výhody registrácie

2. kniha kroník


Obsah druhej knihy kroník

 

2Krn 1Šalamún sa upevnil v kráľovstve a zvolal celý Izrael na výšinu v Gabaone pri Mojžišovom Božom stánku, kde obetoval 1000 celopalov. Tej noci sa mu zjavil Boh a pýtal sa ho, čo mu má splniť. On si prosil od Pána múdrosť, aby dobre vedel spravovať ľud. Pánovi sa to páčilo a splnil mu to a prisľúbil mu aj bohatstvo a slávu. Raz zhromaždil vozy aj jazdcov k vozatajským mestám a v Jeruzaleme. Kone mu obstarávali z Egypta a Koy. Zaumienil si postaviť Pánovi dom a aj sebe.
2Krn 2Šalamún vyčlenil množstvo nosičov, kamenárov a dozorcov. Kráľovi Hiramovi poslal odkaz, aby mu poslal drevo na stavbu Pánovho domu a remeselníkov na spracovanie kovu, látky a dreva. Robotníkom sľúbil množstvo pšenice, jačmeňa, vína a oleja. Hiram odpovedal listom, v ktorom oslavoval Boha Izraelitov a posiela mu svojho otca, ktorý vie dobre robiť s kovom, kameňom, drevom a látkou. Pšenicu, jačmeň, víno a olej však nechcel a kázal, nech to dá svojim sluhom. Dreva mu prisľúbil, koľko len bude chcieť a dopraví mu ho na pltiach po mori do Joppe. Šalamún urobil cudzincov nosičmi, kamenármi a dozorcami.
2Krn 3Šalamún začal stavať Pánov dom v Jeruzaleme na mieste, ktoré Dávid pripravil na humne Jebuzejca Ornana. Postavil základy s rozmermi 60 x 20 lakťov a predsieň rozširovala dom o 20 lakťov. Stavbu ozdobil a zvnútra obložil zlatom. Na steny povyrezával cherubov. Veľsvätyňa mala rozmery 20 x 20 lakťov a tiež bola obložená zlatom, v ktorej boli sochy cherubov. Pred domom dal zhotoviť dva stĺpy.
2Krn 4Dal urobiť kovový oltár a odliate more, ktoré stálo na dvanástich kovových býkoch obrátených po troch na každú svetovú stranu, desať umývadiel. More slúžilo na umývanie pre kňazov. Vyhotovili aj 10 zlatých svietnikov, 10 stolov, 100 zlatých čiaš, nádvorie pre kňazov a veľké nádvorie. Hiram zhotovil aj hrnce, zmetáky a kropáče. Množstvo náradia, dvere domu a veľsvätyne boli zo zlata.
2Krn 5Keď dokončili všetky práce na Pánovom dome, Šalamún doniesol všetky zasvätené veci od svojho otca Dávida. Dal zhromaždiť starších Izraela, pohlavárov a kniežatá, aby levitskí kňazi vyniesli Pánovu archu z Dávidovho mesta do veľsvätyne pod krídla cherubov. Obetovali také množstvo dobytka, že ho nebolo možné spočítať. V arche boli dve kamenné tabule, ktoré dostal Mojžiš. Chválili a oslavovali Pána až dom naplnil oblak a Pánova sláva.
2Krn 6Šalamún požehnal zhromaždenie a prehovoril, ako si Pán vyvolil Jeruzalem, Dávida nad Izraelom a jeho, aby postavil dom Pánovi. Vystúpil na kovový stupeň, kľakol si, rozprestrel dlane k nebu a hovoril k Pánovi. Žiadal Pána, aby splnil sľub, čo dal Dávidovi. Žiadal o pomoc pri rozsudzovaní a odpustenie hriechov Izraela. Prosil aj za cudzincov a za Izraelitov, aby Pán vypočul ich modlitbu, keby padli do zajatia.
