| Dan 1 | Za panovania júdskeho kráľa Jokaima prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor k Jeruzalemu a po obliehaní si ho podrobil. Odniesol aj nádoby z Božieho domu. Kráľ prikázal, aby spomedzi synov Izraela vybrali vnímavých mladíkov bez chyby, pekného zovňajšku, aby boli schopní stáť v kráľovskom paláci. Učili ich chaldejskému písmu aj reči a pripravovali, aby po uplynutí troch rokov stáli pred kráľovou tvárou. Každý deň ich sýtili kráľovským pokrmom. Spomedzi júdovcov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš, ktorým dal veliteľ eunuchov mená Baltazár, Sidrach, Misach a Abdenago. Daniel sa nechcel poškvrniť kráľovským pokrmom a vínom, tak prosil veliteľa eunuchov, aby nemuseli jesť tento pokrm. On sa však obával, aby kráľ nezbadal, že sú chudší a tak na skúšku jedli desať dní lúšteniny a vodu. Keď sa po desiatich dňoch ukázalo, že ich tváre sú krajšie ako ostatných, dávali im odvtedy tento pokrm. Týmto štyrom mladíkom dal Boh múdrosť a Daniel porozumel každý sen. Aj kráľ si všimol, že sú desať krát vyššie, ako všetci čarodeji a veštci v jeho kráľovstve. |
| Dan 2 | Raz sa Nabuchodonozorovi prisnil sen. Dal si zavolať všetkých čarodejov a veštcov, nič im o sne nepovedal a chcel po nich, aby mu povedali obsah sna aj jeho výklad. Ak mu sen nepovedia, všetkých rozseká na kusy a ak mu ho povedia aj s výkladom, dostanú veľkú odmenu. Chaldejci mu odpovedali, že na zemi niet takého človeka, čo by mu to povedal. Nato sa kráľ veľmi nahneval a vydal rozkaz pozabíjať všetkých mudrcov, aj Daniela a jeho spoločníkov. Daniel požiadal kráľa, aby mu dal čas, že mu oznámi riešenie. Daniel rozpovedal túto vec spoločníkom, aby vyprosili od Boha milosť. V nočnom videní mu bolo odhalené toto tajomstvo, za čo potom velebil Boha. Keď ho predviedli pred kráľa, oznámil mu, že Boh mu to zjavil, aby poznal myšlienky svojho srdca a rozpovedal mu obsah jeho sna: Videl veľkú sochu s hrozným výzorom. Hlavu mala zo zlata, prsia a ramená zo striebra, brucho a boky z kovu, stehná zo železa a nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny. Odlúpil sa kameň a rozdrúzgal jej nohy až zo sochy neostalo nič. A z toho kameňa sa stal veľký vrch, ktorý zaplnil celú zem. Oznámil mu aj výklad, že kráľ je tá hlava zo zlata. Po ňom povstane iné menšie kráľovstvo a ďalšie, tretie kráľovstvo z kovu a štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, čo všetko drúzga. A nohy zo železa pomiešaného s hlinou znamenajú, že kráľovstvo bude z časti mocné a z časti krehké. Boh vzbudí kráľovstvo, ktoré zruší všetky tie kráľovstvá a to sa už nikdy nerozpadne. Nato sa Nabuchodonozor začal Danielovi klaňať, uznal jeho Boha a ustanovil ho za vládcu nad celou provinciou a náčelníka mudrcov. Daniel ho však uprosil a spravovaním provincie poveril Sidracha, Misacha a Abdenaga. |
| Dan 3 | Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu a zhromaždil všetkých predstavených a kniežatá na jej posviacku. Oznámili, že keď začujú hlas rohu, flauty, citary a ďalších nástrojov, tak musia padnúť na zem a klaňať sa soche. Kto tak neurobí, bude hodený do rozpálenej pece. Chaldejskí muži žalovali kráľovi, že Sidrach, Misach a Abdenago sa neklaňajú soche. Dal si ich zavolať, no oni povedali, že si nectia jeho bohov a odmietli sa klaňať. Kráľ sa rozzúril, zviazal ich a rozkázal pec rozpáliť sedem krát viac ako inokedy. Troch mládencov hodili do rozpálenej pece až od žiaru pri tom zahynuli chlapi, ktorí ich tam hádzali. Oni sa prechádzali uprostred plameňov a velebili Boha. Azariáš (Abdenago) stál uprostred ohňa a zveleboval Boha. Spolu s nimi zostúpil do pece Pánov anjel a plamene sa ich vôbec nedotýkali. Všetci traja akoby jednými ústami dobrorečili Bohu. Kráľ Nabuchodonozor udivený pozeral na štyri postavy v ohni a zavolal ich von z pece. Nato uznal ich Boha a vydal rozkaz, že kto sa prehreší proti Bohu, bude roztrhaný na kusy. |
