Hľadaný výraz: 2 chronicles 6, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. 2 Ja som Ti postavil dôstojný dom i miesto, kde by si večne trónil. 3 Nato sa kráľ obrátil tvárou a požehnal celé zhromaždenie Izraela, pričom všetci stáli. 4 Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý priamo môjmu otcovi Dávidovi dal zasľúbenie a sám ho splnil. Povedal: 5 Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom. 6 Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno, a Dávida som si vyvolil, aby bol nad mojím izraelským ľudom. 7 Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela, 8 riekol Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Pretože si si zaumienil postaviť dom môjmu menu, konal si správne, keď si to mal na mysli. 9 Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorý ti vyjde z bedier. On postaví dom môjmu menu. 10 Tak splnil Hospodin svoje zasľúbenie, ktoré naznačil. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zasadol som na trón Izraela, ako zasľúbil Hospodin; postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. 11 Vložil som tam i truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, čo uzavrel s Izraelcami. 12 Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky. 13 Šalamún totiž urobil bronzový stupienok a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, pokľakol na kolená pred všetkými, vystrel ruky k nebesám 14 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, nieto Tebe podobného Boha na nebi ani na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí z celého srdca chodia pred Tebou. 15 Splnil si svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si zasľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes sám splnil. 16 Teraz však, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkov Dávidovi, môjmu otcovi, čo si sľúbil slovami: Nevyhynie predo mnou z tvojich potomkov muž, ktorý by sedel na tróne Izraela; len nech tvoji synovia dávajú pozor na svoje cesty, aby chodili v mojom zákone tak, ako si ty chodil predo mnou. 17 Nuž, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí Tvoje zasľúbenie, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi. 18 Ale či naozaj má bývať Boh s človekom na zemi? Veď nebesá, ba nebesá nebies Ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, čo som postavil. 19 Ber ohľad na modlitbu svojho služobníka a na jeho úpenie, Hospodine, Bože môj, aby si počul nárek a modlitbu, ktorú Ti Tvoj služobník predostiera, 20 aby si mal dňom i nocou otvorené oči na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam uložíš svoje meno, aby si vypočul modlitbu, ktorú Tvoj služobník predostrie na tomto mieste. 21 Vyslyš úpenia svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, keď sa bude modlievať na tomto mieste. Vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a keď vyslyšíš, odpusť! 22 Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome, 23 Ty vyslyš z nebies, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníkovi odplať a uvaľ mu na hlavu vlastný čin, spravodlivého obháj; daj mu podľa jeho spravodlivosti. 24 Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti, bude velebiť Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť pred Tebou v tomto dome, 25 Ty vyslyš z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť na pôdu, ktorú si dal jemu a jeho otcom. 26 Keď bude nebo zatvorené a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale pomodlia sa na tomto mieste, budú velebiť Tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril, 27 Ty vyslyš z nebies a odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš správnej ceste, po ktorej treba ísť, daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo. 28 Keď nastane v krajine hlad, vznikne mor či sneť, hrdza, kobylky či hmyz, ak niektoré z jeho miest obkľúči nepriateľ, pri rôznych útrapách a nedostatkoch, 29 každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak niekto pozná svoje útrapy a bolesť a vystrie svoje dlane k tomuto domu, 30 Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov. 31 Aby sa Ťa báli a chodili po Tvojich cestách po všetky dni života na zemi, ktorú si dal našim otcom. 32 Ale i cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, keď príde z ďalekej krajiny pre Tvoje veľké meno, pre Tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a pomodlí sa k tomuto domu: 33 vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, a urob všetko, o čo cudzinec k Tebe volá. Aby tak všetky národy zeme poznali Tvoje meno, aby sa Ťa báli ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, čo som postavil, je pomenovaný po Tebe. 34 Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a pomodlí sa k Tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, 35 vyslyš z nebies ich modlitbu i úpenlivú prosbu a dopomôž im k právu. 36 Keď zhrešia proti Tebe - veď niet človeka, čo by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny, 37 tam však, v krajine, do ktorej boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa, úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali; sme vinní; 38 ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, pomodlia sa smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu: 39 vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, ich modlitbu a úpenlivé prosby a dopomôž im k právu. Odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti Tebe. 40 Nech sú, Bože môj, Tvoje oči otvorené a Tvoje uši nech pozorujú modlitbu na tomto mieste. 41 Nuž teda, odober sa, Hospodine, na miesto svojho odpočinku; Ty i truhla Tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa odejú spásou a Tvoji zbožní nech sa tešia z Tvojej dobroty. 42 Hospodine, Bože, neodmietni svojho pomazaného! Spomeň na prejavy milosti svojmu služobníkovi Dávidovi! |
