Hľadaný výraz: 2 kings 23, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema. 2 Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 3 Potom sa kráľ postavil k stĺpu a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že ho budú nasledovať a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou bytosťou a plniť slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. Všetok ľud sa postavil za zmluvu. 4 Kráľ nato prikázal veľkňazovi Chilkijovi, jeho zástupcom a strážcom prahu, aby povynášali z Hospodinovho domu všetky predmety zhotovené pre Baála, Ašéru a pre celý nebeský voj. Dal to spáliť vonku za Jeruzalemom, na Kidrónskych poliach. Popol z nich dal odniesť do Bétela. 5 Odvolal modlárskych kňazov, ktorých dosadili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a odvolal aj tých, čo pálili tymian Baálovi, slnku, mesiacu, hviezdam zverokruhu a celému nebeskému zástupu. 6 Dal vyniesť z Hospodinovho domu ašéru von za Jeruzalem do Kidrónskeho údolia a tam ju dal spáliť. Rozdrvil to na prach a prach z toho rozmetal po hroboch prostého ľudu. 7 Zbúral obydlia modloslužobných zasvätencov, ktoré sa nachádzali v priestore Hospodinovho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašéru. 8 Priviedol všetkých kňazov z judských miest, znesvätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér-Šebu. Zboril predmestské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mestského veliteľa Jozuu a nachádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mestskej brány. 9 Kňazi výšin nesmeli pristupovať k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, mohli iba jesť nekvasené chleby v kruhu svojich bratov. 10 Znesvätil i Tófet, ktorý je v Údolí Ben-Hinnóma, aby si už nikto nemohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha. 11 Odstránil kone, ktoré darovali judskí králi slnku, rozmiestnené od vchodu do Hospodinovho domu po sieň Netan-Meleka, v chrámovej prístavbe. Slnečné vozy spálil. 12 Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Acházovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Menašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia. 13 Kráľ znesvätil i výšiny východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún pre Aštartu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru moábsku, a pre Milkóma, obludu Amónčanov. 14 Poroztĺkal kamenné stĺpy, postínal ašéry a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami. 15 Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil. 16 Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti. 17 Potom sa spýtal: Čo to tam vidím za pomník? Muži mesta mu odvetili: To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a predpovedal tieto udalosti, ako ich napĺňaš na bételskom oltári. 18 Prikázal: Nechajte ho! Nech nikto neruší jeho kosti. Tak nechali jeho kosti neporušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel do Samárie. 19 Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi. 20 Potom pozabíjal na oltároch všetkých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľudské kosti. Nato sa vrátil do Jeruzalema. 21 Kráľ prikázal všetkému ľudu: Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina Paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. 22 Veď takáto Pascha sa neslávila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, a za celé obdobie izraelských a judských kráľov. 23 Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa zasvätila taká Pascha na počesť Hospodina v Jeruzaleme. 24 Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, jasnovidcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome. 25 Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik nepovstal jemu podobný. 26 Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše. 27 Hospodin povedal: Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno. 28 Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov. 29 Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde. 30 Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa. 31 Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmejáhua z Libny, sa volala Chamútal. 32 Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov. 33 Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljákima po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jójakim. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel. 35 Jójakim odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi. 36 Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Pedájova z Rúmy, sa volala Zebída. 37 Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov. |
