Hľadaný výraz: 1 samuel 20, Preklad: Ekumenický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Dávid ušiel z Nájotu v Ráme, prišiel k Jonatánovi a sťažoval sa: Čo som vykonal, čím som sa previnil a čím prehrešil, že ma tvoj otec chce pripraviť o život? 2 Povedal mu: To iste nie! Nezomrieš. Môj otec dosiaľ nepodnikol nič dôležité ani bezvýznamné, aby sa mi s tým nezveril. Prečo by mi mal práve toto zatajiť? To je vylúčené! 3 Dávid ešte prísažne vyhlásil: Tvoj otec dobre vie, že som si získal tvoju náklonnosť. Preto si myslí, že o tom Jonatán nemusí vedieť, aby sa netrápil. No akože žije Hospodin a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik. 4 Jonatán sa spýtal Dávida: Čo mám pre teba urobiť? 5 Dávid navrhol Jonatánovi: Zajtra bude nov mesiaca a ja mám ako obvykle sedieť s kráľom pri stole. Dovoľ mi odísť a skrývať sa v poli až do pozajtrajšieho večera. 6 Ak by som tvojmu otcovi veľmi chýbal, povieš mu, že ťa Dávid naliehavo požiadal, aby smel hneď odísť do svojho mesta Betlehema, kde sa poriada výročná obeta s hostinou za celú rodinu. 7 Ak povie: Dobre!, tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ak ho však ovládne hnev, potom vedz, že sa odhodlal na to najhoršie. 8 Urob svojmu služobníkovi láskavosť — uzavrel si predsa so svojím služobníkom zmluvu pred Hospodinom — ak som sa nejako previnil, zabi ma sám. Prečo by si ma mal vydať svojmu otcovi? 9 Jonatán odvetil: To je vylúčené! Ak sa s istotou dozviem, že sa môj otec odhodlal na to najhoršie, či by som ťa nevaroval? 10 Dávid sa spýtal Jonatána: Kto mi však oznámi, ak ti otec odpovie tvrdo? 11 Jonatán vyzval Dávida: Poď, vyjdeme do poľa. Odišli teda obaja. 12 Jonatán uisťoval Dávida: Pred Hospodinom, Bohom Izraela, prisahám: Ak zistím u svojho otca, že v najbližšie dni o tomto čase sa Dávidova záležitosť priaznivo vyvíja, nebudem ti nič hlásiť. 13 No ak nie, nech Hospodin prísne potresce Jonatána. Keby sa môj otec rozhodol naložiť s tebou čo najhoršie, prezradím ti to a pokojne ťa nechám odísť. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s tvojím otcom. 14 Zatiaľ, kým žijem, preukazuj mi priazeň Hospodinovu, aby som nezomrel. 15 Neodním svoju priazeň od môjho domu ani vtedy, keď Hospodin do jedného vyplieni Dávidových nepriateľov z povrchu zeme. 16 Vtedy uzavrel Jonatán s Dávidovým domom zmluvu: Hospodin nech volá na zodpovednosť Dávidových nepriateľov. 17 Jonatán prísahou opätovne uistil Dávida o svojej láske. Miloval ho totiž ako samého seba. 18 Jonatán mu povedal: Zajtra je nov mesiaca a tvoju neúčasť si všimnú, lebo tvoje miesto bude prázdne. 19 Na tretí deň zájdi ďalej, príď na to miesto, kde si sa už raz skrýval, a zostaň tam pri kameni Ezel. 20 Vystrelím popri ňom tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ. 21 Potom pošlem mládenca s príkazom: Choď pohľadať tie šípy. Ak mu výslovne poviem: Šípy sú tu pri tebe, prines mi ich, vtedy môžeš prísť, nič ti nehrozí, akože žije Hospodin. 22 No ak mládencovi poviem: Šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo ťa posiela sám Hospodin. 23 Pokiaľ ide o slovo, ktoré sme si ja a ty dali, vedz, že platí. Hospodin je natrvalo svedkom medzi mnou a tebou. 24 Dávid sa teda skryl na poli. Keď nastal nov mesiaca, kráľ zasadol k hostine. 25 Sedával vždy na obvyklom mieste pri stene. Jonatán vstal a Abnér si sadol vedľa Saula. Dávidovo miesto však zostalo prázdne. 26 V ten deň Saul nič nepovedal. Pomyslel si totiž: Mohol sa nejako znečistiť; nie je čistý. 27 Keď i na druhý deň po nove mesiaca ostávalo Dávidovo miesto prázdne, spýtal sa Saul syna Jonatána: Prečo neprišiel Izajov syn ani včera, ani dnes k stolu? 28 Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema. 29 Povedal: Daj mi voľno, lebo naša rodina má v meste obetu s hostinou. Pozval ma brat. S tvojím súhlasom chcem odísť a navštíviť svojich bratov. Preto sa nedostavil ku kráľovmu stolu. 30 Vtedy sa Saul rozhneval na Jonatána a povedal mu: Ty syn odbojnej pobehlice! Dobre viem, že si sa spriahol s Izajovým synom na hanbu sebe a svojej matke. 31 Kým bude Izajov syn žiť na zemi, neobstojíš ty ani tvoje kráľovstvo. Teraz pošli poňho, daj ho priviesť ku mne, lebo je synom smrti. 32 Jonatán sa spýtal svojho otca Saula: Prečo má zomrieť? Čo spáchal? 33 Saul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol. Vtedy Jonatán pochopil, že jeho otec sa rozhodol Dávida zabiť. 34 Preto roztrpčene vstal, odišiel od stola a na druhý deň nič nejedol. Ľutoval totiž Dávida, že jeho otec ho tak potupil. 35 Ráno vyšiel Jonatán do poľa na stretnutie s Dávidom a šiel s ním malý chlapec. 36 Prikázal mu: Bež pohľadať šípy, ktoré vystrelím. Kým chlapec bežal, vystrelil ponad neho šíp. 37 Keď prišiel chlapec na miesto, kam Jonatán vystrelil šíp, zavolal na chlapca: Šíp by mal byť ďalej od teba. 38 Jonatán znova zavolal na chlapca: Nestoj, poponáhľaj sa. Chlapec pozbieral šípy a prišiel k svojmu pánovi. 39 Nevedel však, o čo ide; vedeli to iba Jonatán a Dávid. 40 Jonatán dal svoju výzbroj chlapcovi, čo ho sprevádzal, a povedal mu: Choď, zanes to do mesta. 41 Keď chlapec odišiel, Dávid vstal od južnej strany úkrytu, padol tvárou na zem a trikrát sa poklonil. Potom sa obaja pobozkali a spoločne plakali, najmä Dávid. 42 Jonatán povedal Dávidovi: Choď v pokoji a pamätaj, čo sme si obaja prisahali v Hospodinovom mene. Nech je Hospodin natrvalo svedkom medzi mnou a tebou, medzi mojím a tvojím potomstvom. |