| Dan 4 | Nabuchodonozor mal ďalší sen, dal zavolať vykladačov snov a rozpovedal im ho, no oni nevedeli dať výklad. Napokon rozpovedal sen aj Danielovi (Baltazárovi): Videl vo sne krásny strom, ktorý siahal až po nebo, v ktorom sídlilo množstvo vtákov a z neho sa sýtilo každé telo. Svätý strážca zostúpil z neba hlasno volal, aby vyťali strom a nechali iba jeden z jeho koreňov v okovách. Ľudské srdce nech mu zamenia za zvieracie a nech prejde sedem časov, aby všetci videli, že Najvyšší je mocnárom. Daniel sa predesil a napokon mu povedal, že ten strom je on sám a vyženú ho bude sa zdržovať s poľnou zverou. Kráľovstvo mu však ostane, len čo sa dozvie, že nebesá sú mocné. Poradil kráľovi, aby odčinil svoje hriechy spravodlivosťou a milosrdenstvom, azda sa predĺži jeho bezpečnosť. Po dvanástich mesiacoch vyhnali kráľa spomedzi ľudí, jedol trávu ako dobytok a narástli mu dlhé vlasy. Po uplynutí dní sa mu vrátil rozum. Vyhľadali ho veľmoži a dosadili späť do kráľovstva. Chválil a vyvyšoval Kráľa nebies, ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche. |
| Dan 5 | Nabuchodonozorov syn, kráľ Baltazár, usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov. Dal priniesť nádoby, ktoré jeho otec dal odniesť z jeruzalemského chrámu a pili z nich. Vtom sa objavili prsty ruky a písali na múr. Keď to zbadal kráľ, zbledol, roztriasol sa a dal zavolať mudrcov, no oni nevedeli písmo prečítať. Nato priviedli Daniela a on mu povedal, že jeho otec bol silným kráľom a keď spyšnel, vyhnali ho spomedzi ľudí. Ty si si neponížil srdce, hoci si to všetko videl, vyvyšoval si sa a neoslavoval si Boha, preto sa objavili tieto prsty. Toto je význam tých slov: Boh urobil koniec tvojmu kráľovstvu, odvážili ťa na váhe a bol si priľahký. Že kráľovstvo je rozdelené a vydané Médom a Peržanom. Nato kráľ kázal Daniela obliecť do purpuru a dal mu vládnuť ako tretiemu v kráľovstve. V tú noc kráľa zabili. |
| Dan 6 | Kráľovstvo dostal Dárius Médsky, ktorý ustanovil v krajine 120 satrapov a nad nimi troch nášelníkov, z ktorých jedným bol Daniel, ktorý vynikal a kráľ ho zamýšľal povýšiť, preto hľadali zádrapku proti nemu. Nahovorili kráľa, aby podpísal neodvolateľný zákon, v ktorom sa hovorilo, že ktokoľvek by za 30 dní žiadal niečo od boha, alebo človeka, okrem kráľa, bude hodený do jamy s levmi. Daniel tri razy denne padal na kolená v modlitbe. Vtom vtrhli tí muži a našli ho modliť sa. Povedali o tom kráľovi a ten sa zarmútil a usiloval sa Daniela zachrániť. Na naliehanie hodili Daniela do jamy s levmi a vchod zapečatili. Kráľ o hlade prebdel noc a hneď ráno sa náhlil ku jame a volal na neho. Daniel sa ozval živý a kráľ sa zaradoval. Do jamy hodili tých, čo ho ohovárali, aj s rodinami a levy ich hneď roztrhali. Kráľ vydal rozkaz, nech sa v celom kráľovstve trasú pred Bohom Daniela. Danielovi sa darilo aj za kraľovania Dária aj Kýra. |
