| Sdc 1 | Po Jozueho smrti sa Júda s Simeonom vybrali do boja a pri Bezeku porazili 10000 Kanaánčanov a Farezejcov. Ich kráľa Adonibezeka zajali a odťali mu palce na rukách a nohách tak, ako on robil svojim kráľom. Potom ho priviedli do Jeruzalema, kde zomrel. Potom Júdovi synovia zaujali Jeruzalem, vyhubili ho mečom a podpálili. Nato tiahli proti Kanaánčanom, ktorí bývali na vrchovine v Negebe a v nížine. Kaleb sľúbil svoju dcéru Aksu za ženu tomu, kto dobyje Karjat-sefer. Dobyl ho Otoniel, syn mladšieho Kalebovho brata a dal mu svoju dcéru za ženu. Ako veno dostala pole a vodné pramene. Synovia Kenejcu, Mojžišovho svokra sa usadili v Júdskej púšti. Júda s bratom Simeonom porazili obyvateľov Safátu a mestu dali meno Horma (Kliatba). Dobil aj Gazu, Askalon a Akaron a Pán bol s Júdom. Obyvateľov nížiny nemohli vypudiť, lebo mali železné vozy. Hebron dali Kalebovi, ako rozkázal Mojžiš a on odtiaľ vypudil troch Enakových synov. Jebuzejcov Benjamínovi synovia nevypudili a bývajú s nimi v Jeruzaleme dodnes. Zabulon, Aser, Neftali ani Dan nevyhnali obyvateľov, tí však museli na nich robiť. |
| Sdc 2 | Pánov anjel vravel Izraelovým synom, že zmluvu, ktorou prisľúbil krajinu ich otcom nezruší, ale preto že porušili príkaz, aby zbúrali oltáre obyvateľov krajiny a neuzatvárali s nimi zmluvy, Pán nevyženie obyvateľov, stanú sa odporcami a ich bohovia budú pascou. Ľud sa nato dal do plaču a to miesto nazvali Bochim (Plačúci). Izraelovi synovia robili, čo je zlé v Pánových očiach, slúžili bálom a opustili Pána. Pánov hnev vzbĺkol proti nim, dal ich do ruky okolitých nepriateľov a vodilo sa im zle. Pán vzbudzoval sudcov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk lúpežníkov, lenže ani ich neposlúchali. Pán nevypudí pred nimi ani jeden národ, aby ich vyskúšal, či sa budú pridŕžať Pánovej cesty. |
| Sdc 3 | Pán ponechal národy, aby ich skúšal. Ostalo päť filištínskych vodcov, Kanaánčania, Sidončania a Hevejci. Bývali aj uprostred Hetejcov, Amorejčanov, Ferezejcov a Jebuzejcov. Brali si ich dcéry za manželky a svoje dcéry dávali ich synom a slúžili ich bohom. Vzbĺkol Pánov hnev a predal ich do ruky Chusana Rasataim, kráľa z Aram Naharajim. Izraelovi synovia mu slúžili osem rokov. Volali v Pánovi a Pán vzbudil osloboditeľa, Otoniela, syna Kenéza, mladšieho Kalebovho brata. Vytiahol do boja a Pán dal do jeho ruky Chusana Rasataima a krajina mala 40 rokov pokoj. Potom Otoniel zomrel. Ale synovia Izraela opäť robili, čo sa nepáči Pánovi a preto Pán dodal odvahy moabskému kráľovi Eglonovi a s Amončanmi a Amalekitmi porazil Izrael a vládol nad nim 18 rokov. Izraelovi synovia opäť volali k Pánovi a Pán im vzbudil osloboditeľa, Gerovho syna Aoda, Benjamínovca, ľavorukého muža. Po ňom poslali Izraelovi synovia dary kráľovi Eglonovi. Aod si zhotovil piaď dlhý dvojsečný meč a pripásal si ho na pravý bok pod šaty. Eglon bol tučný a keď prijal dary, prepustil ľudí, čo niesli dary. Aod mu povedal, že má preňho Božie slovo, a keď sa postavil, vrazil mu meč do brucha. Zavrel za nim dvere a vzdialil sa. Potom ho tam našli služobníci. Aod unikol a pod jeho vedením pobili Moabčanov a krajina mala pokoj 80 rokov. Po ňom bol Anatov syn Samgar, ktorý pobil voliarskou palicou 600 filištínskych mužov a oslobodil Izrael. |
