| Job 1 | V krajine Hus žil dokonalý statočný muž menom Jób, ktorý sa bál Pána a chránil sa zlého. Mal tisíce kusov dobytka a mnoho čeľade. Jeho synovia často robili hostiny a navštevovali sa navzájom aj s ich tromi sestrami. Jób neprestajne robil obety Bohu za seba aj za deti. Raz prišli pred Pána Boží synovia a Satan. Pán sa chválil pred Satanom, aký je Jób vzorný. On mu však odpovedal, že Jób je taký preto, lebo ho Pán požehnáva, no keby mu vzal majetok, isto by ho začal preklínať. Nato mu Pán dal kontrolu nad celým jeho majetkom, iba jeho samého sa nesmie dotknúť. Jedného dňa Jóbovi priniesol posol zvesť, že keď orali, prepadli ich Sabejci a všetko ulúpili a paholkov pobili. Ešte hovoril, keď prišiel iný zvestovať, že Pánov oheň zošiel z neba a spálil ovce aj valachov. A už prichádzali ďalší so správami, že Chaldejci ulúpili stádo tiav a pastierov pobili a ďalší už hovoril, ako sa prihnala z púšte víchrica, ktorá zvalila dom v ktorom zahynuli jeho deti. Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem a klaňal sa hovoriac: „Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené.“ |
| Job 2 | Opäť prišli Boží synovia a Satan pred Pána. Pán chválil Jóba, no Satan odporoval, že keď mu siahne na zdravie, isto ho začne preklínať a tak mu ho Pán vydal do rúk, ale život mu má ušetriť. Satan ranil Jóba vredmi od hlavy po päty, takže sa musel utiahnuť na smetisko. Žena mu povedala, že či sa drží ešte svojej dokonalosti, aby preklial Pána, no Jób odmietol hovoriac: „Azda máme len dobré brať od Pána a zlé prijať by sme nemali?“ Keď sa traja Jóbovi priatelia Elifaz, Bildad a Sofar dopočuli o tom všetkom, prišli mu prejaviť sústrasť a potešiť ho. Ani ho nespoznali, hlasno zaplakali, sadli si k nemu a 7 dní nepovedali ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna. |
| Job 3 | Potom Jób začal preklínať deň svojho narodenia a keby radšej zomrel. Hovorí, že to, pred čím má strach, to ho postihne a čo ho desí, to ho zachváti. |
| Job 4 | Elifaz mu vravel, že on mnohých povzbudzoval a teraz, keď to prišlo na neho, tak je skľúčený. Videl, že tí, ktorí orú zlobu a neprávosti sejú, tak ich aj žnú. |
| Job 5 | Vravel, že človek si sám plodí trápenie a Pán bdie nad všetkými. Koho Pán kára, je blažený, on udiera, aj obväzuje. |
| Job 6 | Jób odpovedal, že jeho muky by azda aj morský piesok prevážili a vzdychá, keby sa Pánovi ho chcelo rozmliaždiť. Vyčíta priateľom, že ho sklamali. |
| Job 7 | Keď líha, vzdychá: Kedyže už vstanem? A keď vstáva: Kedy zotmie sa? Jób pohŕda svojím životom a pýta sa, prečo Pán postihol práve jeho. |
| Job 8 | Bildad vravel Jóbovi, aký je Boh spravodlivý, že ak bude nevinný a spravodlivý, Boh bude o neho bedliť a obnoví ho. Hriešnik uschne ako tŕstie a Boh nezavrhne bezúhonného. |
| Job 9 | Jób odpovedal, že človek nie je v práve pred Bohom, ktorý má nesmiernu moc a nevyspytateľné sú jeho cesty. Zúfa si nad svojím beznádejným položením. |
| Job 10 | Jób chce vedieť, prečo trpí, prečo stvoriteľ takto postihuje svoje stvorenie a prosí, aby ho už nechal, kým neskoná. |