2Krn 7Keď dokončil modlitbu zostúpil oheň z neba a strávil celopal. Keď to videli, všetci sa klaňali a chválili Pána. Vyhrávali na hudobných nástrojoch a kňazi trúbili. Kráľ slávil v tom čase 7 dní sviatky. Potom prepustil ľud domov. V noci sa mu zjavil Pán a povedal mu, že vypočul jeho modlitbu a vyvolil si toto miesto za obetný dom. Prisľúbil, že vypočuje modlitby ľudu z toho miesta. Ak budú dodržiavať Pánove predpisy, požehná ich, no ak sa odvrátia, vyženie ich z krajiny.
2Krn 8Po dvadsiatich rokoch, počas ktorých Šalamún staval Pánov dom a svoj dom, opevnil mestá ktoré dostal od Hirama. Zmocnil sa aj Emat-Soby a ľudí z národov, ktoré tam ostali, zadelil na otrocké roboty. Synov Izraela však nezotročil. Faraónovu dcéru presťahoval do domu, ktorý jej postavil. Robil obety na oltári tak, ako to prikazoval Mojžišov zákon. Hiram mu poslal skúsených moreplavcov a na lodiach doniesli 450 hrivien zlata z Ofíru.
2Krn 9Keď sa kráľovná zo Sáby dozvedela o Šalamúnovej múdrosti, došla aj s veľkým sprievodom a skúšala ho hádankami. Doniesla zlato, voňavky a drahokamy. Šalamún jej odpovedal na všetky otázky a ona uznala jeho múdrosť a veľkosť jeho Boha. Dala mu dary, čo priniesla. On ju tiež obdaroval a potom odišla do svojej krajiny. Hiramovi sluhovia doniesli aj ebenové drevo, z ktorého dal Šalamún vyhotoviť schody do domu a hudobné nástroje. Šalamún dostal obrovské množstvo zlata, z ktorého dal vyhotoviť 200 zlatých štítov, 300 pavéz. Dal zhotoviť aj trón zo slonoviny obtiahnutý zlatom. Raz za tri roky dovážali lode z Taršišu zlato, striebro a slonovinu. Všetci králi chceli vidieť Šalamúnovu múdrosť a pritom donášali dary. Mal aj vozy a jazdcov. Šalamún kraľoval 40 rokov, zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Roboam.
2Krn 10Roboam prišiel do Sichemu pred celý Izrael, aby ho ustanovili za kráľa. Keď sa to dopočul Nabatov syn Jeroboam, vrátil sa z Egypta, kde ušiel pred Šalamúnom. Celý Izrael hovoril Roboamovi, že jeho otec dal na nich ťažké jarmo. Žiadali ho, aby im uľahčil a budú mu slúžiť. On im kázal prísť o tri dni. Radil sa so staršími, ktorí mu radili, aby vyhovel ľudu, a mladíci, čo vyrástli s ním mu poradili, aby im ešte pridal. Keď na tretí deň prišiel Jeroboam a všetok ľud k Roboamovi, odpovedal im tvrdo podľa rady mladíkov. Ľud hovoril, že nemajú dedičstvo na Dávidovi a rozišli sa. Kráľ poslal Adurama, ale Izraeliti ho ukameňovali a Roboam ledva ušiel do Jeruzalema. Tak Izrael odpadol od Dávidovho domu.
2Krn 11Roboam zhromaždil bojovníkov Júdu a Benjamína a chystal sa vybojovať späť kráľovstvo. Pán prostredníctvom Semeiáša k nim prehovoril, aby netiahli proti Izraelitom, lebo táto vec pochádza od Pána. Keď to počuli, vrátili sa a nešli proti Jeroboamovi. Roboam opevnil a vyzbrojil mestá na území Júdu a Benjamína. Kňazi a leviti z celého územia Izraela sa k nemu pripojili, lebo Jeroboam ich zavrhol. Tak na tri roky posilnil júdske kráľovstvo. Vzal si za manželku Mahalatu, ktorá nu porodila troch synov. Po nej si vzal Absalomovu dcéru Maáchu, ktorá mu dala štyri deti. No Maáchu mal najradšej zo všetkých 18. žien a 60. vedľajších žien. Narodilo sa mu 28 synov a 60 dcér. Ustanovil za hlavu Abiáša, syna Maáchy a zamýšľal ho urobiť kráľom.