| Dan 7 | V prvom roku kraľovania kráľa Baltazára mal Daniel sen, v ktorom videl štyri zvláštne zvieratá, trón a na ňom starca s bielymi vlasmi, syna človeka ako vládol a dostal aj výklad k videniu. Štvrté hrozné zviera, čo všetko ničí, predstavuje kráľovstvo, ktorého kráľ bude hovoriť reči proti najvyššiemu a nivočiť svätých, ale napokon sa im odovzdá vláda. |
| Dan 8 | V treťom roku kráľa Baltazára mal Daniel videnie, v ktorom videl barana pri rieke a nijaké zviera neobstálo proti nemu. Bežal oproti nemu cap, ktorý mu dolámal rohy, prevalil ho. Capovi sa odlomil roh a namiesto neho vyrástli štyri. Narástol, odňal knežaťu vojska ustavičnú obetu a zvrhol miesto jeho svätyne. Svätý povedal, že po 2300 večeroch sa oslobodí svätyňa. Pred Danielom zastal muž, padol pred ním na tvár, no on ho zodvihol a dal mu vysvetlenie k videniu o konečných časoch. Baran znamenal médskeho a perzského kráľa, cap je grécky kráľ a z jeho kráľovstva povstanú štyri. Povstane bezočivý kráľ, bude pustošiť, ničiť mocnárov i svätý ľud, bude však zničený. Daniel omdlieval a chorľavel a slúžil kráľovi. Nebolo nikoho, kto by videnie vyložil. |
| Dan 9 | V prvom roku kráľa Dária pochopil Daniel, že sa má naplniť 70 rokov, kým bude Jeruzalem v zrúcaninách, ako prorokoval Jeremiáš, tak sa postil, modlil k Pánovi a vyznával, že zhrešil on aj celý ľud. Ešte sa modlil, keď priletel muž, Gabriel, ktorého už videl vo svojom videní, dotkol sa ho, počúval ho a riekol, že ho prišiel poučiť a vyložil mu videnie: Je určených 72 týždňov, aby prestal hriech a uzmierila sa vina. Zabijú pomazaného, hoci nemá žiadnej viny. Ľud s kniežaťom, ktorý príde, zničí mesto aj svätyňu a nakoniec bude pustošenie vo vojne. |
| Dan 10 | Daniel mal videnie človeka odiateho do plátna, mal ohnivé oči, ramená a nohy mal ako svit ligotavého kovu a hlas ako hukot zástupu. Videnie videl sám, ostatní čo boli s ním ho nevideli. Keď počul zvuk jeho slov, padol na tvár ako omdletý, no ruka ho zdvihla a povedal, aby sa nebál, že mu prišiel vyložiť udalosti na konci dní. Dotkol sa ho a posilňoval ho. Povedal, že odchádza bojovať s perzským a potom s gréckym kniežaťom. |
| Dan 11 | Ešte traja králi povstanú v Perzii a štvrtý získa najväčšie bohatstvo. Povstane hrdinský kráľ, ktorý bude konať podľa svojej ľubovôle a jeho kráľovstvo sa rozdelí v prospech iných. Južný kráľ bude mocný, no jeden z jeho veliteľov sa vzmôže ešte viac a obsadí ešte väčšie územie. Potom detailne opisoval nezhody a boje severného a južného kráľovstva. |
| Dan 12 | Povstane veľké knieža Michal a ľud bude oslobodený; každý, koho nájdu zapísaného v knihe a mnohí zo zomrelých sa zobudia. Niektorí na večný život, iný na večnú potupu. Rozumní sa budú skvieť a tí, čo mnohých priviedli k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky. Daniel videl, ako jeden stál na jednom brehu rieky a iný na druhom. Pýtal sa muža oblečeného do plátna, kedy bude koniec týchto vecí a on odpovedal, že keď sa dovŕši zlomenie moci svätého ľudu. Ešte riekol: „Mnohí sa očistia, obielia a zbavia trosky; bezbožní budú konať bezbožne, ani jeden bezbožník nepochopí, ale rozumní pochopia.“ |