| Job 11 | Sofar mu vyčíta, ako to hovorí a tvrdí mu, že to Boh chce počet z jeho viny. Boha nemožno obsiahnuť. Ak má čisté srdce, tak môže pozdvihnúť tvár bez strachu a zabudne na všetky útrapy. |
| Job 12 | Jób odpovedal, že nehovoria múdro. V Pánovej ruke je duša všetkých bytostí a nad všetkým je Pán. |
| Job 13 | Chce sa obhájiť priamo pred Bohom a hovorí im, že si vymýšľajú. Je pripravený na Boží súd a je presvedčený, že je v práve. |
| Job 14 | Život človeka je krátky. Hoc aj do podsvetia by ho Boh zavrhol, len by si spomenul na neho. Jeho telo zakúša strasť a pre dušu kvíli len. |
| Job 15 | Elifaz mu vravel, že nevraví rozumne a kazí bázeň pred Pánom, keď sa takýmito slovami stavia proti Bohu. Človek je hriešny a na hriešnika príde záhuba a zle skončí. |
| Job 16 | Jób povedal, že ich potešovanie mu je len na ťarchu a vzdychá si, že ho Boh dal zlostníkovi napospas, ktorý ho bije, hoci násilie nie je na jeho rukách, no on sa spolieha na Boha. |
| Job 17 | Vraví, aby sa Boh za neho zaručil, lebo medzi priateľmi nepozná múdreho. Spravodlivý si ide svojou cestou a získa silu. Môže ešte dúfať? Pripravil sa na smrť. |
| Job 18 | Bildad mu vravel, že prečo ich pokladá Jób za nečistých a že vraví nerozvážne. Hriešnik sa chytí do pasce a čaká ho skaza. |
| Job 19 | Jób odpovedal, že dokiaľ ho chcú svojimi rečami mliaždiť? A vyčíta Bohu, že mu krivdí a borí ho zo všetkých strán. Odcudzili sa mu všetci, ba aj najbližší. Volá o zmilovanie. Je presvedčený, že raz sa postaví vzpriamene pred svojho obrancu – Boha. Priateľov vystríha, ak budú číhať na neho a hľadať v ňom príčinu, poznajú Boží hnev. |
| Job 20 | Prehovoril Sofar, že radosť hriešnika je krátka a neužije si svoj majetok a Boh naňho zošle plameň svojho hnevu. |
| Job 21 | Jób na to vravel, že hriešnici žijú v šťastí a sú bez trestu, hoc odvracajú sa od Boha. Ten, kto žil v blahobyte, spokojný umiera a ten, čo biedil, s trpkou dušou umiera. Darmo ho potešujú, lebo z ich slov len klam ostáva. |
| Job 22 | Elifaz k nemu prehovoril, že Boh ho isto trestá pre jeho viny. Azda si myslel, že Boh pre oblaky nič nevidí. Ak sa pokorí, Boh sa nad ním zmiluje. |
| Job 23 | Jób odpovedal, že keby sa mohol pred samotným Bohom obhájiť, lebo sa cíti byť poctivým. No nikde ho nenašiel. Nevzdialil sa od Božích príkazov. Boh si zaumienil a tak aj urobil a to ho predesilo. |
| Job 24 | Hriešnici utláčajú chudákov, no trestu neujdú. Boh si ich modlitby nevšíma. |
| Job 25 | Bildad prehovoril, že Boh má vladársku moc a hroznú silu, udržuje pokoj. |
| Job 26 | Jób mu odpovedal, či takýmito rečami slabému pomohol. Boh má nekonečnú moc, všetko on určil. |
| Job 27 | Je odhodlaný až do posledného dychu, že neprehovorí neprávosť ani lož. Cíti sa v práve a priateľom nedá za pravdu. Nech ako bezbožník sa má jeho nepriateľ. Hriešnik si neužije toho, čo si nazhŕňal. Hrôzy ako záplava ho stihnú a pominie sa. |