2Krn 12Roboam opustil Pánov zákon a Izrael s ním. V piatom roku jeho kraľovania pritiahol egyptský kráľ Sesak s množstvom vozov a jazdcov a dobyl opevnené mestá až po Jeruzalem. Prorok Semeiáš prehovoril k Roboamovi, že zanechali Pána a preto budú vydaní Sesakovi. Nato sa Roboam pokoril a Semeiáš povedal, že ich nevyhubí, ale im dá uniknúť. Sesak zobral všetko z Pánovho domu aj z kráľovského domu. Roboam dal namiesto zlatých štítov zhotoviť kovové. Mal 41 rokov, keď začal kraľovať a kraľoval 17 rokov. Páchal zlo, lebo nehľadal Pána. Zomrel a po ňom sa stal kráľom jeho syn Abiáš.
2Krn 13V osemnástom roku kráľa Jeroboama sa stal Abiáš kráľom nad Júdom a kraľoval tri roky v Jeruzaleme. Začal vojnu so 400 000 armádou proti Jeroboamovým 800 000 mužom. Na vrchu Semeron prehovoril Abiáš, aby nebojovali proti nim, lebo Pán je s nimi, ktorý dal kráľovstvo Dávidovi a potomstvu. Jeroboam však poslal oddiel od chrbta, no Boh vydal Izraelitov do ruky Júdovcom. Abiáš zmocnel a obsadil niektoré mestá, no Jeroboam sa už nevzchopil. Vzal si 14 žien a narodilo sa mu 22 synov a 16 dcér. Zomrel a po ňom sa stal kráľom jeho syn Asa.
2Krn 14Asa robil, čo sa páčilo Pánovi. Odstránil cudzie oltáre a výšiny. Opevnil Júdske mestá. Vytiahol proti nemu Etiópčan Zara s miliónovou armádou a zviedli boj v údolí. Asa vzýval Pána, prosil ho o pomoc a Pán porazil Etiópčanov, ktorí ušli. Prenasledoval ich až po Gerar a okolité mestá vyplienil.
2Krn 15Na Obedovho syna Azariáša zostúpil Boží duch a prehovoril k Asovi, že Pán je s nimi a ak ho budú hľadať, dá sa im nájsť, ale ak ho opustia, tak on opustí ich. Keď to Asa počul, obnovil Pánov oltár. Zhromaždili sa, obetovali Pánovi mnoho dobytka z koristi a zaviazali sa, že budú celým srdcom hľadať Pána. Kráľ Asa odstránil matku Maáchu z postavenia kňažnej, lebo postavila pomník Ašere, ktorý napokon zrútil. Výšiny síce nezmizli, ale Asa sa držal Pána.
2Krn 16V 36. roku kraľovania júdskeho kráľa Asu izraelský kráľ Bása obsadil Rámu aby mu tak zabránil prístup. Asa vzal striebro a zlato a poslal kráľovi Aramu, Benadadovi odkaz, aby mu prišiel na pomoc. On poslal svojich veliteľov a dobyl niektoré mestá Izraela. Keď sa to dopočul Bása, prestal opevňovať Rámu a Asa stadiaľ odniesol kamene a drevo, ktorými opevňovali. K Asovi prišiel videc Hanani a povedal mu, že preto, lebo sa nespoliehal na Pána, tak odteraz bude mať stále vojny. Asa sa nahneval a zavrel ho do väzenia. V 39. roku svojho kraľovania ochorel na nohy, ale ani vtedy nehľadal Pána, ale lekárov. V 41. roku svojho kraľovania zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste.