| Dan 13 | Bohatý babylončan Jokaim si zobral za manželku krásnu a bohabojnú Zuzanu. V tom roku boli za sudcov ustanovení dvaja starci, ktorí sa zdržiavali v jeho dome. Na poludnie, keď ľudia odišli, sa Zuzana chodievala prechádzať do záhrady pri dome. Keď ju starci videli, zahoreli k nej žiadostivosťou. Najprv to pred sebou skrývali, no keď sa rozišli a v zápätí stretli v záhrade, priznali sa jeden druhému a striehli na ňu. Raz za horúceho dňa šla s dvomi slúžkami do záhrady kúpať sa. Slúžky poslala po masti a keď odišli, pribehli k nej starci a hovorili jej, že ju chcú, tak aby sa im oddala, lebo budú svedčiť proti nej, že ju videli s mladíkom. Zuzana povedala, že radšej padne do ich rúk, než zhrešiť pred Pánom. Začala kričať, no kričali aj starci. Keď sluhovia začuli krik, vbehli pozrieť, čo sa deje a starci im rozpovedali svoje reči. Na druhý deň, keď prišiel ľud, zavolali aj Zuzanu a rozpovedali svoje krivé svedectvo, že keď poslala preč slúžky, prišiel mladík, ktorý bol ukrytý a zhrešil s ňou. Pribehli k nej starci, no mladík ušiel. Zástup starcom uveril a odsúdili ju na smrť. Zuzana na to zvolala veľkým hlasom k Pánovi, že svedčili proti nej falošne a umiera, hoci neurobila nič zlé. Pán vyslyšal jej hlas a vzbudil svätého ducha v Danielovi, ktorý zvolal veľkým hlasom, keď ju viedli na smrť, že on je čistý od krvi tejto ženy. Stal si doprostred a povedal, že bez stopovania pravdy odsúdili túto ženu, aby obnovili súd. Oddelili starcov od seba a jedného sa pýtal, pod akým stromom ich videl zhovárať sa. On odpovedal, že pod lentyškom. Odviedli ho a keď sa pýtal to isté druhého, ten mu odpovedal, že pod dubom. Nato celý zástup zvolal veľkým hlasom a dobrorečil Pánovi, ktorý zachraňuje tých, čo v neho dúfajú. Podľa Mojžišovho zákona starcov usmrtili a nevinná krv bola zachránená. Kráľ Astyag zomrel a kráľovstvo prevzal Peržan Kýros. |
| Dan 14 | Daniel bol kráľovým hosťom. Babylonci mali modlu, ktorá sa volala Bél a každý deň jej venovali múku, ovce a víno. Aj kráľ sa jej chodil každý deň klaňať. Kráľ hovoril Danielovi, že Bél je živý Boh, keď toľko jedla poje, no Daniel ho vysmial, že je len z blata a ešte nejedol. Nato sa kráľ nazlostil a povedal sedemdesiatim kňazom, ktorí slúžili Bélovi, že ak mu nedokážu, že to všetko poje Bál, tak zomrú a ak áno, tak zomrie Daniel. Bélovi kňazi povedali, aby kráľ predložil pokrmy a keď vyjdú nech zapečatí svojim prsteňom dvere. Nerobili si starosti, lebo pod stolom urobili tajný vchod. Kráľ predložil pokrmy, Danielovi sluhovia posypali na podlahu popol a potom zapečatil dvere. V noci, ako obyčajne, prišli kňazi a ich ženy a deti a všetko pojedli a popili. Ráno našli neporušenú pečať, tak otvorili dvere a kráľ zvolal: „Veľký si Bél a niet u teba nijakého podvodu“, no Daniel sa smial a ukázal mu na podlahe stopy. Nato ich dal kráľ pozabíjať a Daniel zrútil Béla aj s chrámom. Babylónci ctili veľkého draka a kráľ kázal Danielovi, aby sa mu tiež klaňal, no Daniel odmietol, že on sa bude klaňať jedine svojmu živému Bohu. Daniel vyzval kráľa, aby ho zmocnil, že porazí draka bez meča. Vzal smolu, loj a vlasy, uvaril to spolu a narobil bochníky, ktoré dal zjesť drakovi a nato ho roztrhlo. Keď to videli babylonci, rozhnevali sa a naliehali na kráľa, aby im vydal Daniela. Oni ho hodili do jamy so siedmimi hladnými levmi, kde bol 6 dní. V Júdsku bol prorok Habakuk, ktorý navaril jedlo pre žencov, no Pánov anjel mu povedal, aby ho zaniesol Danielovi do levovej jamy. Pánov anjel ho preniesol nad jamu s levmi, zavolal na Daniela a on sa potešil, že naňho Pán nezabudol a najedol sa. Na siedmy deň prišiel kráľ nariekať k jame, no uvidel Daniela sedieť uprostred levov a zvolal: „Veľký si, Pane, Bože Danielov“ a dal do jamy hodiť tých, čo chceli jeho záhubu a levy ich zožrali. Nato kráľ povedal: „Nech sa trasú pred Danielovým Bohom všetci obyvatelia zeme, pretože on je záchranca, ktorý robí znamenia a zázraky na zemi, veď vyslobodil Daniela z levovej jamy!“. |
