peši. 29 Tak mi to dovolili Ézavovci, ktorí bývajú v Seíre, a Moábčania, ktorí bývajú v Áre, kým neprejdem cez Jordán do krajiny, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh. 30 Chešbónsky kráľ Síchon nám však nechcel dovoliť prechod cez svoju krajinu, lebo Hospodin, tvoj Boh, mu otupil ducha a zatvrdil srdce, aby ti ho vydal do rúk, ako je to dnes. 31 Hospodin mi povedal: Pozri, začal som ti dávať do moci Síchona i jeho krajinu. Začni ju obsadzovať. 32 Síchon vyšiel so všetkým svojím ľudom proti nám do boja k Jahacu. 33 Hospodin, náš Boh, nám ho vydal a my sme porazili jeho, jeho synov a všetok jeho ľud. 34 Vtedy sme dobyli všetky jeho mestá. Vykonali sme ničiacu kliatbu na každom meste, na mužoch, ženách i deťoch. Nikto nám nemohol ujsť. 35 Len dobytok a ulúpené veci z obsadených miest sme si nechali ako korisť. 36 Od Aróeru na brehu potoka Arnón a od mesta, ktoré je v údolí, až po Gileád, nebolo mesta, ktoré by sme nemohli dobyť. Hospodin, náš Boh, nám ich všetky vydal. 37 Len ku krajine Amónčanov si sa nepriblížil, k celému pobrežiu potoka Jabbók, ani k mestám na pohorí či kdekoľvek inde, kde sa nám Hospodin, náš Boh, priblížiť zakázal. |