| Sdc 4 | Po Aodovej smrti Izraeliti opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý ich náramne utláčal 20 rokov. Jeho vojvodca bol Sisara. Izraelovi synovia volali k Pánovi. V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora. Dala si zavolať Abinoemovho syna Baraka a posiela ho proti Sisarovi, ktorého mu dá Pán do ruky. Spolu s Deborou a 10000 mužmi vytiahli na vrch Tábor. Pán uviedol do zmätku Sisarove vojko, Barak prenasledoval železné vozy a celé vojsko do jedného padlo ostrím meča. Sisara utekal pešo a ukryl sa s stane u Heberovej ženy Jahel. Ľahol si u nej a Jahel mu vrazila kladivom stanový kolík do spánku, až prenikol do zeme a zomrel. Izraeliti napokon zničili aj kanaánskeho kráľa Jabina. |
| Sdc 5 | V ten deň Debora a Barak spievali Pánovi oslavnú pieseň. |
| Sdc 6 | Izraeliti znova robili, čo je zlé v Pánových očiach a Pán ich na sedem rokov vydal do ruky Madiánčanov. Robili si skrýše na horách a často sa stávalo, že došli Madiánčania, Amalekiti a synovia východu, znivočili im úrodu a pobrali im dobytok. Zbiedení volali k Pánovi. Pánov anjel sa prihovoril Joasovmu synovi Gedeonovi a povoláva ho, aby vyslobodil Izraelitov. Gedeon pripravil kozliatko a nekvasené chleby a položil to na skalu. Ako znamenie pánov anjel vystrel koniec palice, čo mal v ruke a zo skaly vyšľahol oheň a strávil mäso a chleby. Nato Pánov anjel zmizol. Gedeon tam postavil Pánovi oltár. Potom mu Pán prikázal, aby zbúral Bálov oltár, ktorý patril otcovi, zoťal Ašeru, ne dreve ktorej obetuje býka. Urobil tak v noci a na vrchole pevnosti postavil oltár Pánovi. Chceli ho za to zabiť, ale potom povedali: „Nech si Bál bojuje proti nemu“ a nazvali ho Jerobál. Gedeon zvolal Izraelove kmene. Žiadal od Pána dôkaz, že on má vyslobodiť Izrael. Nechal cez noc vlnené rúno na humne a všade bolo sucho, iba na rúne bola rosa a po druhej noci bolo rúno suché a na celej zemi bola rosa. |
| Sdc 7 | Pán vravel Gedeonovi, že ľudu, ktorý bol s ním je mnoho a potom by sa mohli vychvaľovať, že Madiánčanov pobili vlastnými silami, preto kázal, aby odišli všetci bojazlivý a nesmelý. Nato odišlo 22000 mužov, kým 10000 ostalo. Pán povedal, že ich je stále mnoho a kázal im ísť k vode. Tých čo lízali vodu ako pes bolo 300 a ostatní si pri pití kľakli. Pán povedal, že s tými 300 mužmi, ktorí lízali vodu, chce ich vyslobodiť a Madiánčanov dať do jeho ruky. Všetok ostatný ľud poslal domov. Pán poslal Gedeona so sluhom Farom do tábora. Madiánčanov, Amalekitov s synov východu bolo ako kobyliek. Tam si vypočul, ako sa dvaja zhovárali o sne, ako sa kotúľal bochník chleba do madiánskeho tábora a keď narazil do stanu, stan sa prevrátil a zostal tak ležať. Ten druhý mu povedal, že to je meč Gedeona, ktorému dal Boh do ruky celý tábor. Keď si to Gedeon vypočul, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: „Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky madiánaky tábor.“. Všetkým dal do ruky trúby a prázdne džbány a do džbánov fakle. Priblížili sa k táboru, zatrúbili, roztrieskali džbány a zostali okolo tábora. Kým trúbili sa 300 trúbach, Pán obrátil meč jedného proti druhému a tábor utekal až na pomedzie Abel-Mehuly. Zvolali izraelské mužstvo z Neftaliho, Asera a Manasessa a prenasledovali Madiánčanov. Efraimovci obsadili vody až k Jordánu a zajali a zabili dve madiánske kniežatá, Oreba a Zeba. |