2Krn 17Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jozafat, ktorý kráčal po Pánových cestách a dokonca odstránil výšiny a ašery. Celé júdsko mu dávalo dary a Pán upevnil jeho kráľovstvo. Poslal svoje kniežatá a levitov, aby vyučovali v Júdsku. Mali so sebou aj knihu Pánovho zákona. Okolité krajiny mali strach pred Pánom a nepúšťali sa s Jozafatom do vojny. Aj Filištínci a Arabi mu prinášali dary. Mal mnoho udatných bojovníkov.
2Krn 18Jozafat sa dal do príbuzenstva s izraelským kráľom Achabom, ktorý ho nahovoril na vojnu proti Ramotu v Galaáde. Vyžiadali si slovo od Pána a preto zhromaždili 400 prorokov, ktorí im povedali, že budú mať úspech a Pán im ho dá do ruky, aby teda šli. Jozafat sa spýtal, či nie je ešte nejaký prorok a Achab mu povedal, že je ešte prorok Micheáš. Posol, ktorý ho šiel zavolať mu povedal, aby hovoril, čo ostatní proroci. Keď sa ho kráľ opýtal, či majú ísť, povedal aby šli. No kráľ ho prerušil, aby mu povedal pravdu. Odopvedal mu, že videl Izrael roztratený po vrchoch, ako ovce bez pastiera. Pokračoval, že videl Pána na tróne s nebeským vojskom a povedal, že kto chce podviesť Izraelského kráľa. Nato akýsi duch prehovoril, že ho podvedie tak, že bude lživým duchom v ústach jeho prorokov. Kráľ dal Micheáša zatvoriť do väznice, kým sa šťastne nevráti. Obaja králi teda tiahli proti Ramotu. Izraelský kráľ sa preobliekol. Aramejský kráľ kázal útočiť na Izraelského kráľa a v domnení, že je to on, útočili na Jozafata, ale Pán ho ochránil. Izraelského kráľa ranili lukom a na západe slnka zomrel.
2Krn 19Keď sa Jozafat šťastne vrátil do Jeruzalema, vyšiel mu oproti vedec Jehu a povedal mu, že pretože miluje tých, čo nenávidia Pána, a preto si zaslúžil Pánov hnev. No dobrým skutkom bolo, že vypálil ašery a hľadal Pána. Obrátil ľud k Pánovi a v krajine a v Jeruzaleme ustanovil sudcov a prikázal im, aby súdili spravodlivo a napomínali, aby sa neprehrešovali proti Pánovi.
2Krn 20Moabčania, Amončania a niektorí z Meunejcov sa zhromaždili do boja proti Jozafatovi spoza mora na území Aramejska. Keď sa to dopočul Jozafat, preľakol sa, vyhlásil pôst a volal k Pánovi o pomoc. Na Jahaziela zostúpil Pánov duch a prehovoril, aby sa nebáli, vyšli proti nim a na kraji údolia pozerali na Pánovu Pomoc. Nato sa začali klaňať Pánovi. Včasráno vyšli na čele so spevákmi, oslavujúc Pána. Amončania a Moabčania sa pustili do obyvateľov Seiru a pobili sa navzájom, takže Júdovci videli už iba množstvo mŕtvol a nebolo nikoho, kto by sa zachránil. Pobrali tam toľko koristi, že ju nevládali niesť. S harfami, citarami a trúbami prišli do Jeruzalema. Všetky kráľovstvá sa báli, keď sa dopočuli, ako Pán bojoval proti nepriateľom Izraela. Jozafat začal kraľovať ako 35 ročný a kraľoval 25 rokov. Potom sa Jozafat spolčil s Ochoziášom, ktorý konal zločinne. Chceli spolu poslať lode do Taršiša, no prorokoval proti nemu Eliezer, že Pán zniči jeho dielo a lode sroskotali.
