Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!
Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone. Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu? A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?! Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.
Lebo koreňom všetkého zla je láska k peniazom; niektorí po nich pachtili, a tak zablúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí. Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. Bojuj dobrý boj viery a zmocni sa večného života; veď doň si povolaný a zložil si pred mnohými svedkami dobré vyznanie.
Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“ Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok. A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.
Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných a nechodí cestou hriešnikov, ani nevysedáva v kruhu rúhačov, ale v zákone Pánovom má záľubu a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká. No nie tak bezbožní, veru nie; tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. Preto bezbožní neobstoja na súde, ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby.
Čo mám vravieť? Veď mi povedal a on to urobil. Velebiť ťa budem po všetky svoje roky pre trpkosť svojej duše. Pane, pre toto sa žije a pre toto všetko je život môjho ducha, veď ma uzdravíš a dáš mi život. Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro, ty si zachránil môj život od priepasti záhuby, lebo si zahodil za chrbát všetky moje hriechy. Veď nie podsvetie ťa bude velebiť, nie smrť ťa bude chváliť, tí, čo zostupujú do jamy, nedúfajú v tvoju vernosť. Živý, živý ťa velebí ako aj ja dnes, otec synom zvestuje tvoju vernosť. Pán ma vyslobodí a moje piesne budeme spievať po všetky dni svojho života v dome Pánovom.“ Izaiáš hovoril: „Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije.“ Ezechiáš však povedal: „Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu.“
Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, čo kráčajú podľa zákona Pánovho. Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy a celým srdcom ho vyhľadávajú. To sú tí, čo nepáchajú neprávosť a idú jeho cestami. Ty si dal príkazy, aby sa verne plnili. Kiež by ma moje cesty viedli tak, žeby som zachovával tvoje ustanovenia. Veru nebudem zahanbený, keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, že som poznal tvoje spravodlivé výroky. Tvoje ustanovenia chcem zachovať, len ty ma nikdy neopusť. Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? Tak, že bude zachovávať tvoje slová. Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. V srdci si uchovávam tvoje výroky, aby som proti tebe nezhrešil. Pane, ty si velebený; nauč ma svoje ustanovenia. Svojimi perami vypočítavam všetky výroky tvojich úst. Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť ako zo všetkého bohatstva. Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, rozjímať o tvojich cestách. V tvojich ustanoveniach mám záľubu, na tvoje slová nechcem zabúdať. Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť a tvoje slová zachovám.
Púť bezbožných je ako tmavá (noc), nevedia, na čom sa potknú. Lež chodník spravodlivých (je) sťa svetlo rozbresku čo dužie čoraz väčšmi do bieleho dňa. Vnímaj moje slová, syn môj, a nakloň ucho k mojim výrokom! Nespúšťaj oči z nich, chráň si ich v hĺbke srdca! Lebo sú život pre tých, čo ich nachodia, a uzdravením pre ich telo vonkoncom. Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života. Odstráň od seba falošné ústa a úskočné pery nech sú ďaleko od teba. Nech tvoje oči hľadia priamo vpred a tvoje mihalnice nech pozerajú pred teba! Hľaď svojej nohe rovný chodník nájsť a všetky tvoje cesty nech smerujú do cieľa. Neodkloňuj sa (ani) vpravo, ani naľavo, odvracaj svoju nohu od zlého!
Bázeň pred Pánom predlžuje dni života, lež roky bezbožných sa skracujú. Očakávanie spravodlivých (sa premieňa) na radosť, lež nádej bezbožných sa obracia navnivoč. Pánova cesta je pevnosťou pre bezúhonného človeka a postrachom pre tých, ktorí pášu neprávosť.