| Sdc 8 | Efraimovci sa hnevali na Gedeona, že ich nezavolal do boja, ale potom ich upokojil. Gedeon prenasledoval madiánskych kráľov Zebea a Salmanu, ktorí boli aj s 15000 mužmi. Padlých bolo asi 120000 mužov. Skotskí a fanuelskí náčelníci odmietli dať Gedeonovmu vojsku chleba, za čo im Gedeon pohrozil. Prepadol tábor. Ktorý sa už cítil v bezpečí, zajal obidvoch kráľov a uviedol tábor do zmätku. Za to, že mu skotskí muži nedali chlieb, zmlátil ich bodľačím púšte. Zbural aj vežu Fanuela a pozabíjal ich mužov, ako im povedal, keď prenasledoval kráľov. Za to, že Zebee a Salman zabili jeho bratov v tábore, kázal svojmu prvorodenému, Jetrovi, aby ich zabil. On však nevytasil meč, tak ich zabil Gedeon. Izraelovi synovia chceli Gedeona za kráľa, on však odmietol s tým, že Pán je ich kráľom. Pýtal si od nich len zlaté prstene, ktoré ukoristili. Kým žil, krajina mala 40 rokov pokoj. Mal mnoho žien a 70 synov. Jeho vedľajšia žena mu porodila aj syna Abimelecha. Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku. Po jeho smrti sa však Izraelovi synovia zvrhli, urobili si bohom Bál-berita a nepamätali na Pána. |
| Sdc 9 | Abimelech nahovoril bratov svojej matky, aby o ňom verejne prehlasovali, že je vhodný na kráľa a srdcia sichemských občanov sa k nemu naklonili. Dali mu z chrámu Bál-berita 70 šeklov striebra, za ktoré si najal družinu povaľačov a bezočivcov s ktorými pozabíjal všetkých svojich bratov, iba najmladší Joatam sa skryl. Nato obyvatelia ustanovili Abimelecha za kráľa. Joatam volal: Ak čestne urobili, nech sa radujú, ak nie, nech vyšľahne oheň a Abimelecha a strávi občanov a oheň z občanov nech strávi Abimelecha. Panoval nad ľudom tri roky a potom Boh poslal ducha nezhody medzi neho a sichemských občanov, takže mu ostali neverní. Občania postavili proti nemu zálohy na vrcholoch hôr a olupovali každého, kto prichádzal po ceste. Obedov syn Gál začal poburovať sichemčanov proti Abimelechovi a jeho správcovi Zebulovi. Abimelech sa na Zebulovu radu vybral aj s vojskom do zálohy na vrchy. Ráno Gál vytiahol a zastavil sa pri mestskej bráne a vtedy Abimelech s vojskom vyrazil zo zálohy, bojovali spolu a donútil Gála k ústupu. Zebul vyhnal Gála a nesmeli už ostať v Sicheme. Na druhý deň vyšiel ľud do poľa a Abimelech vyrazil proti nim, mesto zaujal a rozbúral a ľudí pobil. Asi 1000 obyvateľov, ktorí sa ukryli na sichemskej veži, Abibelech podpálil aj s hradbami. Abimelech zaujal aj Tebes a všetci obyvatelia sa uchýlili do veže. Keď chcel vežu podpáliť, zhodila mu jedna žena na hlavu mlynský kameň a prerazila mu lebku. Abimelech kázal sluhovi aby ho prebodol a tak zomrel. Keď Izraeliti videli, že je mŕtvy, vrátili sa všetci domov. Tak Boh odplatil Abimelechovi zločin, keď zabil svojich 70 bratov. |