2Krn 21Jozafat zomrel, pochovali ho v Jeruzaleme. Obdaril svojich synov zlatom a striebrom, no kráľovstvo zanechal prvorodenému 32 ročnému Joramovi, ktorý sa chopil moci mečom a pobil všetkých svojich bratov. Joram kraľoval 8 rokov. Mal za manželku Achabovu dcéru a robil, čo sa Pánovi nepáči, no Pan bol k nemu zhovievavý, lebo to prisľúbil Dávidovi. Edomsko sa vymanilo spod nadvlády Júdska. Postavil výšiny a naviedol obyvateľov na smilstvo. Od proroka Eliáša mu došiel list, v ktorom písal, pretože nekráčal po ceste svojho otca Jozafata, Pán dopustí veľký úder na jeho ľud, synov, ženy, imanie a bude v chorobe. Filištínci a Arabi tiahli proti Júdsku a ukoristili všetok majetok, jeho ženy a synov, okrem najmladšieho. Po tom všetkom aj ochorel na nevyliečiteľnú chorobu vnútorností a napokon zomrel v bolestiach. Mal 32 rokov keď začal kraľovať a kraľoval 8 rokov.
2Krn 22Obyvatelia Jeruzalema ustanovili za kráľa Joramovho najmladšieho syna Ochoziáša. Mal 42 rokov, keď začal kraľovať a kraľoval 1 rok. Robil, čo sa Pánovi nepáči. S izraelským kráľom Joramom išiel do vojny proti aramejskému kráľovi Hazaelovi, no Aramejčania Jorama porazili. Vrátil sa, aby sa vyliečil z rán, ktoré utrpel v boji. Ochoziáš ho šiel navštíviť. Jehu stretol júdske kniežatá a synov Ochoziášových bratov a pobil ich. Potom zabil aj Ochoziáša. Keď Ochoziášova matka videla, že jej syn zomrel, vyvraždila všetko kráľovské potomstvo a panovala nad krajinou. Ale dcéra kráľa Jorama, manželka kňaza Jojadu, Josabet, ukryla Ochoziášovho syna Joasa na 6 rokov.
2Krn 23Na siedmy rok sa Jojada vzmužil, vzal k sebe veliteľov stotín a uzavrel s nimi dohodu. Z celého Júdska zobrali levitov a pohlavárov a celé zhromaždenie prišlo do Jeruzalema, kde im povedal o kráľovskom synovi. Leviti sa rozdelili na 3 časti a strážili. Do Pánovho domu nevkročil nik, iba kňazi a leviti v službe. Aj všetoj ľud ho chránil. Potom vyviedli kráľovho syna, dali naň korunu a ustanovili ho za kráľa. Keď to Atalia videla, roztrhla si rúcho a volala „Zrada“, no vyviedli ju von a zabili. Bálov dom zborili a Bálovho kňaza zabili. Kráľa posadili na kráľovský trón a tešili sa.
2Krn 24Joas mal 7 rokov, keď začal kraľovať a 40 rokov kraľoval v Jeruzaleme. Kým žil Jojada, robil, čo sa páči Pánovi. Jojada mu vzal dve ženy a mal synov a dcéry. Joas si zaumienil obnoviť Pánov dom a kázal levitom, aby vybrali od ľudu dávku, ale oni nešli. Dal teda zbiť debnu a umiestnili ju pri bráne Pánovho domu a ohlásili v celom Júdsku, aby donášali dávku, ktorú nariadil ešte Mojžiš. Vyzbierali dosť peňazí, najali kamenárov a tesárov a opravili Pánov dom. Jojada zomrel vo veku 130 rokov. Potom opustili dom Pána a slúžili ašerám a modlám. Pán posielal pororkov, ktorí ich napomínali, lenže oni nepočúvali. Jojadov syn sa postavil pred ľud a napomínal ich, no na kráľov príkaz ho ukameňovali. Aramejské vojsko prišlo do Júdska, zvíťazilo nad početnejšou armádou. Joas ležal na lôžku v ťažkých chorobách. Sprisahali sa proti nemu sluhovia a zabili ho. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.
