Hľadaný výraz: Job 34, Preklad: Katolícky preklad, Počet výsledkov: 1
| 1 A Elihu vravel: 2 „Nože, moje slová počúvajte, mudrci, vy, učenci, tiež mi sluchu dožičte, 3 lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie. 4 Stanovme si teda, čo spravodlivé je, a to čo je dobré, vedzme vospolok. 5 Jób tu totiž hovoril: »Ja spravodlivý som, ale moje právo Boh mi odoprel. 6 Hoci v práve som ja, akoby som cigánil, z rán sa nevystrábim, bár som bez viny.« 7 Ktorýže to človek vyrovná sa Jóbovi, čo by ani vodu píjal rúhanie, 8 ktorý by sa spolčil hoci so zločincami, ba aj ku hriešnikom by sa pridružil? 9 Veď on (vlastne) tvrdil: »Neosoží človeku, ak si nažíva on s Bohom v priateľstve.« 10 Počúvajteže ma, vy mužovia rozvážni: Nešľachetnosť iste ďaleko je od Boha, nespravodlivosť od Všemohúceho, 11 bo on podľa skutkov dáva ľuďom (odplatu), jak sa človek správa, tak aj zaobchádza s ním. 12 To už naozaj nie, Boh zlo veru nerobí. Všemohúci nedá právo povaliť. 13 Ktože mohol jemu zveriť jeho vlastnú zem a ktože mu mohol celý svet odovzdať? 14 Keby svojmu dychu dal on k sebe vrátiť sa, keby svojho ducha naspäť zobral si, 15 všetko (živé) telo zaraz pohynulo by, človek by sa taktiež na prach obrátil. 16 Ak máš teda rozum, len si toto vypočuj, zvuku mojich slov ty sluchu doprajže: 17 Či by vládnuť mohol ten, kto právom pohŕda? Chceš ty súdiť azda najvýš spravodlivého? 18 Toho, ktorý rečie: »Lotor!« kráľovi, veľkomožným zasa: »Bezbožníci (ste)!«? 19 Stranu nenadŕža iste ani kniežatám, bohatému nedá prednosť pred núdznym. Lebo oni všetci sú jeho rúk výtvorom, v okamihu pomrú, tak sa pominú: 20 O polnoci samej ľud sa môže pobúriť, len tak šmahom ruky zvrhne vladára. 21 Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on. 22 Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo. 23 Neurčuje nikdy človekovi lehoty, by sa dostanovil na súd pred Boha. 24 Veľkomožných zničí on bez vyšetrovania, iných na ich miesto ustanoví hneď. 25 Jemu dobre známe sú všetky ich počiny, v noci ich podvráti, budú zdrvení. 26 On ich iste skrotí ani dákych zločincov na mieste tom, čo je všetkým na očiach, 27 bo sa oni takto odvrátili od neho, ani jednu z jeho ciest uznať nechceli. 28 Dá on, by sa k nemu vzniesol výkrik biedneho, výkriky úbohých vždycky počuje. 29 Keď však odpočíva, kto ho môže odsúdiť, keď zakryje si tvár, kto ho uvidí? 30 Bedlí nad národom aj nad každým človekom, aby k vláde nikto z tých sa nedostal, ktorí národ iba kruto sužujú. 31 No ak Bohu zlosyn povie: »Bol som zvedený, nikdy sa už zlého nedopustím ja. 32 Dokiaľ nepochopím, nože, ty ma poučuj, ak som spravil chybu, už ju nespácham,« 33 podľa tvojej mienky má ho ihneď odmeniť, pretože sa rúhaš (Bohu samému)? Veď si ty sám začal, ja nie, veru, zaiste, čo si sa dozvedel, porozprávajže! 34 Mužovia mi umní takto budú hovoriť, každý múdry človek, čo ma počuje: 35 »Jób ver' nerozpráva, jak sa svedčí na vedu, jeho slová isto nie sú rozvážne. 36 Lenže Jób tiež bude preskúmaný naskrze pre tie reči svoje, hodny hriešnikov, 37 bo si on hromadí vinu jednu na druhú, zo svojich priestupkov smeje sa tu pred nami, množí svoje slová proti Pánovi.«“ |
