1 Naučenia Lamuela, kráľa Massy, ktorým ho naučila jeho matka. 2 Čo, syn môj, čože, syn môjho života, čo (ti), syn mojich sľubov, (povedať)? 3 Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám (záletným) a svoju ľúbosť (tým, čo vedia) kráľov zahubiť. 4 Nesluší kráľom, Lamuel, (nesluší kráľom) víno piť a panovníkom túžiť za nápojom opojným. 5 Veď ináč pri popíjaní (by mohli) zabudnúť na zákon a poprekrúcať právo všetkých bedárov. 6 Dávajte chudákovi nápoj opojný a víno ľuďom skleslým na mysli, 7 nech sa napije a zabudne na svoju veľkú chudobu a nech už ďalej nespomína na svoj trud! 8 Otváraj svoje ústa za zmĺknutého v pravote všetkých ponechaných (na seba)! 9 Otváraj svoje ústa, spravodlivo súď a zastávaj sa práva (človeka) biedneho a chudobného! 10(Alef)Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly. 11(Bet)Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v nej, bo núdze o zisk niet. 12(Gimel)Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života. 13(Dalet)Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky. 14(He)Hľa, podobá sa lodiam kupeckým: zďaleka dováža si výživu. 15(Vau)Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám. 16(Zain)Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk. 17(Chet)Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená. 18(Tet)Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo za noci. 19(Jod)Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno. 20(Kaf)Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera. 21(Lamed)Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch. 22(Mem)Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom. 23(Nun)Navôkol povestný je jej muž pri bránach na zasadaniach so starcami krajiny. 24(Samech)Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába, a kupcom odpredáva opasky. 25(Ajin)Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň. 26(Pe)Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku. 27(Çade)Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého. 28(Qof)Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa ju pochvalou: 29(Reš)„Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla.“ 30(Šin)Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána. 31(Tau)(Tak teda) dožičte jej z ovocia jej rúk a nech jej skutky zvestujú v bránach jej chválu!
|