2Krn 25Amasiáš začal kraľovať 25 ročný a kraľoval 29 rokov. Robil, čo sa páči Pánovi, nie však z celého srdca. Keď sa ujal vlády, pobil sluhov, ktorí zavraždili jeho otca. Zhromaždil Júdovcov a starších ako 20 rokov ich napočítal 300 000 bojaschopných mužov. Najal aj 100 000 bijovníkov z Izraela za 100 hrivien striebra. Prišiel k nemu Boží muž a hovoril mu, aby nebral so sebou izraelské vojsko, lebo Pán nie je s Izraelom. Kráľ poslúchol a nahnevaní Izraeliti odišli domov, no cestou zabili 3000 júdovcov a zobrali veľa koristi. Amasiáš porazil Seiranov v Soľnom údolí, zobral im bohov a klaňal sa im. Pán sa na neho rozhneval a prorok mu dohováral, ale neposlúchol. Poslal posla k izraelskému kráľovi Joasovi, aby sa stretli, no on nechcel. Amasiáš neposlúchol a stretli sa s júdskym kráľom pri Betsamese, kde Júda utrpel porážku. Joas pobral všetko zlato a striebro a vrátil sa do Samárie. V Jeruzaleme zosnovali proti Amasiášovi sprisahanie, takže ušiel do Lachisa, kde ho nakoniec zabili.
2Krn 26Júdsky ľud vymenoval jeho 16 ročného syna Oziáša za kráľa. Robil, čo sa páči Pánovi a mal úspech. Vytiahol do boja proti Filištíncom a Pán bol pri ňom. Amončania mu platili poplatky. Postavil veže v Jeruzaleme aj na púšti. Vyzbrojil svoje vojsko a chýr o ňom sa niesol ďaleko. Keď zosilnel, spyšnel. Raz chcel v Pánovom chráme páliť tymian, ale kňaz Azariáš s ostatnými kňazmi sa postavili proti nemu. Tak sa rozhneval, až sa mu na čele objavilo malomocenstvo. Až do smrti ostal vylúčený v ústraní a jeho syn Joatam spravoval krajinu. Zomrel a pochovali ho s jeho otcami.
2Krn 27Jeho 25 ročný syn Joatam sa stal kráľom. Robil, čo sa Páči Pánovi, ale do chrámu nevošiel. Opevňoval mestá a staval hrady. Premohol v boji aj Amončanov, ktorí mu dali striebro, pšenicu a jačmeň. Kraľoval 16 rokov a keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste.
2Krn 28Po ňom sa stal kráľom jeho 20 ročný syn Achaz a kraľoval 16 rokov. Nerobil, čo sa páči Pánovi. Urobil sochy bálov, pálil kadidlo a preto ho Pán vydal Aramejčanom a Izraelitom, ktorí ho porazili. Veľa sa ich dostalo do zajatia a pobrali im mnoho koristi. Pánov prorok Oded vyšiel pred vojsko a prehovoril, aby si neprivodili Pánov hnev, a Júdskych zajatcov a korisť nechali tak. Ozbrojenci ich teda prepustili. Na Júdovcov udreli aj Filištínci, Edomčania a asýrsky kráľ. Zatvoril dvere Pánovho domu, obetoval cudzím bohom, postaval si oltáre a výšiny a tak poburoval Pána. Keď zomrel, pochovali ho v Jeruzaleme.
2Krn 29Po ňom sa stal kráľom jeho 25-ročný syn Ezechiáš, ktorý kraľoval 29 rokov a robil, čo sa páči Pánovi. Otvoril dvere Pánovho domu a zvolal levitov, aby ho vyčistili a slúžili obety v chráme. Keď chrám vyčistili, zhromaždil kniežatá. Za trúbenia a hry na harfy, cimbaly a citary obetovali dobytok.