| Sdc 10 | Potom povstal Isacharovec Tola, aby oslobodil Izrael, ktorý súdil 23 rokov. Po ňom povstal Jair, ktorý súdil 22 rokov. Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, slúžili cudzím bohom. Vzbĺkol Pánov hnev a vydal ich do ruky Filištíncov a Amončanov. Vodilo sa im zle a začali volať na Pána, no on ich už nechcel viac vyslobodiť. Odstránili cudzích bohov, začali slúžiť Pánovi a On sa zľutoval. |
| Sdc 11 | Galaádčan Jefte bol udatný. Bol synom neviestky, tak ho bratia vyhnali, aby nededil. S nemajetnými mužmi chodil po zboji. Počas vojny s Amončanmi sa vybrali starší Izraela za Jeftem a porsili ho, aby bol ich vodcom. Potom, ako mu prisľúbili, že bude ich vodcom aj potom, čo mu dá Pán Amončanov do ruky, Jefte šiel s nimi a ľud ho ustanovil za vodcu. Jefte vyslal poslov a amonský kráľ chcel späť svoje územie a odkázal kráľovi, že územie im patrí, pretože keď chceli prejsť ako putovali z Egypta, napadli ich, ale Pán im dal krajinu do ruky. Jefte sľúbil, že ak zvíťazí, dá Pánovi ako zápalnú obetu toho, kto mu vyjde v ústrety z dvier jeho domu. Vytiahol proti Amončanom a porazil ich. Keď sa vracal domov, vyšla mu tancujúc s bubienkami v ústrety jeho jediná dcéra. Roztrhol si odev, no sľub nemohol odvolať. Pustil ju na dva mesiace oplakávať panenstvo na hory a potom splnil sľub. |
| Sdc 12 | Efraimci sa vyhrážali Jeftemu, za to, že ich neprizval do boja. Jefte zhromaždil všetkých galaádskych mužov, zaútočil na Efraimcov a porazil ich. Keď chcel prejsť najaký utečenec, kázali mu, aby vyslovil „šibboleth“. Ak to nevedel správne vysloviť, zabili ho, lebo tak sa ukázalo, že bol Efraimec. Vtedy padlo z Efraima 42000 mužov. Jefte súdil Izrael šesť rokov a zomrel. Po ňom súdil Izrael Abesan sedem rokov, po ňom Ahialon a po ňom Abdon. |
| Sdc 13 | Synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach a Pán ich vydal na 40 rokov do ruky Filištíncov. Manueho manželka bola neplodná a ešte neporodila. Zjavil sa jej Pánov anjel a zvestoval jej, že porodí syna, ktorého hlavy sa britva nedotkne, bude zasvätený Bohu a on začne vyslobodzovať Izrael z ruky Filištíncov. Po Manueho modlitbe sa znova ukázal Pánov anjel a zopakoval, aby nepožívala nič z viniča, ani nič nečisté. Obetovali Pánovi kozľa ako zápalnú obetu a anjel vystúpil v plameni oltára. Podľa toho spoznali, že to bol Pánav anjel a padli tvárou na zem. Narodil sa chlapec a dali mu meno Samson. Chlapec rástol a Pán ho požehnaval. |
| Sdc 14 | V Tamnate sa zahľadel do filištínskej dievčiny a požiadal rodičov, aby mu ju vzali za manželku. Ako raz zostupoval s rodičmi do Tamnaty, zareval oproti nemu maldý lev a on ho roztrhal holými rukami, ale otcovi a matke sa s tým nepochválil. O nejaký čas sa šiel pozrieť na mŕtvolu leva a našiel v nej roj včiel a med. Nabral si ho do rúk a vyjedal. Potom zostúpil k žene a vystrojil hostinu tak, ako to robievali mladoženísi. Samson dal družbom hádanku a stavil sa s nimi o 30 šiat a oblekov. Hádanka znela: „Z požierajúceho vyšiel pokrm a zo silného vyšla sladkosť“. Tri dni nevedeli rozlúštiť hádanku, tak pohrozili žene a tá pred ním vyplakávala a naliehala. Od jej prezradil rozlúštenie a ona to vyzradila svojim krajanom. Na siedmy deň mu dali odpoveď: „Čo je sladšie nad med a čo je silnejšie nad leva“. Zostúpil na neho Pánov duch, zašiel do Askalona a tam pobil 30 mužov, pobral im odevy a dal ich tým, ktorí rozlúštili hádanku. Samsonovu ženu však dali jednému z družbov. |
