Hľadaný výraz: 1 kings 2, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, rozkázal svojmu synovi Šalamúnovi: 2 Ja už odchádzam cestou každého pozemšťana, ale ty buď silný, buď mužom! 3 Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš, 4 a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela. 5 Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách. 6 Urob podľa svojej múdrosti, ale jeho šedinám nedaj v pokoji zostúpiť do záhrobia. 7 Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom. 8 No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom. 9 Ty ho však nenechaj bez trestu, veď si múdry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do podsvetia. 10 Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. 11 Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. 12 Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. 13 Vtedy prišiel Chaggitin syn Adónija k Šalamúnovej matke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Prichádzaš v pokoji? Odpovedal: V pokoji. 14 Pokračoval: Chcem ti niečo povedať. Povedala: Hovor! 15 Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin. 16 Teraz mám k tebe jedinú prosbu; neodmietni ma! Odvetila mu: Hovor! 17 On povedal: Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne - nech mi dá Šunémčanku Abíšagu za ženu. 18 Batšeba povedala: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa. 19 Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravici 20 a povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa. 21 Nato povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšagu za ženu tvojmu bratovi Adónijovi. 22 Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin. 23 Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu! 24 Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie! 25 Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel. 26 Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec. 27 Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle. 28 Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára. 29 Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho! 30 Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi. 31 Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb. 32 Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska. 33 Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina! 34 Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti. 35 A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára. 36 Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj. 37 Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu. 38 Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní. 39 Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate, 40 Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu. 41 Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí odišiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil, 42 kráľ si dal zavolať Šimeího a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nevaroval som ťa: V deň, keď vyjdeš a pôjdeš niekam, ber na vedomie, že istotne zomrieš? Ty si mi povedal: Toto slovo je dobré, počul som. 43 Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hospodinovi a príkaz, ktorý som ti dal? 44 Ďalej povedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé si podľa svojho vedomia vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu. 45 Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón pevný pred Hospodinom až naveky. 46 Nato kráľ vydal rozkaz Benájovi, synovi Jehójádovmu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúnovej. |
