Hľadaný výraz: 2 corinthians 7, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Milovaní, keďže máme takéto prisľúbenia, očistime sa od všetkých škvŕn tela i ducha a v Božej bázni zavŕšme svoje posvätenie. 2 Dajte nám miesto v srdci! Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme nepodplatili, nikoho sme nevyužili. 3 Nehovorím to, aby som vás odsudzoval. Veď som už povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu zomierali i spolu žili. 4 Veľmi vám dôverujem, veľa sa vami chválim, takže som naplnený útechou a pri všetkom našom súžení prekypujem radosťou. 5 Veď odvtedy, ako sme prišli do Macedónska, naše telo nepoznalo odpočinok, všetko možné nás sužovalo: zvonka boje, zvnútra úzkosti. 6 No Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás Títovým príchodom, 7 no nielen jeho príchodom, ale aj radosťou, ktorú on mal z vás, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašej ľútosti a o vašej horlivosti za mňa, takže som sa ešte viac zaradoval. 8 Ak som vás listom zarmútil, už to neľutujem, aj keď som to chvíľu ľutoval. Vidím totiž, že vás ten list načas zarmútil. 9 Teraz sa však radujem — nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás zármutok priviedol k pokániu. Bol to zármutok podľa Božej vôle, a tak sme vám v ničom neuškodili. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť. 11 Pozrite, k čomu vás viedol tento zármutok podľa Božej vôle: akú vo vás vzbudil opravdivosť, akú ochotu na ospravedlnenie, aké znepokojenie, akú bázeň, akú túžbu, aké úsilie, aký trest! Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí! 12 Keď som vám teda aj napísal, nebolo to pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani nie pre toho, čo bol ukrivdený, ale preto, aby sa vaša oddanosť k nám prejavila pred Bohom. 13 A to nás potešilo. No popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť, že medzi vami všetkými pookrial na duchu. 14 Veď keď som sa pred ním vami pochválil, neurobili ste mi hanbu, ale ako sme vám všetko pravdivo povedali, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala ako pravdivá. 15 A je vám srdcom ešte viac naklonený, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať. |