| Sdc 15 | V dňoch žatvy chcel Samson navštíviť svoju manželku a priniesol jej kozliatko. Jej otec mu však nedovolil vojsť k nej, povedal, že ju už dal družbovi a ponúkol mu mladšiu dcéru. Samson vyšiel, nachytal 300 šakalov, priviazal im na chvosty horiace fakle a pustil ich do obilia, ktoré zhorelo. Za to Filištínci upálili otca aj s dcérou a chceli chytiť Samsona. Hľadali ho u Júdovcov, ktorí ho poviazali a zo strachu ho chceli vydať Filištíncom. Keď prišli do Lechy, Filištínci mu vyšli výskajúc v ústrety. Zostúpil na neho Pánov duch, roztrhal povrazy a osliou čeľusťou pobil 1000 Filištíncov. Volal k Pánovi, že zomrie smädom a tak Pán dal, aby vyvrela z priehlbiny voda. Súdil Izrael 20 rokov za čias Filištíncov. |
| Sdc 16 | Raz šiel Samson do Gazy a vošiel k neviestke. Rozchýrilo sa to, číhali na neho a keď sa rozvidnie, chceli ho zabiť. O polnoci vstal, vytrhol mestskú bránu, vyložil si ju na plecia a vyniesol na končiar naproti Hebronu. Potom sa zamiloval do ženy menom Dalila. Filištínsky náčelníci jej kázali, aby od neho vyzvedela, v čom je jeho sila. Tri krát oklamal Dalilu, no napokon jej prezradil, že jeho sila sa skrýva v tom, že jeho hlavy sa ešte britva nedotkla. Ona ho uspala na svojich kolenách, ostrihala mu z hlavy sedem vrkočov a zavolala filištínskych náčelníkov. Tak ho oslabila a sila od neho odišla. Chytili ho, vylúpili mu oči a uväznili ho, kde musel točiť mlyn. Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli. Filištínski náčelníci oslavovali v dome so stĺpami a dali zavolať aj Samsona, aby im zahral. Došli tam aj všetci filištínski náčelníci a na streche bolo asi 3000 mužov a žien. Samson však vzýval Pána a prosil ho o silu, aby sa mohol pomstiť. Tu Samson nahmatal dva stĺpy, zaprel sa do nich a dom za zrútil. Spolu s ním zomrelo viac ľudí, ako pobil za svojho života. Jeho bratia ho pochovali v hrobe jeho otca Manua. |
| Sdc 17 | Muž menom Micha sa priznal matke, že jej vzal 1100 šeklov striebra, pre ktoré vyhlásila kliatbu. Vrátil ich matke a ona dala urobiť z 200 šeklov modlu s obťahom. Micha mal doma svätyňu, zhotovil aj efód a ustanovil jedného zo svojich synov za kňaza. Istý levita prechádzal ako cudzinec a Micha mu navrhol, aby u neho zostal a bol mu otcom i kňazom. Livita s tým súhlasil. |
| Sdc 18 | V tom čase nebolo v Izraeli kráľa. Kmeň Danovcov si hľadal územie na osídlenie a vyslali päť mužov, aby preskúmali krajinu. Prišli do Michovho domu a levita im na ich dopytovanie povedal, že ich cesta je milá Bohu. Tak sa pobrali ďalej a prišli do Lais, kde videli bezstarostných, pokojných obyvateľov. Keď sa vrátili, povedali, že v krajine je hojnosť a treba ju len zaujať. Vytiahlo teda 600 vyzbrojených mužov a zastali pri Michovom dome. Zobrali modlu, efód a terafim a navrhli levitovi, aby sa stal kňazom celého kmeňa. To sa levitovi zapáčilo a pripojil sa k nim. Micha za nimi kričal, no nakoniec sa radšej vrátil do svojho domu. V Lais obyvateľov pobili a mesto vypálili. Potom si mesto postavili, usadili sa v ňom a nazvali ho Dan, podľa svojho otca. Danovci si postavili modlu a Jonatán a jeho synovia boli kňazmi až do dňa, keď bola krajina vyľudnená. |