2Krn 30Ezechiáš pozval všetkých Izraelitov a Júdovcov so Jeruzalema sláviť Veľkú noc a vyzval ich, aby sa obrátili k Pánovi. Bežci to oznamovali, no oni sa im vysmievali a hanobili ich, ale niektorí prišli. Júdsko jednotne splnilo príkaz kráľa. Zabili veľkonočného baránka, no niektorí ho jedli neočistení podľa Mojžišovho zákona, tak sa Ezechiáš modlil k Pánovi a on im to odpustil. Slávili 7 dní sviatok Nekvasených chlebov. Leviti a kňazi oslavovali Pána na zvučných nástrojoch. Uzniesli sa, že budú oslavovať ďalších 7 dní. Kráľ a kniežatá venovali mnoho tisíc kusov dobytka.
2Krn 31Keď sa to všetko skončilo, všetci Izraeliti povytínali ašery a zváľali výšiny v celom kmeni Júdu, Benjamína, Efraima a Manassesa a vrátili sa domov. Ezechiáš ustanovil oddiely kňazov a levitov a prikázal ľudu, aby im dávali podiel. Donášali toľko, až sa to začalo kopiť, tak postavili v Pánovom dome komory. Kňazi boli zapísaní podľa rodov a leviti od starších ako 20-ročných. Všetko čo podnikol ohľadom služby v Pánovom dome malo úspech.
2Krn 32Asýrsky kráľ Sennacherib prišiel a utáboril sa v Júdsku proti opevneným mestám a rozkázal, aby mu ich dobili. Ezechiáš sa poradil a dal pozapchávať vody z prameňov, aby asýrsky kráľ nenašiel dostatok vody. Opevnili mestá. Zhromaždil vojsko a povzbudzoval ho, že s nimi je Pán. Sennacherib poslal poslov do Jeruzalema s posolstvom, že ich neochráni ani ich Boh pred ním a hovoril proti Bohu. Kráľ Ezechiáš a prorok Izaiáš sa modlili a Pán poslal anjela, ktorý zahubil všetkých udatných bojovníkov, vodcov a asýrske kniežatá, takže sa zahanbený vrátil aj s vojskom do svojej krajiny, kde ho vlastní napokon zabili. Ezechiáš ochorel na smrť a modlil sa k Pánovi. Dostal od neho znamenie, ale neodplatil sa podľa preukázaného dobrodenia, lebo mu spyšnelo srdce, preto mal prísť hnev na neho i celé Júdsko. Potom sa však pokoril a preto neprišiel Pánov hnev za jeho čias. Mal veľký majetok. Keď sa došli poslovia babylonských kniežat dopytovať na zázrak, ktorý sa stal, Boh ho opustil, aby ho skúšal a poznal všetko, čo má v srdci. Zomrel a pochovali ho. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Manasses.
2Krn 33Manasses nastúpil na trón 12 ročný a kraľoval 55 rokov. Robil, čo sa Pánovi nepáči. Postavil výšiny, ktoré zbúral jeho otec, urobil oltáre Bálovi, narobil ašier. Svojich synov previedol cez oheň. Zaoberal sa veštením a čarodejníctvom. Zviedol Júdsko a obyvateľov Jeruzalema. Pán k nemu aj k ľudu hovoril, ale nedbali naň. Preto Pán priviedol proti nim asýrske vojsko. Manassesa chytili, spútali a odviedli do Babylonu. V úzkostiach uprosoval Pána, pokoril sa a modlil sa k nemu. I dal sa uprosiť, vypočul jeho modlitbu a vrátil ho do Jeruzalema. Manasses spoznal, že Pán je Boh a postavil múr okolo Dávidovho mesta. Odstránil cudzích bohov a obetoval na oltári Pánovi oslavné obety. Zomrel a pochovali ho v jeho dome. Po ňom sa stal kráľom jeho 22 ročný syn Amon, ktorý kraľoval 2 roky. Robil, čo sa Pánovi nepáči. Nepokoril sa pred Pánom. Sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia a zabili ho v jeho dome, ale vidiecky ľud sprisahancov zabil a ustanovili za kráľa jeho syna Joziáša.