| Job 28 | Človek sa snaží, pozná náleziská v zemi, no múdrosť nikde nemožno nájsť, nič sa jej nevyrovná. Iba Boh vie, kde ju nájsť. Bázeň pred Pánom je táto múdrosť a rozumnosť vystríhať sa zlého. |
| Job 29 | Kto to dá, keď ho sám Boh chránil a bol váženým pred ľuďmi? Keď bedár volal, ujal sa ho. Videl svoju svetlú budúcnosť. |
| Job 30 | Lež teraz sa mu všetci posmievajú a hrôza naňho doráža. Dni súženia ho zachvátili. Veď na biedneho ruku nevztiahol. Dobre čakal, lenže prišlo nešťastie. |
| Job 31 | Chránil sa zmyselnosti, neprávosti a nečestnosti. Boh pozná jeho nevinnosť. Pomáhal vdovám, núdznym a sirotám. Do majetku nevkladal svoju istotu. Prichýlil aj pocestného a nie si je vedomý svojej viny. |
| Job 32 | Tí traja priatelia prestali Jóbovi odpovedať, lebo ho pokladali za spravodlivého. Elihu vzkypel hnevom na Jóba, lebo sa prehlásil za nevinného, aj na jeho troch priateľov, lebo mu neodpovedali. Povedal im, že je mladý a starší nie vždy majú pravdu. Jóbovi nikto z nich neodpovedá, tak sa rozhodol, že na nikoho ohľad brať nebude a povie svoje. |
| Job 33 | Aj jeho takisto stvoril Boh. Neuznáva Jóbovi, že sa cíti bez viny. Boh dáva svoje znamenia keď zaspávajú. Ak sa nájde Pánov spravodlivý služobník, ktorý sa za neho prihovorí, tak sa Pán nad ním zľutuje. Bude potom hovoriť, že zhrešil. Vraví mu, aby dobre počúval, že ho poučí. |
| Job 34 | Elihu ďalej hovoril, že Jób sa pokladá za spravodlivého a tým sa rúha. Aj ku hriešnikom by sa pridružil. Všemohúci podľa skutkov dáva odplatu. Jób bude preskúmaný pre svoje reči hodny hriešnikov. |
| Job 35 | Vyčíta Jóbovi, že si protirečí. Svojou neprávosťou neublíži Bohu, že nemá vedomosti a tára. |
| Job 36 | Elihu pokračoval, že Boh neponechá ničomníka nažive a zo spravodlivého svoj zrak nespustí. Nech dúfa v Boha. Kto by vyčítal Pánovi, ktorý má všetku moc aj nad prírodou. |
| Job 37 | Boží hlas je mohutný, nad všetkým je Pán. Jób nech počúva tieto veci. Všemohúceho nikdy nedosiahneme a treba sa ho obávať. |
| Job 38 | Z búrky prehovoril k Jóbovi Boh. Kto prozreteľnosť zatemňuje slovami, v ktorých niet múdrosti? Kde bol Jób keď Boh tvoril zem a všetko dookola? Vari bol pri tom? |
| Job 39 | Kto dal život zvieratám a postaral sa o ne? Azda Jób im dáva silu? |
| Job 40 | Jób povedal Bohu, že si položí ruku na ústa, že svoje už povedal a znovu nezačne. Boh z búrky opäť hovoril k Jóbovi. Je azda rovný Bohu? Môže si podmaniť divého krokodíla? |
| Job 41 | Je mohutný a mocný, ani oštep mu neublíži. Nebojí sa. |
| Job 42 | Jób odpovedal Pánovi, že nijaký zámer mu nemožno prekaziť. Teraz ho spoznal, pokorí sa a bude robiť pokánie. Pán povedal Elifazovi, že sa na neho a jeho dvoch priateľov hnevá, lebo o ňom nehovorili pravdivo, tak ako Jób. Nech vezmú 7 býčkov a 8 baránkov na obetu. Jób sa za nich pomodlí. Keď sa Jób modlil za svojich priateľov, jeho údel sa zmenil a Pán dvojnásobne rozmnožil jeho imanie. Prišli k nemu jeho známi a každý mu podaroval baránka a zlatý prsteň. Mal 7 synov a 3 krásne dcéry. Mal aj obrovské stáda. Dožil sa 140 rokov a tešil sa zo svojich detí až do štvrtého pokolenia. |