| Sdc 19 | V čase, keď nebolo v Izraeli kráľa, usadil sa istý levita v Efraimskom pohorí. Vzal si vedľajšiu ženu z Betlehema a ona sa na neho nahnevala a odišla do domu svojho otca. Bola tam štyri mesiace a vybral sa za ňou aj so svojim sluhom a dvoma oslami. S jej otcom jedli a popíjali a niekoľko dní sa chystal už odísť, no jej otec ho zakaždým prehovoril, aby ostal. Nakoniec odišiel aj s vedľajšou ženou do blízkosti Jebuza, teda Jeruzalema. Deň sa už schýlil a sluha navrhoval, aby tam prenocovali, no išli ďalej, lebo tam nebolo Izraelových synov. Došli do Gabay, zložili sa na námestí, no nebolo nikoho, kto by ich prichýlil. Z poľa sa vracal starec, ktorý ich doviedol do svojho domu. Jedli, pili a keď už boli v dobrej nálade. Zlosynovia z mesta obstali dom a tĺkli na bránu a chceli zneužiť muža, čo k nemu prišiel. Starec im otvoril a levita im dal von svoju vedľajšiu manželku. Oni ju znásilnili a týrali až do rána. Keď jej pán ráno vstal, družka ležala pri dverách. Keď neodpovedala, naložil ju na osla a odišli. Keď dorazili domov, rozrezal ju nožom na 12 častí a rozposlal po celom Izraelovom území. |
| Sdc 20 | 400000 ozbrojených Izraelitov od Dana po Bersabu sa zhromaždilo do Masfy. Levita im všetko rozpovedal, čo sa mu prihodilo v Benjamínovej Gabae. Lósom vybrali každého desiateho a zhromaždili sa spolu k mestu. Žiadali, aby im vydali tých zločincov, no Benjamínovci zvolali 26000 mužov okrem 700 mužov z Gabay. Izraelitom Pán povedal, že Júda zaútočí najsamprv. Izraeliti sa utáborili pri meste, Benjamínovci zaútočili a zabili 22000 mužov. Pán povedal, že Izraeliti majú ešte zaútočiť, no aj na druhý deň ich padlo 18000. Izraeliti plakali a priniesli Pánovi zápalné obety. V tých dňoch tam bola archa zmluvy a službu konal Finés, syn Eleazara, Áronovho syna. Pán im povedal, že majú zaútočiť a dá im Benjamínovcov do ruky. Izraeliti postavili mužov aj do zálohy a keď Benjamínovci proti nim zaútočili, Izraeliti predstierali útek a v ten deň pobili 25100 Benjamínovcov. Izraelská záloha pobila celé mesto Gabae a nechali z neho vystupovať dym. Keď to zbadali Benjamínovci, preľakli sa a utekali na púšť, no aj tých pobili mečom. Ku skale Remon sa podarilo újsť 600 mužom, kde ostali štyri mesiace. Všetky Benjamínovské mestá vypálili a všetkých pobili mečom. |
| Sdc 21 | Izraeliti zložili pri Masfe prísahu, že nedajú svoje dcéry Benjamínovcom za manželky. Kto by sa nedostavil na zhromaždenie, bude potrestaný smrťou. Zistili, že sa nedostavil nikto z Jábesa Galaádskeho a preto ich všetkých pobili a nechali iba 400 panenských dievčat. Aby nevymizol Izraelský kmeň, tak po posloch odkázali mužom na skale Remon, že si s nimi želajú pokoj. Vtedy sa Benjamínovci vrátili a dali im manželky, ktoré ostali z Jábesa Galaádskeho. Aby sa ušla manželka každému, poslali ich do Šílu, aby si na slávnosti uchytili šílske dcéry. Vrátili sa do svojho dedičného podielu, postavili si mestá a usadili sa v nich. V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa a každý si robil, čo sa mu páčilo. |