2Krn 34Joziáš mal 8 rokov, keď začal kraľovať a kraľoval v Jeruzaleme 31 rokov. Robil, čo sa páči Pánovi. Začal očisťovať Júdsko od ašier, výšin a Bálových oltárov. Dal opraviť dom Pána. Veľkňazovi Helkiášovi poslal peniaze, ktoré rozdelili remeselníkom a staviteľom. Keď vynášali peniaze, našli v Pánovom dome knihu Pánovho zákona. Keď z knihy čítali pred kráľom, ten si roztrhol rúcho. Kázal, aby sa šli dopytovať prorokyne Holdy o obsahu knihy, lebo jeho predkovia sa toho vôbec nepridŕžali. Ona prorokovala, že Pán privedie nešťastie na toto mesto, ale kráľ sa toho nedožije, lebo sa pokoril. Kráľ dal zhromaždiť všetok ľud, prečítali celú knihu a zaviazali sa, že budú chodiť za Pánom a celou silou zachovávať jeho príkazy a slúžiť mu. Po všetky jeho dni sa neodklonili od Pána.
2Krn 35Joziáš slávil v Jeruzaleme Veľkú noc a obetoval tisíce kusov dobytka podľa Mojžišovho zákona. Leviti priniesli svätú archu a pripravovali sa. Kňazi, speváci, vrátnici boli sa svojich miestach v službe obety. Sedem dní oslavovali sviatky Nekvasených chlebov. Taku Veľkú noc neslávili od časov proroka Samuela. Egyptský kráľ Nechao tiahol bojovať k Eufratu a Joziáš šiel proti nemu. Ale ten poslal poslov s odkazom, že on tiahne proti inému nepriateľovi, pričom Boh je s ním a aby ustúpil. Ale Joziáš neposlúchol a bojovali spolu. Zasiahol ho šíp a nechal sa odviezť do Jeruzalema, kde zomrel. Všetci za ním žialili a spievali Žalospevy.
2Krn 36Vidiecky ľud ustanovil za kráľa v Jeruzaleme jeho 23 ročného syna Joachaza. Po troch mesiacoch kraľovania ho egyptský kráľ zosadil, odviedol do Egypta a ustanovil za kráľa jeho 25 ročného brata Eliakima, ktorému zmenil meno na Jokaim. Kraľoval v 11 rokov a robil, čo sa Pánovi nepáči. Babylonský kráľ Nabuchodonozor ho odviedol v okovách do zajatia. Namiesto neho sa stal kráľom jeho 18 ročný syn Joachin. Robil, čo sa Pánovi nepáči. Aj jeho dal doviesť kráľ Nabuchodonozor do Babylonu a vymenoval za kráľa jeho 21 ročného brata Sedekiáša, ktorý kraľoval 11 rokov. Robil, čo sa nepáči Pánovi. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom a vzbúril sa aj proti Nabuchdonozorovi. Zaťal sa, že sa neobráti k Bohu Izraela. Pán ich po svojich posloch varoval, lebo mu bolo ľúto svojho ľudu. Lenže oni sa poslom posmievali, až vzrástol Pánov hnev. Priviedol proti nim chaldejského kráľa, ktorý pobil mečom ich mladíkov vo svätyni. Všetky poklady Pánovho domu odniesol do Babylonu a Boží dom a paláce spálili. Všetkých odviedli ako otrokov do Babylonského zajatia až kým sa nezačalo perzské kráľovstvo. Takto sa naplnilo slovo, ktoré povedal prorok Jeremiáš, aby sa naplnilo 70 rokov. Perzský kráľ Kýros vydal výnos, že Boh mu dal všetky kráľovstvá zeme a naložil mu, abu mu postavil dom v Jeruzaleme a tí, čo patria k jeho ľudu, nech idú s ním.

 

up